Pružinskovci

(Presmerované z Pružinskí)

Pružinskovci alebo Pružinskíšľachtický rod, ktorý vznikol v 12. storočí manželským spojením rodu Rawa a rodu Prussenszkí, ktorého potomkovia sa usadili aj na Slovensku a odvtedy spoluvytvárajú jeho dejiny.

Vznik roduUpraviť

Pôvod rodu je možné doložiť v staročeskom veľmožskom rode Vršovcov, ktorý bol známy už v 10. stor. za vlády českého kniežaťa Boleslava II. (967-999). Tomu sa podarilo prvýkrát spojiť vládu nad českými zemami, potlačením rodov ostatných kmeňových kniežat do postavenia veľmožov, podrobených vojvodovej moci. Po smrti Vratislava II. (1061-1092), prvého českého kráľa, ktorý obdržal tento titul len pre svoju osobu - nededične, došlo medzi členmi rodu přemyslovcov a inými velmožskými rodmi k početným sporom o vojvodský stolec. Aby čelil ich moci, dal vojvoda Svätopluk Olomoucký v roku 1108 vyvraždiť rod Vršovcov. Členov tohto rodu, ktorí sa zachránili útekom do Poľska, prijal knieža Boleslav III. Krivoústy (1102-1138) a daroval im územie v Sandomierskej oblasti. Nové meno rod získal podľa obce Pruszyňa v zemi lukowskej, ktorú zdedili po rytierskom rode Zgrajow v roku 1198. Starý rodový erb Rawa (Rawicz, Ursyn, Ursowic, Panna na medvedi, Miedźwioda, Niedźwieda, Rawita), ktorý má pôvod v anglickom Kente, potomkovia Vršovcov naďalej používali aj v Poľsku. Ku samotnému vzniku rodu došlo, keď si Wlodzimierz Pruszynskí erbu Zgraja zobral za manželku členku rodu Rawa a prijal jej erb Rawicz (Panna na medvedi). Ona prijala jeho meno Pruszynskí erbu Zgraja.

Príchod na SlovenskoUpraviť

Potomkovia tohto rodu sa dostali do Uhorska, na dnešné územie Slovenska, za vlády kráľa Bela IV. (1235-1270) na vyplienené územie po tatárskom vpáde (1241-1242) do údolia rieky Váh prichádzajú nemeckí kolonisti, najmä zo severného Nemecka. Týmto prúdom pravdepodobne prišli z Poľska aj Pruszyňskí (Prussyňskí) s erbom Rawa. Kráľ pridelil usadlíkom pozemky, ktorých sa stali dedičnými držiteľmi. Kolonistov priviedol lokátor, ktorý rozmeral pozemky, založil osadu a stal sa richtárom, ponechal si tiež najväčší majetok, bol sudcom, mohol vlastniť krčmu, mlyn ap. Takýto richtári - šoltýsi boli dedične Prussenszkí v obci Pružina, ktorú založili a dali jej meno. Písomne to dokazuje kronika obce kde sa uvádza: „už v čase pred polovicou 13. stor. sa z kráľovského majetku vydeľovali celky, ktoré získavali drobní šľachtici - zemania, takto aj Pružina prechádza do vlastníctva zemianskych rodín Pružinských a Lieskovských." Názov usadlosti Prusina/Prussina je dostatočným dôkazom, že je odvodený od mena Prussynskí a nie ako je bežnejšie zvykom, že šlachtic si odvodzuje priezvisko od lokality, ktorú dostáva donačnou listinou. Z tohto obdobia nie je známa nová donačná listina vydaná uhorským kráľom. Pružinu zrejme potomok rodu vlastní ako poľský šľachtic s erbom Panna na medvedi.[1]

ReferencieUpraviť

  1. M. Pružinská Litavská: Údaje o rode Pružinskom a ich usídlenie sa na Slovensku, 2012

Ďalšia literatúraUpraviť

  • PRUŽINSKÝ. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 193 – 194.
  • PRUŽINSKÝ. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 108 – 109.