Príčinnosť (iné názvy: kauzalita, kauzálna súvislosť, kauzálny nexus, príčinná súvislosť, súvislosť príčiny a následku, príčinne účinkové vzťahy) je priame, konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces (príčina) vyvoláva druhý proces (následok alebo účinok). Príčinnosť je forma pôsobenia súvislosti medzi vecami, procesmi, systémami atď. objektívnej reality, kedy jav, nazývaný príčinou, vyvoláva nevyhnutne alebo zákonite za určitých podmienok oný jav, ktorý sa nazýva následok.

Najdôležitejším sprievodným javom zákona kauzality je časový posun vzniku reakcie (následku) na impulz akcie (príčiny). V zmysle zákona kauzality, reakcia nemôže vznikať súčasne s akciou a už vôbec nemôže sa stať, aby reakcia (následok) vznikla skôr ako akcia (ako príčina). Táto časová postupnosť príčiny a následku tvorí najdôležitejší princíp prírody.

Príčinou následkov môže byť ľudské správanie i celý rad najrôznejších iných javov.

Príčinnosť je predmetom skúmania etiológie a patrí k základným otázkam, ktorými sa zaoberá filozofia.[1]

Referencie

upraviť
  1. Albrecht, E. et al. (1987), Slovník filozofia a prírodné vedy, Bratislava: Pravda, str. 576 

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.