Povodie Váhu
Povodie Váhu je povodie na Slovensku, ktoré čiastočne zasahuje na územie Česka a veľmi malou časťou aj na územie Poľska. Je to súčasť povodia Dunaja.
Charakteristika
upraviťJe to územie, odkiaľ voda steká do rieky Váh. Ohraničenie v horskej časti je hrebeňovou a údolnou rozvodnicou, na juhu v Podunajskej nížine väčšinou nížinnou rozvodnicou. Na Slovensku je so svojimi 19 696 km² najväčším povodím. V jeho povodí sídlia 2/5 obyvateľov Slovenska (2,2 milióna). Za rok odvedie z tohto územia rieka Váh až 5,4 mld. m³ vody a riečna sieť má dĺžku takmer 16 000 km.
Do povodia Váhu spadajú aj čiastkové povodia: povodie Oravy, povodie Turca, povodie Kysuce, povodie Dudváhu a povodie Nitry. Rozprestiera sa na celom severozápade a západe Slovenska s výnimkou Záhoria a Žitného ostrova.
Povodie Váhu a Nitry patrí k najviac znečisteným povodiam na Slovensku.
Vymedzenie
upraviťPovodie Váhu zasahuje na územie siedmich krajov a štyridsiatich okresov Slovenska. Úplne odvodňuje celý Žilinský kraj, prevažnú väčšinu Trenčianskeho kraja (s výnimkou západnej časti okresu Myjava a malej juhovýchodnej časti okresu Prievidza – územia južne od mesta Handlová), centrálnu časť Trnavského kraja (cca 2/3 územia, okrem Záhoria a najjužnejších oblastí), takmer celú západnú polovicu Nitrianskeho kraja (bez územia na juhozápade) a tiež východnú časť Bratislavského kraja. Prostredníctvom svojich zdrojníc, Bieleho a Čierneho Váhu, rieka odvodňuje aj malú, najzápadnejšiu časť Prešovského kraja (západná časť okresu Poprad). Na územie Banskobystrického kraja zasahuje len veľmi malou časťou, kde z najsevernejšej časti územia okresu Žiar nad Hronom (severozápadne od mesta Kremnica) odvádza vody rieka Turiec na sever a z malého severného výbežku okresu Banská Bystrica (územie obce Donovaly) rieka Revúca prostredníctvom Korytnice taktiež na sever.
Geomorfologické celky
upraviťZ hľadiska geomorfologických celkov zasahuje toto povodie úplne alebo čiastočne do 39 geomorfologických celkov, z ktorých 23 je riekou Váh odvodňovaných úplne:
- Hornonitrianska kotlina
- Chočské vrchy
- Jablunkovské medzihorie
- Javorníky
- Kysucká vrchovina
- Kysucké Beskydy
- Malá Fatra
- Moravsko-sliezske Beskydy
- Oravská kotlina
- Oravská Magura
- Oravská vrchovina
- Oravské Beskydy
- Podbeskydská brázda
- Podbeskydská vrchovina
- Považské podolie
- Považský Inovec
- Skorušinské vrchy
- Strážovské vrchy
- Súľovské vrchy
- Turčianska kotlina
- Turzovská vrchovina
- Žiar
- Žilinská kotlina
Ostatných 16 geomorfologických celkov zasahuje do povodia iba čiastočne:
- Biele Karpaty: približne 3/4 územia sú súčasťou povodia, kým juhozápadná časť (v línii Čupec – Vrch Slobodných – Jurášová – Poriadie) prináleží k povodiu Moravy
- Kozie chrbty: západná časť je súčasťou povodia Váhu, kým východná súčasťou povodí Poprad a Hornád. Deliaca línia: Vyšná Šuňava – Krahulec – Brdárová.
- Kremnické vrchy: sever pohoria (okrem malej severovýchodnej časti), hranica s povodím Hrona vedie od Kunešova cez Kremnické Bane na Skalku a odtiaľ cez vrchy Tabla a Svrčinník do sedla Malý Šturec
- Malé Karpaty: severovýchodné svahy pohoria
- Myjavská pahorkatina: východná polovica celku, hranica vedie po línii Poriadie, Polianka, Lipovec, Dlhý vŕšok, Košariská
- Nízke Tatry: severné svahy podcelku Ďumbierske Tatry a severné svahy podcelku Kráľovohoľské Tatry s výnimkou jej východnej časti (Kráľova hoľa – Úplaz – Brdárová – Krahulec – Vyšná Šuňava)
- Podtatranská brázda: jeho súčasťou je celý podcelok Zuberská brázda
- Podtatranská kotlina: do povodia Váhu prináleží celý podcelok Liptovská kotlina
- Podunajská pahorkatina: približne 2/3 celku s výnimkou juhovýchodnej časti (Hronská a Ipeľská pahorkatina)
- Podunajská rovina: východná časť (po koryto Váhu) a severná časť
- Pohronský Inovec: západ a sever pohoria po líniu Čaradice – Krivá – Veľký Inovec – Kamenný vrch – Kuchyňa – Vojšín – Malá Lehota
- Starohorské vrchy: iba malá časť na severovýchode (severne od hranice Donovaly – Kečka – Hiadeľské sedlo)
- Tatry: celý podcelok Západné Tatry a malá západná časť podcelku Vysoké Tatry (západne od línie Čubrina – Hlinská veža – Hrubý vrch – Štrbské Solisko – západný breh Štrbského plesa)
- Tribeč: takmer celé pohorie okrem malej východnej časti v povodí Píľanského potoka
- Veľká Fatra: prevažná väčšina pohoria s výnimkou malej časti na juhu (línia Malý Šturec – Krásny kopec – Kráľova skala – Krížna – Veľký Šturec – Zvolen – Donovaly)
- Vtáčnik: západné svahy pohoria od línie Suchá hora – Tatra – Vtáčnik – Jarabá skala – Biely kameň – územie južne od Handlovského rybníka
Zoznam najdlhších vodných tokov
upraviťV celom povodí Váhu
upraviť- Váh: 403 km
- Nitra: 196,7 km
- Žitava: 99,3 km
- Kysuca: 66,3 km
- Turiec: 66,3 km
- Orava: 60,3 km
- Nitrica: 51,4 km
- Dlhý kanál: 51 km
- Rajčanka: 47,5 km
- Bebrava: 47,2 km
- Vlára: 42,5 km (10,5 km na Slovensku)
- Horný Dudváh: 42,1 km
- Biela Orava: 37 km
- Belá: 36,3 km
- Revúca: 33,1 km
- Jablonka: 33 km
- Handlovka: 32 km
- Oravica: 32 km
- Radošinka: 31,9 km
- Malá Nitra: 31,1 km
- Horná Blava: 30,5 km
- Bystrica: 30 km
- Cabajský potok: 29 km
- Chotina: 29 km
- Polhoranka: 28 km
- Holeška: 27,7 km
- Jarčie: 27 km
- Teplica: 26,5 km
- Teplička: 26,5 km
- Radiša: 26 km
- Biela voda: 25,2 km
- Bojnianka: 25 km
- Drevenica: 25 km
- Varínka: 24,7 km
- Čerešňový potok: 24,5 km
- Jelešňa: 24 km
- Livina: 24 km
- Ľubochnianka: 24 km
- Ľupčianka: 23,7 km
- Vyčoma: 23 km
- Lednica: 21,4 km
- Tovarský potok: 20,1 km
Bez povodí Oravy, Turca, Kysuce a Nitry
upraviť- Váh: 403 km
- Nitra: 196,7 km
- Kysuca: 66,3 km
- Turiec: 66,3 km
- Orava: 60,3 km
- Rajčanka: 47,5 km
- Vlára: 42,5 km (10,5 km na Slovensku)
- Horný Dudváh: 42,1 km
- Belá: 36,3 km
- Revúca: 33,1 km
- Jablonka: 33 km
- Horná Blava: 30,5 km
- Holeška: 27,7 km
- Jarčie: 27 km
- Teplička: 26,5 km
- Biela voda: 25,2 km
- Klanečnica: 25 km (18 km na Slovensku)
- Varínka: 24,7 km
- Ľubochnianka: 24 km
- Ľupčianka: 23,7 km
- Drietomica: 22,5 km (13,5 km na Slovensku)
- Chocholnica: 22,3 km
- Bošáčka: 21,5 km (17 km na Slovensku)
- Marikovský potok: 21,5 km
- Lednica: 21,4 km
- Papradnianka: 21,3 km
- Tovarský potok: 20,1 km
- Chtelnička: 19,7 km
- Súčanka: 19,7 km
- Domanižanka: 19,4 km
- Demänovka: 19 km
- Podhradský potok: 18,9 km
- Štiavnik: 18,7 km
- Boca: 18,5 km
- Palúdžanka: 18 km
- Smrečianka: 18 km
- Štiavnica: 18 km
- Tŕstie: 18 km
- Pružinka: 17,7 km
- Petrovička: 17,2 km
- Jalovčanka: 16,7 km
Čiastkové povodia
upraviťSusedné povodia
upraviťNa území Slovenska hraničí povodie Váhu so šiestimi povodiami:
- Povodie Moravy na západe
- Povodie Dunaja na juhu
- Povodie Nitry na juhu (najdlhšia rozvodnica)
- Povodie Hrona na juhovýchode
- Povodie Hornádu na východe (najkratšia rozvodnica)
- Povodie Popradu na východe
Mimo územia Slovenska susedí ešte s týmito povodiami:
- Povodie Odry na severozápade (Česko)
- Povodie Visly na severe (Poľsko)
- Povodie Dunajca na severovýchode (Poľsko)
Povodie Nitry je konvenčne považované za samostatné povodie aj napriek tomu, že rieka Nitra je prítokom Váhu a s (vlastným) povodím Váhu susedí na severe a západe.