Priečne sedlo

	Priečne sedlo
	sedlo
	Priečne sedlo z Malej Studenej doliny
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 352 m n. m. ;
Súradnice	49°11′19″S 20°11′06″V / 49,1887411°S 20,185075°V
Najľahší výstup	po žlto značenej trase z Malej Studenej doliny
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Priečné sedlo
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′19″S 20°11′06″V / 49,1887411°S 20,185075°V

Priečne sedlo (poľ. Czerwona Ławka, maď. Vörös-torony-hágó) je sedlo vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou vežou a Priečnou vežou vo výške 2 352 m n. m. Sedlo pretína dvojitým zárezom Prostredný hrebeň. Je to dvojsedlo. Priečne sedlo, ktoré je bližšie k Širokej veži a Priečna štrbina, tesne pod Priečnou vežou je rozdelené Priečnou vežičkou.

Trochu z histórieUpraviť

Prvý turistický prechod uskutočnili v lete 1846 Gustav Müller, Wilhem Roxer a jeho brat. Prvý zimný prechod uskutočnili Tibor Kregczy, Lajos Rokfalusy a Zoltán Votisky 15. apríla 1911. Pre ťažkosti spojené s výstupom Klub československých turistov v roku 1934 vytýčil a zabezpečil výstupovú cestu sto metrov dlhými reťazami so zabetónovanými fixnými skobami. Cesta zo sedla do Veľkej Studenej doliny je ľahšia, ale aj napriek tomu bola tiež v neskorších rokoch zabezpečená reťazami. Turistická cesta, ktorá vedie zo sedla ku Zbojníckej chate sa nazýva tiež Ostravská cesta, po veľmi aktívnom ostravskom turistickom oddieli, ktorý ju v rokoch 1935 – 1937 vybudoval.^[1]

NázovUpraviť

Odlišný poľský názov (Čerevená lávka) vychádza z nomenklatúry horských vodcov - spišských Nemcov z 19. storočia, ktorí používali pomenovanie Rote Bank. Vychádzali pritom zo sfarbenia skalísk.^[2]

TuristikaUpraviť

Sedlom vedie reťazami a stúpačkami zabezpečený, žlto značený turistický chodník spájajúci Malú Studenú dolinu s Veľkou Studenou dolinou, od roku 2013 obojsmerný. Trasa býva označovaná ako technicky najnáročnejší značkovaný turistický chodník vo Vysokých Tatrách.^[3]

ReferencieUpraviť

↑ ANDRÁŠI, Július. Priečne sedlo. Tatry, roč. XXXIV, čís. 2, s. 26-27.
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projektyUpraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Priečne sedlo

Externé odkazyUpraviť

Poloha na turistickej mape

GalériaUpraviť

Priečne sedlo z Malej Studenej doliny
Priečna veža z Veľkej Studenej doliny
Priečne sedlo z Veľkej Studenej doliny
S pomocou reťazí

[1] ANDRÁŠI, Július. Priečne sedlo. Tatry, roč. XXXIV, čís. 2, s. 26-27.

[2] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[3] ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

[1]

[2]

[3]