Proteosyntéza (iné názvy: syntéza bielkovín, syntéza proteínov) je proces tvorby bielkoviny. Môže to byť prirodzený proces v živých bunkách (nazývaný aj: biosyntéza bielkovín, biosyntéza proteínov alebo proteosyntéza/syntéza bielkovín/syntéza proteínov v užšom zmysle) alebo umelý (či čiastočne umelý) proces.

Biosyntéza bielkovín

upraviť

Proces vzniku bielkovín v bunke pozostáva z troch fáz:

Názov (bio)syntéza bielkovín/proteínov či proteosyntéza sa v literatúre používa značne nejednotne: Niekedy sa ním označuje len translácia (t. j. bod 2), inokedy všetky tri vyššie uvedené fázy (t. j. body 1 – 3), alebo len prvé dve fázy (t. j. body 1 a 2), alebo len posledné dve fázy (t. j. body 2 a 3). Bez ohľadu na pomenovanie vlastný okamih vzniku bielkoviny každopádne nastáva na konci druhej fázy, teda na konci translácie.[1][2][3][4][5][6][7][8]

Nasleduje opis translácie. O transkripcii a posttranslačných úpravách pozri články transkripcia (genetika) a posttranslačná úprava.

Translácia[9]

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: translácia (genetika)

Proteosyntéza sa začína iniciačnou tRNA, teda tou, ktorá nesie metionín. Tá sa naviaže na malú ribozomálnu podjednotku a začne pomaly prechádzať molekulu mRNA od 5' konca. Hneď ako objaví iniciačnú sekvenciu AUG, naviaže sa a translácia začína. Na ďalšie sekvencie (kodóny) nasadajú ďalšie tRNA podľa komplementarity báz (systém kodón na mRNA – antikodón na tRNA). Každá tRNA má na opačnom konci aminokyselinu. Medzi prinesenými aminokyselinami vznikajú peptidové väzby. Za túto časť translácie – elongáciu – je zodpovedná najmä veľká ribozomálna podjednotka. Hneď ako zostáva už len kodón bez zmyslu (terminačný), proteosyntéza je ukončená a vzniknuté polypeptidové vlákno môže byť ďalej v bunke upravované na požadovanú bielkovinu.

Drsné endoplazmatické retikulum (s ribozómami) sa špecializuje na tvorbu transmembránových proteínov (rôzne iónové kanály alebo receptory) alebo bielkovín určených "na zabalenie", ktoré sa zabudujú dovnútra membrán (sekrečné granuly, lyzozómy). Naopak voľné ribozómy sa podieľajú predovšetkým na tvorbe cytoplazmatických bielkovín (enzýmy, atď.).

Umelá a poloumelá syntéza bielkovín

upraviť

Takáto syntéza môže mať tieto podoby:[10][11][12][13][14]

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Referencie

upraviť
  1. biosyntéza bielkovín. In: Malá encyklopédia chémie, 1981, S. 144
  2. proteosyntéza. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 403 – 404
  3. genetická informácia. In: Encyclopaedia Beliana 5, S. 85 – 86
  4. HAVLIŠ, J. Proteomika 2012
  5. Translation; posttranslationale Modifikationen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  6. STREBLOVÁ, Eva. Souhrnné texty z chemie pro přípravu k přijímacím zkouškám II.. [s.l.] : Karolinum Press, 2014. 238 s. ISBN 978-80-246-2242-2. S. 210 – 212.
  7. ČÁRSKY, Jozef. Chémia pre 3. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. 242 s. ISBN 80-08-02093-8. S. 146 – 148.
  8. proteosyntéza; translate. In: Malá československá encyklopedie
  9. Preklad článku cz:Proteosyntéza z českej wikipédie.
  10. Overview of Protein Expression [online]. thermofisher.com, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  11. Hou, W., Zhang, X. & Liu, CF. Progress in Chemical Synthesis of Peptides and Proteins. Trans. Tianjin Univ. 23, 401 – 419 (2017). https://doi.org/10.1007/s12209-017-0068-8
  12. Cell-Free Protein Synthesis or Expression [online]. sigmaaldrich.com, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  13. [1]
  14. Chemical Protein Synthesis Definition [online]. biologicscorp.com, 2016-06-24, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.