Pribylina
obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš
Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Pribylina | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | |
Okres | Liptovský Mikuláš | |
Región | Liptov | |
Vodný tok | Belá | |
Nadmorská výška | 768 m n. m. | |
Súradnice | 49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V | |
Rozloha | 86,12 km² (8 612 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 1 325 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 15,39 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1286 | |
Starosta | Daniel Pokrievka[3] (SNS) | |
PSČ | 032 42 | |
ŠÚJ | 510963 | |
EČV (do r. 2022) | LM | |
Tel. predvoľba | +421-44 | |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Pribylina 384 032 42 Pribylina | |
E-mailová adresa | oupribyl@lm.psg.sk | |
Telefón | 529 32 10 | |
Fax | 529 32 10 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Pribylina | ||
Webová stránka: pribylina.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
upraviťNachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamníckej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.
Dejiny
upraviť- 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
- 1360 druhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
- v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarčením slovenského Pribylina
- 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
- 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
- 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
- do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
- 9. – 11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom. Zariadenie s prvkami secesie pochádza z doby výstavby kostola.[4] Fasáda je členená opornými piliermi a lizénovými rámami s oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža na pôdoryse štvorca má v najvyššej úrovni nárožné skosenia. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
-
Evanjelický kostol
- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765. Bočný krídlový oltár so sochou Madony pochádza zo 17. storočia, no jeho časti sú ešte prácou 16. storočia. Kazateľnica pochádza zo 17. storočia. Krstiteľnica je taktiež rokoková.[5] Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním, priečelie je ukončené volútovým štítom. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.
- Baptistická modlitebňa, halová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1914. Fasáda modlitebne je dekorovaná horizontálnym pásovaním a oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené. Priečelie je ukončené dekoratívnou atikou s terčíkom s nápisom Boh je láska.
-
Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
-
Baptistická modlitebňa
Múzeá
upraviť- Múzeum liptovskej dediny, múzeum architektúry Liptova v prírode otvorené v roku 1991. V jeho areáli sa okrem zrubovej architektúry nachádzaú aj významné kamenné objekty ako kópia ranogotického kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary aj s pôvodným zariadením a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum vzniklo v súvislosti so stavbou priehrady Liptovská Mara, ktorá zatopila dovedna 13 dedín, niektoré s hodnotnou architektúrou.
-
Ľudová architektúra
-
Kostol Narodenia Panny Márie
-
Kaštieľ z Parížoviec
-
Slnečné hodiny na zvonici v skanzeme
Kultúra
upraviť- Divadelný súbor KLÁSOK
Šport
upraviť- Futbalový oddiel
- Klub turistov a lyžiarov
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Ján Lajčiak (* 1875 – † 1918), evanjelický farár, filológ a teoretik kultúry.
- Ján Rumann (* 1876 – † 1925), verejný činiteľ, právnik
- Ľubomír Štecko (* 1945), dokumentarista
- Dušan Tarageľ (* 1948), herec
- Matej Šuňavec[6] (* 1873 – † 1949), murársky robotník – priekopník slovenského robotníckeho hnutia
Pôsobili tu
upraviť- Daniel Pribiš (* 1580 – † 1645), básnik, pôsobil v obci v rokoch 1611–1624 ako evanjelický farár
- Jozef Inštitoris[7], (* 1835 – † 1921), evanjelický farár, hudobný skladateľ, zbormajster
- Daniel Miloslav Bachát[8] (* 1840 – † 1906), spisovateľ, biskup, pôsobil tu ako evanjelický farár v rokoch 1861–1874. Založil knižnicu a ochotnícky divadelný spolok
- Martin Rázus (* 1888 – † 1937), básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik, v rokoch 1913–1920 pôsobil v obci ako evanjelický farár
Galéria
upraviť-
Námestie od Požiarnej zbrojmice
-
Pohľad na Ostredok z námestia
-
Pamätná tabuľa Jána Rumana
-
Futbalové ihrisko
-
Pohľad na vežu evanjelického kostola od ihriska
-
Hlavná ulica s pohľadom na Kriváň
-
Námestie s tatranskými končiarmi v pozadí
-
Dom Mateja Šuňavca
-
Pamätná tabuľa Matejovi Šuňavcovi na rodnom dome
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribylina
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Pribylina - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pribylina - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Slovo [online]. [Cit. 2012-05-29]. Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.
- ↑ http://www.najkrajsikraj.sk/osobnosti/institoris-jozef/
- ↑ D. M. Bachát
Externé odkazy
upraviť