Prievaly

obec na Slovensku

Prievaly je obec na Slovensku v okrese Senica.

Prievaly
obec
Prievaly church 01.jpg
Kostol sv. Michala archanjela
Vlajka prievaly.png
Vlajka
Prievaly erb.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Rieky Hlavina, Chotár
Nadmorská výška 250 m n. m.
Súradnice 48°33′24″S 17°20′56″V / 48,556636°S 17,348975°V / 48.556636; 17.348975
Rozloha 15,01 km² (1 501 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 011 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 67,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1439
Starosta Tatiana Beňáková[3] (nezávislá)
PSČ 906 34
ŠÚJ 504726
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Prievaly 189
906 34 Prievaly
E-mailová adresa prievaly@nextra.sk
Telefón Telefón starostka: +421 346599134
Telefón sekretariát: +421 346543280
Mobil starostka: +421 918 494587
Fax +421 34 6599223
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Prievaly
Webová stránka: www.prievaly.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Existencia doložená v roku 1439. Bola pomenovaná podľa patrícia sv. Juraja Zenthgwrght a zároveň používala aj nemecký názov Schwancendorf. Patrila k pánstvu Korlátka. V tej dobe sa táto osada rozložila na piesočnine záhorskej duny. Od polovice 15. storočia obec patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.

V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom (oppidum) a mala právo konať v roku štyri trhy s dobytkom. Ako mestečko honosil sa vtedajší Sandorf aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je „vrchnosťou“, keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami. Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsím (či rínkom), ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života.

Cez Prievaly viedla v stredoveku Jantárová, neskôr Česká cesta vedúca z Prahy do Budína. Táto cesta je zachovaná dodnes. Prievalčania mali aj právo súdnictva o čom svedčí aj pomiatka stĺp hanby.

Pod Prievalmi je podľa legendy vybudovaná sústava podzemných chodieb-katakomb. Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera, o ktorej sa hovorí, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu Korlátka.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Pranier, kamenný barokový stĺp z 18. storočia.[5]
  • Prícestný kríž s korpusom, klasicistická socha z roku 1801.[6] Nachádza sa pri kostolnom
  • Židovský cintorín, značne zdevastovaný, náhrobky pováľané a prevážne rozbité[7]

Poklad[8]Upraviť

V roku 1967 pri búraní základov hostinca bagrom bol nájdený poklad. Zachovalo sa z neho 21 zlatých mincí a 18 kg mincí strieborných. Údajne viaceré mince, ako i predmety sa „stratili“ vo vreckách domácich obyvateľov, i napriek výzvam príslušníkov VB ich všetky nevrátili.

„Poklad prievalského krčmára“ obohatil klenotnicu SNM.

RodáciUpraviť

  • Anton Fiala, (* 24.január 1762, Prievaly – † 15. október 1834, Veľké Kostoľany), katolícky kňaz, bernolákovec, autor piesní. Pôsobil v Krajnom, Hrachovišti.[9]
  • Jakob Winter, (* 30 jún 1857, Prievaly – † 18. marec 1940, Drážďany, Nemecko), profesor, historik židovskej literatúry, od 1886 rabín v Drážďanoch Jakob Winter sa narodil v Sandorfe číslo domu 27 v rodine pekára a poľnohospodára. Jeho otec Lipót, pekársky majster pochádzal z Búrov, matka Mali zo Sandorfa. Vyrastal v rodine spolu s bratom Salamónom a Davidom. Študoval v Myjave (1861), v Bratislave (1874-1875). Židovskú teológiu študoval na rabínskych seminároch v Berlíne a Breslau. V roku 1886 získal doktorát na Filozofickej fakulte University of Halle.
  • Pavol Lisický (* 14. september 1875 , Prievaly – † 23 júl 1955, Pottsville, Schuylkill, Pensylvánia, USA) rev. Paul John Lisicky rektor kostola Sv. Michala v Lansforde vlastnil najrozsiahlejšie zbierku slovenských kníh[10] v Amerike, bol oduševnený horliteľ založenia Slov. Kat. Akadémie[11]
  • Ignác Vécsei (* 6. apríla 1883, Prievaly – † 1944) architekt, bol spoluautorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v Žiline, obytných súborov Unitas a Nová doba v Bratislave
  • Kati Bergerová, (* 15. september 1885, Prievaly – † 28. november 1986, New York, USA) matka amerického profesionálneho baseballoveho hráča Ralpha Branca
  • Žigmund Berger, (* 6. február 1889, Prievaly – † 24. november 1986, Nitra), v r. 1939 zmena mena a priezviska na: František Milan Borský, veliteľ odbojovej skupiny Považský prápor slobody, brigádny generál
  • Eugen Lehotay (* 13. júl 1897, Prievaly – † 22. apríl 1977), hudobný pedagóg, autor detskej operety Nezbedník, objaviteľ viacero liečivých prameňov v Smrdákoch
  • Anastázia Pavlíková, (* 5. marec 1924, Prievaly – † 8. december 2008, Silver Spring, Montgomery, Maryland), v rokoch 1942 – 1980 bola asistentkou vlády v Marylande
  • Ambróz Ščepka (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz), druhá obeť Ireny Čubírkovej, najznámejšej slovenskej vrahyne
  • Mária Machová (* 19. február 1953, Prievaly), ekonómka, v rokoch 1998 – 2002 ministerka privatizácie

Židia v obciUpraviť

Židovská populácia Sandorfa v roku 1792 mala 27 osôb, v roku 1869 žilo v 24 domoch 138 osôb.[12] V roku 1910 mala už len 59 členov, v roku 1938 len 20 členov.[13] Úbytok Židov súvisel aj s vysťahovaleckou vlnou obyvateľov Záhoria do Ameriky.

Židovskí občania vlastnili a tieto obchody im boli v roku 1940 odobrané:[14]

  • Alexander Fried – obchod s miešaným tovarom-kramárstvo
  • Berger Jozef – obchod s miešaným tovarom
  • Fischer Jakub – obchod s kožou
  • Friedová Erna – obchod so strižným tovarom
  • Sallerová Róza – obchod so strižným tovarom
  • Weissová Róza – obchod so strižným tovarom

Počas Holokaustu boli deportovaní a zavraždení títo židovskí rodáci a obyvatelia Sandorfa:[15]

  • Hugo Weiss (* 26. apríl 1904, Sandorf – † 24. jún 1942, Auschwitz), pred deportáciou žil v Trnave[16]
  • Lazar Samek (* 8. november 1876, Sandorf – † Izbica, Lubelské vojvodstvo), pred deportáciou žil vo Viedni[17]
  • Roza Saler rodená Heller (* 9. marec 1886, Sandorf – † 8. jún 1942, Auschwitz), pred deportáciou žila v Sandorfe[18]
  • Max Saler (* 27. november 1884, Sološnica – † 19. máj 1942, Auschwitz), pred deportáciou žil v Sandorfe[19]
  • Berta Betty Reiss (* 1863, Sandorf – † 1942, Poľsko), pred deportáciou žila v Trnave[20]
  • Herman Tzvi Heller (* 11. apríl 1888, Sandorf – † 24. jún 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Nitre[21]
  • Hermann Haas (* 1868, Sandorf – † Lublin), pred deportáciou žil v Nitre[22]
  • Irma Gruenmandl rodená Berger (* 3. september 1889, Sandorf – † 24. máj 1942, Auschwitz), pred deportáciou žila v Plaveckom sv. Mikuláši[23]
  • Emanuel Gruen (* 1878, Sandorf – † Sobibor), pred deportáciou žil v Bratislave[24]
  • Jakub Gibs (* 1901, Sandorf – † Sobibor), pred deportáciou žil vo Zvolene[25]
  • Mordekhai Fuks (* Sandorf – † Auschwitz)[26]
  • Moric Friedmann (* 10. apríl 1865, Sandorf – † Lublin), pred deportáciou žil v Topoľčanoch[27]
  • Alexander Fried (* 22. september 1898, Bílkove Humence – † 26. jún 1942, Lublin), pred deportáciou žil v Sandorfe[28]
  • Maria Fischerová (* 15. september 1876 – † Sobibor), pred deportáciou žila v Sandorfe č.d. 30[18]
  • Adolf Fischer (* 11. apríl 1920, Sandorf – † 18. júl 1942, Osvienčim-Birkenau), pred deportáciou žil v Sandorfe[29]
  • Jakub Fischer (* 28. december 1872, Sandorf – † Osvienčim-Birkenau), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 30[30]
  • Meir Deutsch (* 1898, Sekerice – † Rusko?), pred deportáciou žil v Sandorfe[31]
  • Alexander Deutsch (* 12. marec 1901, Sandorf – † 20. september 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Sandorfe[32]
  • Helena Bergerová (* 6. január 1929 – † Sobibor), pred deportáciou žila v Sandorfe č.d. 36[33]
  • Janka Bergerová (* 20. máj 1908 – † Sobibor), pred deportáciou žila v Sandorfe č.d. 36[34]
  • Judit Bergerová (* 30. apríl 1903, Sandorf – † neznáme), pred deportáciou žila vo Zvolene[35]
  • Ignatz Berger (* 7. október 1934 – † Sobibor), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36[36]
  • Henrich Berger (* 2. apríl 1930 – † Sobibor), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36[37]
  • Jozef Berger (* 14. január 1896 – † 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36[38]
  • Simon Berger (* 10. júl 1897, Sandorf – † 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36
  • Ignác Vécsei (* 6. apríl 1883, Sandorf – † 1944), zmizol počas deportácií roku 1944[39]

Zoznam obetí nie je konečný.

V súčasnosti v Prievaloch nežije žiaden židovský občan. Pamiatky na židovskú komunitu (motlitebňa), boli zbúrané. Židovský cintorín je v dezolátnom stave, po celej ploche zarastený náletom drevín a buriny. Vo svahovitom teréne sú badateľné obrysy oplotenia, prístupovej cesty. Náhrobné kamene sú polámané a pováľané.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Farský úrad [online]. Oficiálne stránky obce Prievaly. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  7. CHROMEK, Stanislav. Židovský cintorín, Prievaly [online]. kriz.epocha.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  8. Prievaly.sk - História obce [online]. new.prievaly.sk, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  9. Dominikánska knižnica [online]. www.knihydominikani.sk, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.
  10. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  11. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  12. Slovakia Census, 1869 [online]. familysearch.org; Bytča, Banská Bystrica, and Nitra Regional Archives., 3 November 2015, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  13. Prievaly.sk - Obyvateľstvo v minulosti [online]. new.prievaly.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  14. Výsledky vyhľadávania - Likvidácie živností a podnikov Židov [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  15. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  16. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  17. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  18. a b yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  19. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  20. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  21. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  22. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  23. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  24. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  25. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  26. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  27. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  28. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  29. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  30. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  31. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  32. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  33. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  34. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  35. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  36. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  37. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  38. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  39. SLOVAKIA, KIOS s r o | Radlinského 40a | SK-921 01 Piešťany |. Piešťanské informačné centrum - Vécsei Ignác [online]. www.pic-piestany.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prievaly

Externé odkazyUpraviť