Psík medvedíkovitý

(Presmerované z Psík medviedikovitý)

Psík medvedíkovitý[2][3] (iné názvy: psík medviedikovitý [4][5][6], medvedíkovec kuní[7][8], medvedíkovec hôrny[9], pes kunovitý[10]; lat. Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae). Výskyt na Slovensku bol doložený na 30,2 % územia.[3]

Psík medvedíkovitý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nyctereutes procyonoides
Gray, 1834
Synonymá
medvedíkovec hôrny

Rozšírenie – červenou farbou introdukcia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Výskyt upraviť

Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ. Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.[11]

Rozšírenie na Slovensku upraviť

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 130 (30,2 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 105 m n. m. (Senné) až 850 m n. m. (Tatranská Lomnica, Vysokých Tatrách).[3]

Vzhľad upraviť

Tento psík je stavbou tela podobný jazvecovi. Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Dlhá strapatá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku. Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený.

Spôsob života upraviť

Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 percent, nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Nevie štekať.

Potrava a spôsob obživy upraviť

Potravu si psík medvedíkovitý hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehoch. Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby.[12]

Rozmnožovanie upraviť

Párenie prebieha skoro na jar, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Po deviatich týždňoch samica vrhá 5 – 9 mláďat,[3] ktoré nadobúdajú zrak po 9 – 10[3] a sluch asi po 14-tich dňoch. Mláďatá pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa v prírode 8 rokov,[3] v zajatí až 10 – 12 rokov.

Početnosť upraviť

V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách (vrátane Česka) je vedený ako invázny druh. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov.[12]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6. S. 61.
  3. a b c d e f KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Psík medvedíkovitý - Nyctereutes procyonoides, s. 430 - 433.
  4. 230/2001 Z.z. - vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 28. mája 2001, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky č. 231/1997 Z.z.
  5. psovité. In: Encyklopédia Slovenska IV. N-Q, S. 584
  6. psovité. In: STANĚK, V. J.. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava : Mladé letá, 1965. S. 494.
  7. 23/1962 Zb. - zákon z 23. februára 1962 o poľovníctve (platný do roku 2009)
  8. psovité. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava : Obzor, 1975. S. 407.
  9. Svet živočíšnej ríše. Bratislava : Príroda, 1984. S. 380.
  10. SÁSIK, Tibor. Krásy Slovenska 37. [s.l.] : Dajama, 1960. 552 s. S. 199.
  11. http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1893/
  12. a b "Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). vyd. 13.01.2012 Dostupné online[nefunkčný odkaz]

Literatúra upraviť

  • MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť