Ríšska diaľnica
Ríšske diaľnice (nem. Reichsautobahnen, skrátene: RAB) boli diaľnice stavané v Nemeckej ríši v rokoch 1933 až 1945 a boli súčasťou tzv. Siete ríšskych diaľnic (Reichsautobahnnetz). Diaľnice boli plánované už od 20. rokov, ale k prvým stavebným prácam sa prikročilo až po nástupe Hitlera a NSDAP k moci v roku 1933. Sieť ríšskych diaľnic sa stala základom pre dnešnú sieť spolkových diaľnic (Bundesautobahnnetz).
História upraviť
Weimarská republika (1918 – 1933) upraviť
Prvú cestu podobnú diaľnici začali v Nemecku stavať v roku 1913 pri Berlíne. Cesta dostala názov AVUS, čo bola skratka od „Automobil-Verkehrs- und Übungs-Straße“ (Automobilová dopravná a cvičná cesta). Stavebné práce boli počas prvej svetovej vojny prerušené, takže cesta bola dostavaná až v roku 1921. Aj napriek pôvodným zámerom používať ju pre verejnú osobnú dopravu, bola cesta často využívaná pre automobilové preteky a rôzne iné experimentálne účely. V súčasnosti je súčasťou diaľnice A115.
Ďalší projekt veľkokapacitnej asfaltovej cesty z Kolína nad Rýnom do Bonnu bol už oveľa úspešnejší. Cesta bola vo výstavbe v rokoch 1929 až 1932 pod záštitou predsedu rýnskej krajinskej správy v Düsseldorfe Johna Horiona a s podporou vtedajšieho primátora Kolína nad Rýnom Konrada Adenauera. Od jej sprevádzkovania nepretržite slúži automobilovej doprave a dnes je súčasťou diaľnice A555.
V rokoch 1931 až 1933 sa realizoval ďalší experiment s veľkokapacitnou cestou, tentoraz išlo obchvat obce Opladen pri Leverkusene.
V 20. rokoch boli ešte naplánované ďalšie veľkokapacitné cesty podobné dnešným diaľniciam:
- Kolín nad Rýnom – Düsseldorf (1925)
- Aachen – Kolín nad Rýnom (1925)
- Mannheim – Heidelberg (1926)
- Mníchov – Lipsko – Berlín (MüLeiBerl) (1927)
- Mníchov – Starnberské jazero (1927)
- Lipsko – Halle (LeHa) (1927)
- Hansestädte – Frankfurt nad Mohanom – Bazilej (HaFraBa) (1927)
Tretia ríša (1933 – 1945) upraviť
Po nástupe NSDAP k moci sa v propagande začala zdôrazňovať dôležitosť výstavby infraštruktúry podľa vzoru fašistického Talianska, ktoré už malo v prevádzke diaľnicu Miláno – Varese. Zdôrazňovala sa pritom dôležitosť výstavby diaľnice do Východného Pruska, ktoré bolo od ríše oddelené úzkym poľským morským koridorom. 27. júna 1933 bola na pokyn Adolfa Hitlera zriadená spoločnosť na výstavbu diaľnic. Generálnym inšpektorom výstavby ciest a diaľnic sa stal Fritz Todt, ktorý mal na starosti stanovanie siete ríšskych diaľnic i detailnejšie plánovanie jednotlivých úsekov. 23. septembra 1933 sa za účasti vládnych špičiek slávnostne začala výstavba prvého úseku Ríšskej diaľnice 22 medzi Frankfurtom a Darmstadtom. V októbri 1934 už bolo vo výstavbe 1 500 km diaľnic. 19. mája 1935 bol spojazdnený spomínaný úsek Frankfrut – Darmstadt ako prvý v Nemecku. V roku 1936 celková dĺžka prevádzkovaných ríšskych diaľnic v Nemecku prekročila hodnotu 1 000 km. Výstavba bola najmohutnejšia v rokoch 1937 a 1938, keď bolo sprevádzkovaných vyše 2 000 km diaľnic. Po začatí druhej svetovej vojny výstavba postupne upadala, až bola v roku 1943 zastavená úplne pre nedostatok finančných prostriedkov.
Vývoj dĺžky sprevádzkovaných úsekov ríšskych diaľnic upraviť
| Rok (vždy k 31. 12.) | Dĺžka |
|---|---|
| 1935 | 108 km |
| 1936 | 1 087 km |
| 1937 | 2 010 km |
| 1938 | 3 046 km |
| 1939 | 3 301 km |
| 1940 | 3 737 km |
| 1941 | 3 827 km |
| 1942 | 3 861 km |
| 1943 | 3 896 km |
Otváranie jednotlivých úsekov upraviť
| Úseky ríšskych diaľnic otvorené do roku 1943 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Začiatok výstavby | Sprevádzkovanie | Úsek | Číslo ríšskej diaľnice | Súčasné číslo |
| 23. september 1933 | 19. máj 1935 | Frankfurt nad Mohanom – Darmstadt | 22 | A 5 |
| 3. október 1935 | Darmstadt – Viernheim – Mannheim – Heidelberg | A 67, A 6, A 656 | ||
| 21. marec 1934 | 13. september 1941 | Mníchov – Bad Reichenhall | 26 | A 8 |
| 20. apríl 1936 | Halle – Lipsko | 12 | A 14 | |
| 1. november 1933 | 21. máj 1936 | Kolín nad Rýnom – Düsseldorf | A 3 | |
| 25. júl 1936 | Brémy – Hamburg | 2 | A 1 | |
| 17. august 1936 | Berlín – Magdeburg | 51/6 | A 2 | |
| 27. september 1936 | Berlín – Štetín | 4a | A 11, A 6 (Poľsko) | |
| 27. september 1936 | Wrocław – Legnica | 9 | A 4 (Poľsko) | |
| 27. september 1936 | Frankfurt nad Mohanom – Gießen | 12 | A 5 | |
| 27. september 1936 | Heidelberg – Karlsruhe | 22 | A 5 | |
| 12. december 1936 | Düsseldorf – Oberhausen | A 3, A 2 | ||
| 10. január 1937 | Berlín – Magdeburg – Hannover | 6 | A 2 | |
| 13. máj 1937 | Hamburg – Lübeck | 1 | A 1 | |
| 13. september 1934 | 20. jún 1937 | Kassel – Göttingen | 46 | A 7 |
| 21. marec 1934 | 23. jún 1937 | Dresden – Meerane | 83 | A 4 |
| 27. november 1937 | Bolesławiec – Żagań | 9 | A4 (Poľsko) | |
| 17. december 1937 | Oberhausen – Recklinghausen | A 2 | ||
| 1937 | Berlín – Frankfurt nad Odrou | 8 | A 12 | |
| 5. november 1938 | Berlín – Mníchov | 13/15/16/27 | A 9 | |
| 1938 | Leonberg – Ludwigsburg-Nord | A 81 | ||
| 12. november 1938 | Recklinghausen – Gütersloh | 5 | A 2 | |
| 10. december 1938 | Mníchov – Stuttgart – Karlsruhe | 26 | A 8 | |
| 18. august 1939 | Jena – Weimar | 17 | A 4 | |
| 23. september 1939 | Frankfurt nad Mohanom – Limburg | 21 | A 3 | |
| 21. marec 1940 | Ludwigsburg-Nord – Weinsberg | A 81 | ||
| 1. máj 1940 | Leverkusen – Remscheid-Lennep | A 1 | ||
| 1. júl 1940 | Dresden – Budyšín – Weißenberg | A 4 | ||
| 12. december 1933 | 1942 (čiastočne) | Ríšska diaľnica Berlín–Kráľovec (poľ. Berlinka) | 3/4a/4b | A 11, A6 (Poľsko), S 22 (Poľsko) |