Diaľnica D0 (Česko)

Diaľnica D0 (čes. Dálnice D0, do 31. decembra 2015 Rýchlostná cesta R1), s názvom Pražský okruh, je diaľnica v Česku, ktorá po svojom dokončení vytvorí 83 kilometrov dlhý obchvat hlavného mesta Praha.

Diaľnica D0 (Česko)
Diaľnica D0
Pražský okruh
D 0
■ v prevádzke   ■ v pláne
Základné údaje
Správca	Ředitelství silnic a dálnic ČR (štát)
Výstavba	od 1977
Celková dĺžka	83 km
v prevádzke	39 km
v pláne	44 km
Štát	Česko
Kraj	Hlavní město Praha Stredočeský kraj
Radotínský most a v pozadí vstup do Lochkovského tunela
Radotínský most a v pozadí vstup do Lochkovského tunela
Objekty na trase
(1)  Zlatníky   (voľný priechod, v budúcnosti s ) (3)  Vestec (5)  Písnice Tunel Cholupice 1 932 m (9)  Komořany Estakáda Komořany 236 m (Vltava) (10)  Zbraslav Estakáda Lahovice 2 059 m (Berounka) Tunel Lochkov 1 662 m Most Lochkov 460 m (15)  Lochkov (16)  Slivenec (19)  Ořech (21)  Jinočany (23A)  Chrášťany (23B)  Třebonice   (26)  Řepy   Most Ruzyně (28)  Ruzyně, Letiště-Terminál Jih (29)  Ruzyně (voľný priechod) (34)  Horoměřice (36)  Výhledy Tunel Suchdol 1 955 m (38)  Rybářka Most Sedlec 470 m (Vltava) Tunel Zámky 112 / 93 m Tunel Zámky 285 / 162 m Most Čimice Tunel Čimice 100 m (41)  Čimice Most Drahamské údolí 680 m (43)  Ústecká (45)  Březiněves   (48)  Třeboradice (52)  Přezletice (54)  Vinoř (58)  Satalice   prechod z/na   (59)  Chlumecká (60)  Horní Počernice   (62)  Běchovice (63)  Běchovice   (voľný priechod) Most Dubeč 242 m Tunel Dubeč 275 m (67)  Uhříněves (71)  Říčany Tunel Na Vysoké 384 m Most Kolovraty 233 m (73)  Lipany Most Kuří 231 m (76)  Modletice     Most Dobřejovice 260 m Most Botič 158 m (82)  Jesenice (1)  Zlatníky   (voľný priechod, v budúcnosti s )  Vo výstavbe  V pláne

História

Prvé plány na výstavbu diaľničného okruhu okolo Prahy sa objavili koncom 30. rokov 20. storočia. Na okruhu mali začínať všetky vtedy plánované diaľnice – do Brna, Českých Budějovíc, Plzne, Ústí nad Labem a do Hradca Králové. Takisto sa tu mali križovať aj mnohé významné diaľkové cesty vtedajšieho Česko-Slovenska, ktoré dopĺňali plánovanú diaľničnú sieť krajiny.

Trasa okruhu sa do značnej miery podobá dnešnej trase – napríklad západná časť bola naplánovaná úplne rovnako ako súčasná trasa, naopak južná a východná nie. Táto časť v súčasnosti vedie o niekoľko kilometrov ďalej od Prahy. Pôvodné plány na južnom úseku počítali s trasovaním po súčasnej Južnej spojke a vo východnom sektore v trase Priemyselného okruhu.

Za nemeckej okupácie počas obdobia druhej svetovej vojny sa plány zmenili. Nemci navrhli, že obchvat bude štvorpruhový len v južnom sektore – medzi plánovanými diaľnicami na Plzeň a Hradec Králové. Zvyšok mal byť dvojpruhový.

Po druhej svetovej vojne nastal útlm výstavby vysokokapacitných ciest a plány upadli do zabudnutia. Opätovné obnovenie plánovania nastalo až v roku 1963, keď vláda ČSSR prijala Uznesenie vlády ČSSR č. 286, o koncepcie dlhodobého rozvoja cestnej siete a miestnych komunikácií, ktorým Pražský okruh zaradila do česko-slovenskej diaľničnej siete. Územie Prahy sa však od nemeckej éry rozrástla a výstavba podľa pôvodných plánov nebola možná. K zmene situácie došlo až v roku 1974, keď Praha vypracovala svoj nový územný plán. Ten počítal s ďalším rastom mesta a preto bol okruh v niektorých častiach posunutý o čosi ďalej od intravilánov.

Výstavba prvého úseku prebiehala na juhozápadnom okraji mesta v rokoch 1977 až 1984, a to ako privádzač od D5 z Plzne k Barrandovskej spojke. Tento úsek s dĺžkou 7,6 km odkláňa tranzit zo západu na východ na Južnú spojku cez Barrandovskú spojku.

V rokoch 1980 až 1984 bol postavený ďalší úsek R1, ale vzhľadom na jeho dĺžku 1,1 km takéto označenie v skutočnosti neniesol. Slúžil ako privádzač od R10 od Mladej Boleslavi a Turnova a diaľnice D11 z Hradca Králové ku križovatke Chlumecká neďaleko Horních Počernic s vtedajšou cestou I/11 (dnes II/611).

Na konci obdobia komunizmu v roku 1989 bolo v prevádzke 8,7 km.

V roku 1993 sa nepatrne predĺžila východná časť na juh ku križovatke s cestou I/12 na Kolín neďaleko Běchovíc. Za ňou bol postavený provizórny zjazd na Štěrboholskú radiálu, ktorý v budúcnosti bude nahradený mimoúrovňovou križovatkou. Tento úsek je dlhý len 3,7 km, ale bol vzhľadom na dopravnú situáciu veľmi dôležitý. Potom nasledovala dlhá prestávka, a to až do obdobia prelomu tisícročí, keď boli postavené kratšie úseky medzi Třebonicami a Ruzyně. V roku 2007 sa začala stavať južná časť okruhu, ktorá spája západnú časť okruhu s R4 a D1. Južný sektor sprejazdnili v septembri 2010.

Budúcnosť

V budúcnosti by sa mal odovzdať do prevádzky i severozápadný sektor, ale jeho prípravu komplikujú neustále spory o trasu. Väčšiu šancu má južný variant, ktorého trasa vedie bližšie k Prahe. Problémy na tomto úseku sú hlavne s hlukovými limitmi pri pražskej štvrti Suchdol, kde má byť postavený vysoký most cez Vltavu. Suchdol a množstvo pražských štvrtí podporuje severný variant, ktorého trasa je viac na sever od Prahy a Vltavu premosťuje u obce Řež.

V najpokročilejším štádiu prípravy je úsek medzi križovatkou s D1 a provizórnym výjazdom na Štěrboholskú radiálu.

Hustota dopravy

Hustota dopravy podľa sčítania ŘSD (Ředitelstva silnic a dálnic).

Priemer hustoty dopravy v roku 2015 na D0

Úsek	Hustota dopravy	Hustota dopravy pondelok-piatok
Satalice - Chlumecká	51 212	56 098
Chlumecká - Horní Počernice	50 004	54 580
Horní Počernice - Běchovice	70 006	76 219
Modletice - Jesenice	38 750	42 787
Jesenice - Vestec	39 388	43 480
Vestec - Zbraslav	43 462	48 196
Zbraslav - Lochkov	51 061	56 262
Lochkov - Slivenec	51 281	56 133
Slivenec - Ořech	70 809	77 052
Ořech - Jinočany	73 000	79 453
Jinočany - Chrášťany	75 092	81 779
Chrášťany - Třebonice	64 608	70 429
Třebonice - Řepy	62 855	68 250
Řepy - Ruzyně	48 653	52 642

Externé odkazy

• Rýchlostná cesta R1 (v češtine)
• Zoznam výjazdov, križovatiek a iných objektov na R1