Priečne sedlo

horské sedlo vo Vysokých Tatrách

Priečne sedlo (poľ. Czerwona Ławka, maď. Vörös-torony-hágó) je sedlo vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou vežou a Priečnou vežou vo výške 2 352 m n. m. Sedlo pretína dvojitým zárezom Prostredný hrebeň. Je to dvojsedlo. Priečne sedlo, ktoré je bližšie k Širokej veži a Priečna štrbina, tesne pod Priečnou vežou je rozdelené Priečnou vežičkou.

Priečne sedlo
sedlo
Priečne sedlo z Malej Studenej doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Spiš
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 352 m n. m.
Súradnice 49°11′19″S 20°11′06″V / 49,1887411°S 20,185075°V / 49.1887411; 20.185075
Najľahší výstup po žlto značenej trase z Malej Studenej doliny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Priečné sedlo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trochu z histórie upraviť

Prvý turistický prechod uskutočnili v lete 1846 Gustav Müller, Wilhem Roxer a jeho brat. Prvý zimný prechod uskutočnili Tibor Kregczy, Lajos Rokfalusy a Zoltán Votisky 15. apríla 1911. Pre ťažkosti spojené s výstupom Klub československých turistov v roku 1934 vytýčil a zabezpečil výstupovú cestu sto metrov dlhými reťazami so zabetónovanými fixnými skobami. Cesta zo sedla do Veľkej Studenej doliny je ľahšia, ale aj napriek tomu bola tiež v neskorších rokoch zabezpečená reťazami. Turistická cesta, ktorá vedie zo sedla ku Zbojníckej chate sa nazýva tiež Ostravská cesta, po veľmi aktívnom ostravskom turistickom oddieli, ktorý ju v rokoch 1935 – 1937 vybudoval.[1]

Názov upraviť

Odlišný poľský názov (Čerevená lávka) vychádza z nomenklatúry horských vodcov - spišských Nemcov z 19. storočia, ktorí používali pomenovanie Rote Bank. Vychádzali pritom zo sfarbenia skalísk.[2]

Turistika upraviť

Sedlom vedie reťazami a stúpačkami zabezpečený,   žlto značený turistický chodník spájajúci Malú Studenú dolinu s Veľkou Studenou dolinou, od roku 2013 obojsmerný. Trasa býva označovaná ako technicky najnáročnejší značkovaný turistický chodník vo Vysokých Tatrách.[3]

Referencie upraviť

  1. ANDRÁŠI, Július. Priečne sedlo. Tatry, roč. XXXIV, čís. 2, s. 26-27.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Galéria upraviť