Prokletije je pohorie nachádzajúce sa na trojmedzí Albánska, Čiernej Hory a Srbska (Kosova). Je to najvyššia časť Dinárskeho pohoria s najvyšším vrchom Maja Jezercë (2 694 m n. m.).

Prokletije
(Проклетије)
Bjeshkët e Nemunaje
pohorie
Štáty Albánsko Albánsko,  Čierna Hora Čierna Hora,  Srbsko Srbsko
Región Balkán
Časť Dinárska sústava
Hranice Bjelasica, Visitor, Koprivnik, Junička planina
Súradnice 42°26′0″S 19°48′0″V / 42,43333°S 19,80000°V / 42.43333; 19.80000
Najvyšší bod Maja Jezercë
 - výška 2 694 m n. m.
Najnižší bod hladina Jadranského mora
 - výška m n. m.
Geologické zloženie vápenec, dolomit
Wikimedia Commons: Prokletije
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Väčšia časť pohoria (približne 2/3) sa nachádza v Albánsku, kde je súčasťou Severoalbánskych Álp. Na severe je Prokletije údolím rieky Lim oddelené od pohoria Visitor, na západe susedí s pohorím Žijovo, na juhu plynule nadväzujú Severoalbánske Alpy a východne sa nachádza Junička planina a Koprivnik.

Charakteristika upraviť

Pohorie Prokletije nemá súvislý skalný hrebeň, ale je rozčlenené do niekoľkých chrbtov a horských skupín: na západe Karanfil (Brada), Trojan, Bělič a Maja Kadis. Tieto masívy sú rozoklané s monumentálnymi vápencovými stenami a hlbokými dolinami. V tejto oblasti sa nachádza dvojica najvýznamnejších jazier - (Plavsko jezero a Ridsko jezero). Na východe je skupina hôr Bogičevica, Djeravica a Bogdaš. Juh predstavuje najmä okolie vrchu Maja Jezercë.

Významné hory upraviť

Geológia upraviť

Na západe sú hory tvorené vápencmi a dolomitmi, na východe a severe je zastúpená bridlica.

Osídlenie upraviť

Obyvateľstvo na svahoch Prokletije je prevažne moslimské a to vrátane čiernohorskej časti, ktorá je obývaná najmä Bosniakmi.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prokletije na českej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prokletije