Pribylina

obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš

Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Pribylina
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodný tok Belá
Nadmorská výška 768 m n. m.
Súradnice 49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V / 49.0992; 19.7944
Rozloha 86,12 km² (8 612 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 325 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 15,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Daniel Pokrievka[3] (SNS)
PSČ 032 42
ŠÚJ 510963
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Pribylina 384
032 42 Pribylina
E-mailová adresa oupribyl@lm.psg.sk
Telefón 529 32 10
Fax 529 32 10
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pribylina
Webová stránka: pribylina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamníckej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.

  • 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
  • 1360 druhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
  • v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarčením slovenského Pribylina
  • 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
  • 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
  • 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
  • do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
  • 9.11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto

Kultúra a zaujímavosti

upraviť
 
Múzeum liptovskej dediny

Pamiatky

upraviť
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom. Zariadenie s prvkami secesie pochádza z doby výstavby kostola.[4] Fasáda je členená opornými piliermi a lizénovými rámami s oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža na pôdoryse štvorca má v najvyššej úrovni nárožné skosenia. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765. Bočný krídlový oltár so sochou Madony pochádza zo 17. storočia, no jeho časti sú ešte prácou 16. storočia. Kazateľnica pochádza zo 17. storočia. Krstiteľnica je taktiež rokoková.[5] Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním, priečelie je ukončené volútovým štítom. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.
  • Baptistická modlitebňa, halová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1914. Fasáda modlitebne je dekorovaná horizontálnym pásovaním a oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené. Priečelie je ukončené dekoratívnou atikou s terčíkom s nápisom Boh je láska.

Múzeá

upraviť
  • Múzeum liptovskej dediny, múzeum architektúry Liptova v prírode otvorené v roku 1991. V jeho areáli sa okrem zrubovej architektúry nachádzaú aj významné kamenné objekty ako kópia ranogotického kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary aj s pôvodným zariadením a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum vzniklo v súvislosti so stavbou priehrady Liptovská Mara, ktorá zatopila dovedna 13 dedín, niektoré s hodnotnou architektúrou.

Kultúra

upraviť
  • Divadelný súbor KLÁSOK
  • Futbalový oddiel
  • Klub turistov a lyžiarov

Osobnosti obce

upraviť

Rodáci

upraviť

Pôsobili tu

upraviť

Galéria

upraviť

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribylina

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Pribylina - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Pribylina - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Slovo [online]. [Cit. 2012-05-29]. Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.
  7. http://www.najkrajsikraj.sk/osobnosti/institoris-jozef/
  8. D. M. Bachát

Externé odkazy

upraviť