Progresívne Slovensko

slovenské mimoparlamentné politické hnutie

Súradnice: 48°08′32″S 17°06′51″V / 48,142355°S 17,114207°V / 48.142355; 17.114207

Progresívne Slovensko (neoficiálna skratka PS) je sociálnoliberálne (ľavicovo liberálne)[3][4] centristické[6][7] mimoparlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo vnútra SR ho zaregistrovalo 27. novembra 2017.[10] Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.[11][12] Na európskej úrovni je hnutie od novembra 2018 ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE.

Progresívne Slovensko
Logo of the Progressive Slovakia (2021).svg
Základné informácie
Založenie27. november 2017
PredsedaIrena Bihariová
PodpredsedaMartin Hojsík
Zora Jaurová
Michal Šimečka
Ivan Štefunko
Michal Truban
Poslancov1 (NR SR)[pozn 1]
2 (EP)[1]
Volebný výsledok20,11 % (Voľby do EP 2019) 6,96 % (Voľby do NR SR 2020)
Ideológiesociálny liberalizmus[2][3][4]
progresivizmus[2][3]
pro-europanizmus[2][3]
zelená politika[2][5]
Politické spektrumstred[6][7] až stredoľavica[3][4]
IČO51224836
Počet členov▲ 715 (31. 12. 2019)[8]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuObnovme Európu[9]
Európska politická stranaAliancia liberálov a demokratov za Európu
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí progresívci
SídloTallerova 10
811 02 Bratislava
Farby              
Červená, Fialová, Modrá
Webprogresivne.sk
Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave

V komunálnych voľbách 2018 PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora Bratislavy.[13] Vďaka Matúšovi Vallovi sa Dúhový Pride Bratislava uskutočňuje aj počas pandémie formou offline vysielania a ročník 2021 bude trvať celý mesiac.[14] Po voľbách do EP v roku 2019 má hnutie dvoch poslancov v Európskom parlamente.[15]

HistóriaUpraviť

Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020Upraviť

V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.[16] K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban.[17] Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 EUR s 5 % úrokom a ďalších 20 000 eur s 3 % úrokom.[18] Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.[19]

20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem[20], ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v NR SR bol vo volebnom období 2016 – 2020 poslanec Martin Poliačik, ktorý do PS vstúpil v decembri 2017 krátko po odchode z SaS.

Prezidentské a európske voľby 2019Upraviť

 
Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, Zuzana Čaputová, počas volebnej kampane vo februári 2019

V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, Zuzanu Čaputovú. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.[21][22]

Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v máji 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.[23]

Kampaň do parlamentných voliebUpraviť

Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do parlamentných volieb v roku 2020. Kreslá na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.[24]

Volebné obdobie 2020 – 2024Upraviť

Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 PS v koalícii so stranou SPOLU dosiahlo prekvapivý neúspech, keďže získalo len 6,96 % hlasov, čo vďaka 7-percentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre koalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostalo do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 bolo pokladané za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.[25] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.[26] Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka Irena Bihariová.[27] Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.[28] Snem sa kvôli pandémii koronavírusu konal 6. júna 2020 elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.[29]

Do Progresívneho slovenska 9. apríla vstúpil poslanec národnej rady Tomáš Valášek, ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu Za ľudí, z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny Sputnika V.[30]

Politické postojeUpraviť

LGBTIQA právaUpraviť

Hnutie sa ku problematike LGBT stavia pozitívne, podporilo Dúhový PRIDE Bratislava v roku 2019 a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.[31] Primátor Bratislavy Matúš Vallo (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.[32]

Strana tiež podporuje registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia, v parlamente ich chce presadiť pod názvom životné partnerstvá.[33]

Martin Hojsík ostro kritizuje Orbána aj Kaczynského, kvôli obmedzeniam pre prezentáciu LGBTIQ osôb na školách a v médiach, jednoznačne podporuje vytvorenie "LGBTIQ Freedom Zone" na Slovensku.[chýba zdroj]

IdeológiaUpraviť

Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu. V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.[34] Hnutie je často prirovnávané k francúzskemu centristickému hnutiu En Marche!, ktoré založil v roku 2016 francúzsky prezident Emmanuel Macron.

18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).[35][36]

Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030:[37]

  1. Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
  2. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
  3. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
  4. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
  5. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
  6. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
  7. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
  8. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
  9. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,
    podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.
  10. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
  11. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
  12. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
  13. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.

Domáca politikaUpraviť

PS má v politike tri zásadné ciele – zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Podľa vyjadrení predsedu Ivana Štefunka, majú v pláne tieto ciele dosiahnuť pomocou „zefektívnenia fungovania štátu, odstránenia korupcie a zlepšenia podnikateľského prostredia“.[38] Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy akými sú právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia či rómska problematika.[35] Od počiatku svojho vzniku sa PS dištancuje od politiky súčasnej vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2016. Naopak hnutie a jeho predstavitelia požívajú veľkú dôveru k prezidentovi Andrejovi Kiskovi, o ktorom sa často v médiach objavujú informácie ako o budúcom členovi, resp. novom lídrovi PS.[39] Hnutie vylučuje možnú povolebnú spoluprácu so stranami SMER-SD, SNS a ĽSNS, u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.[40]

Zahraničná politikaUpraviť

Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne proeurópsky a prozápadný politický subjekt.[41] V súvislosti s dianím na Ukrajine sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a ekonomické sankcie voči Ruskej federácii.

V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád Vyšehradskej štvorky a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami EÚ. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. PS sa jasne stavia proti pravicovému populizmu, extrémizmu, národno-konzervatívnym silám a odporcom liberálnej demokracie ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu Európskej únie, jej demokratických hodnôt a inštitúcií.[42] Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa či ruského prezidenta Vladimira Putina.

Legalizácia drogUpraviť

Bývalý podpredseda hnutia Martin Poliačik zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval pervitín a heroín.[43]

Bývalý predseda hnutia Michal Truban si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie marihuany a LSD.

Vedenie strany a organizáciaUpraviť

Na sneme 8. mája 2019 bolo zvolené nové predsedníctvo v zložení: Michal Truban, predseda; Irena Bihariová, podpredsedníčka; Zora Jaurová, podpredsedníčka; Martin Poliačik, podpredseda; Michal Šimečka, podpredseda a Ivan Štefunko, podpredseda.[44][45] Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Pavel Sibyla, Milan Ftorek, Martin Dubéci, Matej Petroci a Peter Brozman.[44]

Podpredsedníčkou bola v minulosti aj Zuzana Čaputová, ktorá sa však 19. marca 2019 v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala.

Na sneme strany 6. júna 2020 bola za predsedníčku zvolená Irena Bihariová. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.[46] Za podpredsedov boli zvolení: Michal Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Michal Šimečka a Martin Hojsík.[29]

Predsedovia PSUpraviť

PlatformyUpraviť

  • Zelená platforma
  • PSF (ženská platforma)
  • Mladí progresívci
  • Progresívni veriaci
  • Progresívne vzdelaní

Volebné výsledkyUpraviť

Volebné výsledky z volieb, na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko.

Voľby do Národnej rady SRUpraviť

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie
2020 Národnej rady 200 780 6, 96 %
0 / 150
 5. miesto
  • Poslanec Martin Poliačik zvolený ako kandidát strany SaS, vo volebnom období 2016 – 2020, vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie získalo 1 poslanca.
  • Poslanec Tomáš Valášek zvolený ako kandidát strany Za ľudí, v marci 2021 opustil svoju stranu na protest proti vítaniu vakcíny Sputnik vtedajším premiérom Igorom Matovičom a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie získalo 1 poslanca.[48]

Prezidentské voľbyUpraviť

Voľby Kandidát Výsledok v prvom kole Výsledok v druhom kole
Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok
2019 Zuzana Čaputová 870 415 40,57 % 1. miesto 1 056 582 58,40 % zvolená

Voľby do Európskeho parlamentuUpraviť

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2019 Európsky parlament 198 255 20,11 %*
2 / 14
 1. miesto účasť vo frakcií ALDE
  • Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou SPOLU získali 4 mandáty.[1] Poslanci za stranu Spolu sa následne umiestnili v európskej frakcií EPP.

Voľby do orgánov samosprávy obcíUpraviť

Rok volieb Voľby do počet starostov počet hlasov % umiestnenie počet poslancov počet hlasov % umiestnenie
2018[49] Orgánov samosprávy obcí na Slovensku
3 / 2904
 0,10 % 32. miesto
46 / 20646
 0,22 % 29. miesto

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus [50]Upraviť

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,9 1,4 3,6 3,9 4,2 4,4 5,3 5,1
2019 4,9 9,5 9,1 13,4 15,7* 14,9* 13,4* 11,0* 11,7* 10,3*
2020 10,5/9,8* 9,3* 5,9* 7,6* 6,5 6,21/5,92 . . 5,9 5,4 5,9 6,0
2021 5,2 6,7

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO [51]Upraviť

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,6 3,8 4,1 4,6 5 5,3
2019 . 7,5 . 14,4 13,7 18* . . 14,5* 12,7* . .
2020 . . . 6,5 . . 5,2 . . 6,2 . 6,5
2021 . 7,2 8,0 8,3
  • Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS.

Pozn.: Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

PoznámkyUpraviť

  1. ↑ Žiaden poslanec Národnej rady SR z volieb 2020, ale od apríla 2021 Tomáš Valášek, pôvodne zvolený Za ľudí

ReferencieUpraviť

  1. ↑ a b ŠÚ SR. Definitívne výsledky hlasovania [online]. ŠÚ SR, 2019-05-27, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d Progresívne Slovensko. Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska [online]. Bratislava: 2019, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e MRVOVÁ, Iva. Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-28. Dostupné online [cit. 2019-05-31].
  4. ↑ a b c MRVOVÁ, Iva. Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-06-04. Dostupné online [cit. 2019-05-31].
  5. ↑ TASR. Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-05-04. Dostupné online [cit. 2019-05-31]. ISSN 1336-197X.
  6. ↑ a b Progresívne Slovensko. Zvolili sme si predsedníctvo a schválili víziu [online]. Bratislava: 2019-01-20, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
  7. ↑ a b KRIVOŠÍK, Lukáš. Dobýjanie politického stredu. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2017-09-23. Dostupné online [cit. 2019-05-31]. ISSN 1336-653X.
  8. ↑ Progresívne Slovensko. Výročná správa politického hnutia Progresívne Slovensko za rok 2018 [online]. PS, 2019-04-16, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-06-30]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  11. ↑ O nás [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-12-23]. Dostupné online.
  12. ↑ Progresivizmus [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  13. ↑ LEHUTA, Michal. Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-2674.
  14. ↑ https://www.startitup.sk/vallo-sa-zastal-lgbti-ludi-chcem-aby-bola-bratislava-prvym-mestom-na-slovensku-s-imunitou-voci-netolerancii/
  15. ↑ Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1339-844X.
  16. ↑ sme.sk. Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-09-13. Dostupné online [cit. 2018-12-25]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ KOSNO, Lukáš. Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-09-23. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  18. ↑ https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf
  19. ↑ KOSNO, Lukáš. Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-11-28. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  20. ↑ TASR. Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko [online]. tvnoviny.sk, 2018-01-20, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  21. ↑ Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR. Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  22. ↑ Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR. Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  23. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-02-05. Dostupné online [cit. 2019-03-10]. ISSN 1339-844X.
  24. ↑ MINICH, Filip; BEDNÁROVÁ, Martina. PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1336-653X.
  25. ↑ Parlamentné voľby 2020 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-03-03]. Dostupné online.
  26. ↑ TA3 TASR SITA. Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-06-06].
  27. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-03]. ISSN 1339-844X.
  28. ↑ TASR. M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-05-15. Dostupné online [cit. 2020-06-06].
  29. ↑ a b Pravda. Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1336-197X.
  30. ↑ SITA. Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-04-09. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1335-4418.
  31. ↑ Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom [online]. glob.zoznam.sk, 2019-07-19, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  32. ↑ DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.. [[1]] (Bratislava), 2019-07-21. Dostupné online [cit. 2019-07-21].
  33. ↑ ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ [online]. progresivnespolu.sk, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  34. ↑ Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  35. ↑ a b Ideová konferencia [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  36. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-09-18. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1339-844X.
  37. ↑ Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  38. ↑ BARIAK, Ladislav, ml.; DEDINSKÝ, Matej. Progresívne Slovensko povedie Ivan Štefunko, zvolilo si lídrov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  39. ↑ FILOVÁ, Katarína. Kiska chce vládnuť, stranu však skrýva. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-09. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-197X.
  40. ↑ Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  41. ↑ Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, január 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  42. ↑ TASR. Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-11-19. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1335-4418.
  43. ↑ Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu. [[2]] (Bratislava: Perex a.s.), 2012-09-11. Dostupné online [cit. 2019-08-15].
  44. ↑ a b ONDREJKOVIČ, Ľuboš. Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, 2019-05-08, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  45. ↑ a b KRBATOVÁ, Lucia. Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1335-4418.
  46. ↑ Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1339-844X.
  47. ↑ KOVÁČ, Peter. Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1335-4418.
  48. ↑ aktuality.sk. Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek [online]. 2021-04-09, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online.
  49. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  50. ↑ Tlačové správy [online]. Bratislava: Agentúra FOCUS, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  51. ↑ O agentúre [online]. Bratislava: AKO, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť

  Slovenský portál
Politický portál


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Progresívne_Slovensko&oldid=7235438“