Poučenie z krízového vývoja

Poučenie z krízového vývoja je hovorový názov dokumentu „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti od XIII. zjazdu KSČ“, ktorý schválil 10. decembra 1970 Ústredný výbor KSČ. Dokument popisoval a interpretoval udalosti Pražskej jari a vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. Postupným odstránením predstaviteľov a výdobytkov obrodného procesu (Pražskej jari) začalo v ČSSR obdobie normalizácie. Poučenie zostalo až do konca režimu v roku 1989 ponižujúcim nástrojom preverovania lojality.

Obsah

Autori Poučenia konštatujú, že Česko-Slovensko sa od januára 1968 nachádzalo v kríze a že vpád vojsk Varšavskej zmluvy bol „bratskou pomocou“, „akt internacionálnej solidarity“, ktorý údajne zabránil krviprelievaniu. Podľa autorov totiž hrozilo, že „vyhrotená kontrarevolučná situácia eskaluje do občianskej vojny“.

Poučenie bolo zverejnené až rok a pol po nástupe Gustáva Husáka k moci (v apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom KSČ), ktoré začalo etapu „normalizácie“. Tento oficiálny opis tzv. „krízového vývoja“ sa totiž rodil v rámci rozsiahleho procesu „očisty“ KSČ, v ktorom pri „likvidácii pravicových živlov“ zohralo kľúčovú úlohu tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. V priebehu straníckych čistiek potom bola veľká časť členov vylúčená alebo vyškrtnutá zo strany. Čistkami (vylúčení z verejného života) bolo v tomto období postihnutých až 600 tisíc občanov. Nové legitimácie nedostali 326 817 straníkov, čo bola viac ako pätina členskej základne. Previerkam sa nevyhli ani nekomunisti. Mnohí počas „preverovacích pohovorov“ museli podpísať, že súhlasia so vstupom vojsk. Tí, ktorí odmietli, prišli o zamestnanie alebo boli vyhodení zo škôl. Z verejného života tak bolo vylúčených ďalších 300 tisíc ľudí.

Autorstvo

Autori nie sú uvedení avšak ako ideologický autor Poučenia je vnímaný Vasil Biľak. Od polovice novembra 1968 zastával Biľak funkciu tajomníka ÚV KSČ pre ideológiu a zahraničnú politiku. V straníckej hierarchii to bola druhá najdôležitejšia funkcia v KSČ.

„Vytvorili ho ľudia okolo Vasiľa Biľaka. Hovorí sa, že prvý náčrt spravil on sám spolu s novým ideologickým vedením strany, do ktorého patrili napríklad Josef Kempný či Lubomír Štrougal,“ uviedol historik Patrik Dubovský. Ako dodal, existoval aj starší materiál Jak se dělá kontrarevoluce, ktorý však bol neskôr stiahnutý – možno preto, že bol príliš radikálny. Český rozhlas tiež upozorňuje na súvislosti Poučenia s knihu Rudolfa Černého Jak se dělá kontrarevoluce, ktorá vyšla v roku 1970 avšak v predaji bola len dva dni aby bola nahradená „Poučením“. Černý bol členom ultraľavicovej skupiny Jozefa Jodasa a Emanuela Famíru, ktorá bola značne radikálna (v Libni napr. organizovali aktívy na podporu okupácie). Skupina sa rozpadla, pretože od novembra 1968 sovietska okupačná moc, bezpečnostné, ale aj diplomatické miesta preferovali Biľaka.

Biľakove autorstvo podporujú ďalšie argumenty: nikto sa k autorstvu otvorene nepriznal, no Biľak ako „šefideológ“ strany z publikovanie Poučenia najviac profitoval a využíval ho vo svojich prejavoch. Až neskôr odtajnený Pozývací list, má veľmi podobné hlavné zameranie („bratskú pomoc“ „pred hrozbou kontrarevolúcie“). V samotnom poučení je spomenuté „zdravé jadro vo vedení strany v čele“ so súdruhom Vasiľom Biľakom. Takto je Biľak citovaný ako jediný presne identifikovateľný „zdravý“, pretože aj Husák je len „zdravá časť Predsedníctva ÚV KS Slovenska za účasti s. Husáka“.

Externé odkazy

• Poučení z krizového vývoje ve straně a společnosti po XIII. sjezdu KSČ
• Poučení z krizového vývoje, ustrcr.cz
• Poučení z krizového vývoje: Text, který vedl komunisty po dvě desetiletí, ceskatelevize.cz