Premenenie Pána
Premenenie Pána alebo Sväté premenenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (gr. Μεταμόρφωσις του Κυρίου και Θεού και Σωτήρος ημών Ιησού Χριστού, csl. Преображенїе Господа Бога и Спаса нашего Іисуса Христа) je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, v rímskokatolíckej cirkvi je tiež jedným z významných sviatkov cirkevného roka. Slávi sa 6. augusta. Zmienky o slávení tohto sviatku existujú už od 4. storočia.
Sviatok pripomína Ježišovo premenenie na vrchu Tábor pred apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom. Udalosť zachytávajú všetci evanjelisti okrem Jána (Mt 17,1–6; Mk 9,1–8; Lk 9,28–36). Toto premenenie bolo predobrazom Vzkriesenia Ježiša Krista a zároveň zjavením jeho božskej slávy a krásy, bolo predchuťou nášho budúceho videnia Boha, našej účasti na božskej prirodzenosti.
Sviatok v byzantskom obrade
upraviťV byzantskom obrade má Premenenie Pána jeden deň predsviatku (5. augusta), a obdobie posviatku, ktoré sa uzatvára 13. augusta. Špecifikom je, že sviatok pripadá do obdobia Uspenského pôstu (Spasivky). Podľa tradičných predpisov (dnes dobrovoľných) je v deň sviatku je dovolené jesť rybu. V tento deň sa tradične koná posvätenie hrozna, resp. posvätenie ovocia.
Bohoslužobné texty sviatku sú dielami sv. Kozmu Majumského a sv. Jána Damaského. Spájajú udalosť Premenenia s utrpením a vzkriesením Ježiša Krista.
Tropár sviatku: Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a ukázal si učeníkom svoju slávu, * nakoľko toho boli schopní. * Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo * na príhovor Bohorodičky. ** Sláva tebe, Darca svetla.
Zdroje
upraviť- Manel NIN: Urobil si znova slávnou ľudskú prirodzenosť, ktorá sa zatemnila v Adamovi - sviatok Premenenia Pána (Preobraženija) v byzantskom obrade
- Andrej ŠKOVIERA: Uspenský pôst (Spasivka)
- Minea 6. augusta - Premenenie Pána (Preobraženije) - texty na večiereň