Otvoriť hlavné menu

Posádka sú všetky jednotky ozbrojených síl, ktoré sú pridelené základni alebo určitému priestoru na obranu, rozvoj, prevádzkovanie a údržbu zariadení.[1] Posádka môže byť umiestnená v určitej obci alebo aj mimo nej.[2]

Na zabezpečenie riadneho chodu posádky sa vykonáva súhrn opatrení (posádková služba), ktoré majú za cieľ udržiavať vysokú vojenskú disciplínu, zabezpečiť nutné podmienky pre každodenný život a prípravu jednotiek a uskutočňovanie posádkových akcií.[3] Stráženie priestoru posádky vykonáva strážna služba (posádková stráž).[4] Orgánom zodpovedným za organizáciu a výkon posádkovej a strážnej služby v posádke je posádková správa,[5] ktorej najvyšším funkcionárom je veliteľ posádky.[6]

Príkladom posádky Ozbrojených síl Slovenskej republiky je posádka Trebišov, ktorú tvoria dva útvary (č. 1101 a 1104, resp. 21. zmiešaný mechanizovaný prápor23. motorizovaný prápor) dislokované v meste Trebišov, čo teda z Trebišova činí posádkové mesto.

ReferencieUpraviť

  1. „garrison force / garnison / posádka“, SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO (10. vyd.), Bratislava: Úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality, 2018 (vyd. November 2018), str. 301 
  2. Vallo, Dušan; et al. (2004), „POSÁDKA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 149, ISBN 80-89018-63-7 
  3. Porovnaj: „Posádková služba“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 180 
  4. Porovnaj: „Stráž“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 261 
  5. Vallo, Dušan; et al. (2004), „POSÁDKOVÁ SPRÁVA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 149, ISBN 80-89018-63-7 
  6. Porovnaj: Vallo, Dušan; et al. (2004), „VELITEĽ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 222, ISBN 80-89018-63-7 . „vojenský funkcionár ustanovený na velenie vojenskému telesu (jednotke) s nedeliteľnou veliteľskou právomocou, zodpovednosťou a iniciatívou“.

Odporúčaná literatúraUpraviť