Prepadnutie žandárskej stanice v Pečovskej Novej Vsi

udalosť (ozbrojená partizánska akcia) z roku 1944

Prepadnutie žandárskej stanice v Pečovskej Novej Vsi bola ozbrojená akcia partizánskeho oddielu Čapajev, ku ktorej došlo 14. júla 1944 po 23:15 v obci Pečovská Nová Ves v okrese SabinovŠarišsko-zemplínskej župe na severovýchode Slovenskej republiky (SR).[1][2][3] Išlo o prvú úspešnú akciu čapajevovcov od ich presunu do Slanských vrchov.[4]

Prepadnutie žandárskej stanice v Pečovskej Novej Vsi
Dátum 14. júl 1944
Miesto Pečovská Nová Ves, Slovenská republika
Výsledok víťazstvo partizánov (vykradnutie stanice a útek)
Protivníci
Slovenská republika (1939 – 1945) Žandárstvo partizánsky oddiel Čapajev
Sila
4 žandári neznámy počet partizánov
Straty
strážm. Ján Oros Ján Jablonovský

Historický kontext upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Čapajev (partizánsky zväzok)

Partizánsky oddiel Čapajev patril v lete 1944 k najsilnejším oddielom na východnom Slovensku. Sformoval sa z tzv. hanušovskej partizánskej skupiny, ktorá vznikla pri obci Matiaška ešte v roku 1942[5] (od augusta 1943 už ako Prvá autonómna partizánska skupina Čapajev na Slovensku[6]). V marci 1944 sa čapajevovci presunuli pod vrch Oblík (pri obci Petrovce) v Slanských vrchoch a 26. apríla na vrch Buč v pohorí Čergov, kde zriadili štáb oddielu. V júni sa k oddielu pripojila Bardejovská partizánska skupina a v júli partizánsky oddiel Pugačov.[7] 7. júla sa oddiel presunul do Slanských vrchov.[4]

Na akvitizáciu partizánskych oddielov na východnom Slovensku reagovali štátne orgány vlnou zatýkania v apríli a máji 1944, ktorá personálne oslabila partizánov, avšak ich lesné tábory ostali nedotknuté. 10. mája vláda SR prijala vládne nariadenie č. 36/1944 Sl. z., ktorým podľa zákona č. 131/1936 Zb. z. a n. splnomocnila hlavného veliteľa slovenskej armády, aby počas stavu brannej pohotovosti štátu na území Šarišsko-zemplínskej župy, ak to uzná za vhodné, vykonával príkazy a zákazy patriace do kompetencií úradov verejnej správy. 17. mája minister vnútra SR Alexander Mach informoval župana, že po dohode s ministrom národnej obrany SR generálom (gen.) Ferdinandom Čatlošom bol týmito úlohami poverený veliteľ Armádneho veliteľstva v Prešove gen. Augustín Malár ako zástupca hlavného vojenského veliteľa Slovenskej armády (v tom čase nachádzajúci sa ešte v Berlíne). Z rozkazu A. Malára sa však akcie proti partizánom nepodnikali.[8]

Priebeh upraviť

Pri vzniknutej prestrelke medzi partizánmi a štyrmi žandármi stanice bol jeden žandár zabitý (strážmajster Ján Oros[2]), jeden ťažko a jeden ľahko zranený. Partizáni zo stanice ukoristili štyri pušky, 120 nábojov, tri písacie stroje a pečiatky.[4] Vojenskej hliadke, ktorá prišla napadnutej stanici na pomoc, sa podarilo zastreliť jedného partizána (vojenského zbeha Jána Jablonovského[2]).[1]

Reakcia upraviť

Incident si vyžiadal výraznú reakciu župana Šarišsko-zemplínskej župy, ktorý 16. júla podal oficiálny návrh, adresovaný prezidentovi Jozefovi Tisovi, ministrovi národnej obrany gen. I.tr. Ferdinandovi Čatlošovi, ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi, veliteľovi Armádneho veliteľstva v Prešove gen. Augustínovi Malárovi a Hlavnému veliteľstvu Žandárstva, v ktorom uviedol:[9]

Tzv. partizánstvo na východe štátu v poslednom čase rozrastá sa vo veľmi vážne nebezpečenstvo. Toto nebezpečenstvo ohrozuje tzv. domáci front. Keďže sa však tzv. partizánske bandy zjavujú dnes už po celej šírke hornej časti Šarišsko-zemplínskej župy a podľa určitých príznakov môžu sa zjavovať v najbližšej budúcnosti aj na hornom Spiši, je zrejmé, že je tu tendencia nasadiť tieto bandy ako dobre organizovaný celok v celej severovýchodnej časti Karpát na jej ovládanie, a to hlavne pre prípad, že by sa časť východného frontu posunula až po túto oblasť.

Terajšie mocenské prostriedky na zlikvidovanie tzv. partizánstva v Šarišsko-zemplínskej župe ukázali sa nedostatočnými, pretože vojsku samému postupne prikazovali na iné úlohy a žandárstvo — hoci zosilnené — súc rozdrobené, nemôže splniť úkol, ktorý sa dá splniť len veľkými [jednotkami] a iba pre tento úkol arci primerane vystrojené a vyzbrojené.

Situácia sa stáva zo dňa na deň vážnejšou a hrozivejšou. Preto je nevyhnutné nasadzovať do boja proti tzv. partizánstvu — kým je ešte čas — najúčinnejší mocenský prostriedok, čiže zvláštny útvar, určený iba pre tento boj

Vláda návrh na zriadenie zvláštneho útvaru na boj proti partizánom nerealizovala.[10]

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Balberčák 2012
  2. a b c Jablonický 1969, s. 360
  3. Jablonický a Kropilák 1970b, s. 204
  4. a b c Pažur 1974, s. 126
  5. Plevza 1984c, s. 150
  6. Jablonický a Kropilák 1970a, s. 164
  7. Plevza 1984b, s. 62-63
  8. Jablonický 1969, s. 359
  9. Citované podľa: Jablonický 1969, s. 360-361
  10. Jablonický 1969, s. 361

Použitá literatúra upraviť

  • Balberčák, Štefan (2012), „Správa o prepadnutí žandárskej stanice v Pečovskej Novej Vsi partizánskou skupinou Čapajev“, Regionálne dejiny.sk ([Topoľovka]: [Klub vojenskej histórie Beskydy]), 2012-01-13, http://www.regionalnedejiny.sk/?p=1588, dost. 2019-01-26 
  • Jablonický, Jozef (1969), Z ilegality do povstania : (Kapitoly z občianskeho odboja) (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 360 
  • Jablonický, J.[ozef]; Kropilák, M.[iroslav] (1970a), „Matiaška“, Slovník Slovenského národného povstania (2. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 164 
  • Jablonický, J.[ozef]; Kropilák, M.[iroslav] (1970b), „Pečovská Nová Ves“, Slovník Slovenského národného povstania (2. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 204 
  • Pažur, Štefan (1974), Protifašistický odboj na východnom Slovensku (1. vyd.), Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 
  • Plevza, Viliam, ed. (1984a), „Borovský, Vojtech“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 47 
  • Plevza, Viliam, ed. (1984b), „Čapajev“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda 
  • Plevza, Viliam, ed. (1984c), „hanušovská partizánska skupina“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 150