Právna istota je jasnosť, určitosť a stálosť štátnych rozhodnutí, ako aj riešenie sporných právnych otázok alebo pomerov v primeranom čase.

Je dôležitým pilierom ochrany práva. Zjednodušene možno povedať, že to je stav, keď sa človek môže spoľahnúť na právo, teda keď je právo predvídateľné. Predpoklady takejto dôvery sa vzťahujú na obsahovú i formálnu kvalitu práva, na tvorbu, na kvalitu jeho aplikácie a realizácie, ktoré potom zabezpečia že právo bude zachované.

Patrí sem aj ochrana dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. V štáte, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právne predpisy pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť. Znamenalo by to, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného práva v dobe, kedy došlo k nemu, nebude neskoršie posudzované ako protiprávne.