Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc
Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc bol železničný systém v Malých Karpatoch v okolí obce Smolenice.
Išlo o dva systémy. Lesná konská dráha s rozchodom 760 mm je rozvetvená v priestore lesov okolo Majdánu, medzi Hornými Orešanmi a Lošoncom, ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a parný rušeň vlastne na nej nikdy nejazdil.
V roku 1880 začal gróf Jozef Pálffy (1853 – 1920) v úzkej doline pod Majdánom pri Horných Orešanoch výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: octan vápenatý, kyselina octová a acetón. Vedľajším produktom bolo drevné uhlie. Trasa animálnej železnice viedla zo závodu ku Kováčni na Majdáne, kde sa podkúvali kone pred výjazdom na trať. Tu sa delila animálna železnica na dve hlavné trasy. Jedna trasa viedla cez Majdán smerom Olšovský mlyn na Starú Bohatú. Na lúke Stará Bohatá pri hájovni odbočovala vetva cez Prehybu k Hornej Parine, Panský les na Medzi skálie a ďalšia časť pokračovala zo Starej Bohatej ďalej dolinou smer Nové Domy až ku Klokoču. Celková dĺžka tratí približne 14 km. Druhá dôležitá vetva viedla z Majdánu od Kováčne cez Uhliská na Polámané, po kopcoch okolo Jahodníka na Vlčiareň pod Záruby (14 km). Trasa končila približne na spojnici medzi Smolenickým zámkom a vrchom Havrania Skala, približne v hornej tretine tejto spojnice.
Ďalej ešte existovali z animálnych tratí dočasné nezávislé úseky, ktoré slúžili na približovanie dreva v určitých lokalitách kde sa drevo z danej oblasti sústreďovalo k bodu kde sa s veľkou pravdepodobnosťou spúšťalo ryzňami do doliny. V teréne sa stále ešte dá nájsť taká trať na Kŕči pri vápenke pre chemickú továreň, a ďalší nezávislý úsek tiež v Kŕči ale zo strany od Vápeníc. Ďalší krátky úsek sa dá nájsť aj v časti Komárovo pri vrchu Starý Plášť.
Novší systém – trať s rozchodom 600 mm, stýkajúca sa s lesnou železnicou na Majdáne a majúca značne široký záber v krajine – od hranice chotára obce Sološnica na Kolovrátku až po dobrovodské lesy, kde siahala až takmer pod Bradlo. V rokoch 1901 – 1903 bola postavená trať parnej železnice až na Dobrú Vodu
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 drezíny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov. Dve parné lokomotívy boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na Štiavničke pri Hronci ako fyzicky zachránený exponát múzea ČHŽ.
Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Prázdne súpravy vagónov vytiahli kone na svahy ku skládkam a odtiaľ naložené drevom išli zotrvačnosťou do hlavného skladu pri závode.
Úzkokoľajku zo závodu do Smoleníc a Dobrej Vody stavali cudzinci. Boli to zväčša Poliaci, Taliani a Chorváti. Dokončená bolo až roku 1920. Pred likvidáciou v roku 1960 mala úzkokoľajka spolu 70 km.
Literatúra upraviť
- HAVIAR, Tomáš. Malokarpatské úzkorozchodné železnice na panstvách Pálfiovcov. Čadca : Kysucké múzeum, 2013. 238 s. ISBN 978-80-970780-4-1.
- ENGLER, Marko. Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody. 2. preprac. a dopl. vyd. Trnava : KON-PRESS, 2017. 440 s. ISBN 978-80-85413-96-0.