Pribeta

obec na Slovensku v okrese Komárno

Pribeta (historicky slov. Perbeta, maď. Perbete) je obec na Slovensku v okrese Komárno.

Pribeta
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Nadmorská výška 136 m n. m.
Súradnice 47°53′57″S 18°18′44″V / 47,8991°S 18,3123°V / 47.8991; 18.3123
Rozloha 42,8 km² (4 280 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 665 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 62,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Norbert Zsitva[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 946 55
ŠÚJ 501328
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Hlavná 113
E-mailová adresa obecpribeta@stonline.sk
Telefón 035/769 31 01
Fax 035/769 33 40
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pribeta
Webová stránka: pribeta.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Podľa sčítania v roku 2021 malo slovenskú národnosť 26,8%, maďarskú 67,6%, rómsku 0,6% a nezistenú 4,6% obyvateľov.

Polohopis

upraviť

Stred obce leží v nadmorskej výške 136 m n. m. v Podunajskej nížine. Severná rovinná časť chotára je na širokých terasách pokrytých piesčitými sprašami a viatymi pieskami. Preteká ňou Pribetský potok. Južná pahorkatinná časť leží na juhozápadnom výbežku Pohronskej pahorkatiny. Chotár je odlesnený, agátové lesíky sú len v pahorkatine. Na terasách má černozemné pôdy, v pahorkatine hnedozemné a mačinové. Klíma je teplá (priemerné teploty v januári nad 2°C, ročné zrážky pod 600 mm).

  • Osídlenie v neolite – sídlisko želiezovskej a lengyelovskej kultúry, rímsko – barbarské sídlisko, slovanské hrobové nálezy z doby Veľkomoravskej a z 10.-12. stor.,
  • 1312 sa spomína osídlením prívržencami Matúša Čáka. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Prvá písomná zmienka o obci.
  • 1552 – 1599 za tureckých nájazdov obec s hradom zanikla
  • 17. storočie obec znova osídlená
  • 1552 mala 10 domov
  • 1715 má už 36 domácností
  • 1720 Zakladanie viníc. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodovali s ním.
  • 18. storočie Bola zriadená poštová stanica
  • 20. storočie Bol založený gazdovský spolok, úverné, spotrebné a mliekárske družstvo.
  • Na bojiskách 1. svetovej vojny padlo 115 tunajších obyvateľov.[4]
  • I. ČSR – Obec dosídlili slovenskí kolonisti
  • 19381945 Obec pričlenená k Maďarsku a slovenskí kolonisti boli násilne vysídlení.
  • Roku 1944 bolo do koncentračných táborov deportovaných 22 židovských rodín (106 osôb).[4]
  • Za 2. svetovej vojny padlo 217 tunajších obyvateľov.[4]
  • 1947 Slovenskí kolonisti sa vrátili na miesto vysídlených obyvateľov maďarskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1733. Donátorom kostola bol ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi. Údajne bol na jeho výstavbu použitý stavebný materiál pochádzajúci z novozámockej pevnosti. Kostol bol poškodený zemetrasením v roku 1763, následne prešiel obnovou a rozšírením v roku 1766.[5] Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s nástennnou maľbou Adorácia Madony sv. Imrichom z roku 1774. Nachádza sa tu baroková kazateľnica, hlavný oltár je z roku 1931.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s nárožnými zaobleniami a profilovanými osteniami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová ranoklasicistická stavba s pravouhlým záverom, transeptom a predstavanou vežou, z rokov 1784-1786. Doklady o reformovanom vyznaní v Pribete sú doložené už v polovici 16. storočia, bohoslužby sa pôvodne odbavovali v starom kostole. V roku 1840 bol súčasný kostol doplnený o vežu a o rok neskôr o transept. V interiéri sa nachádzajú drevené protestantské empory a klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Krstiteľnica z čereveného mramoru pochádza z roku 1937.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Portál je riešený ako edikula. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
  • Kalvária s kaplnkou Panny Márie, baroková stavba s polkruhovým záverom z roku 1762. Ako jedna z mála stavieb nebola poškodená ničivým zemetrasením v roku 1763. V roku 1909 prešla stavebnými úpravami.[8]
  • Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s polovalbovou strechou z roku 1766. V objekte údajne prespala uhorská kráľovná Mária Terézia. V roku 1960 prešla necitlivou prestavbou, keď jej fasáda stratila barokové architektonické tvaroslovie. Na prízemí budovy sa nachádzajú valené a pruské klenby.[9] Fasády fary sú po úpravách hladké.

Občianska vybavenosť

upraviť

Okrem reformovaného a rímskokatolíckeho kostola v obci stojí aj evanjelický kostol, moderná stavba z roku 1972 vybudovaná komunitou repatriovaných Slovákov.

Školstvo

upraviť

Prvá škola v obci bola založená v 15. storočí. Podrobné údaje sa nezachovali. Vie sa len toľko, že rímskokatolícka cirkevná škola bola v roku 1775 len jednotriedna, v roku 1848 dvojtriedna a v roku 1878 trojtriedna. Škola v roku 1912 zhorela. Na miesto nej bola v roku 1906 na inom mieste postavená jednoposchodová školská budova. V roku 1927 pozostávala už zo 6 učební.

Reformovaná cirkevná škola sa spomína od roku 1640. Bola umiestnená v súkromnom dome. V roku 1860 postavili samostatnú školu, neskôr slúžila ako kantorský byt.

Zvyšovanie počtu tried si vynútilo postaviť novú školskú budovu v roku 1923. Táto mala 3 učebne. V roku 1914 bola v obci postavená i materská škola a na tej istej stavebnej parcele pri Hlavnej ulici v roku 1960 i dnešná základná škola. Na Kvetnej ulici dokončili stavbu v roku 1979. Dnes sú v obci dve školy. Jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s vyučovacím jazykom maďarským. Rovnako pod správu obce spadajú i dve materské škôlky rovnakého členenia.

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : marec 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-03. Dostupné online.
  4. a b c História | Pribeta | Oficiálne stránky obce [online]. Pribeta, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
  7. Pribeta - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
  9. Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribeta

Externé odkazy

upraviť