Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

rýchlostná cesta na Slovensku

Rýchlostná cesta R1 (R1) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Bratislava, Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a Ružomberok. Pred rokom 1989 bola na časti trasy súčasnej rýchlostnej cesty R1 plánovaná výstavba diaľnice D65. Táto diaľnica bola v zmysle uznesenia vlády ČSSR č.286/1963 zaradená do doplnkovej siete diaľnic s predpokladom realizácie po roku 2000. Trasa diaľnice D65 začínala v Trnave a pokračovala cez Nitru, Zvolen, Lučenec a Rožňavu až do Košíc. Napriek deklarovanému začiatku výstavby až po roku 2000, začala výstavba ešte pred rokom 1989 a to formou prestavieb a preložiek už existujúcej cesty I.triedy I/51, v krátkych úsekoch medzi Trnavou a Nitrou. Táto skutočnosť je dnes hlavnou príčinou stavu, kedy cesta R1 nemá paralelnú cestu I.triedy a to v celom úseku z Trnavy až do Nitry, keďže postupne bola existujúca cesta I. triedy I/51 v tomto úseku v takmer celom rozsahu prestavaná na rýchlostnú cestu. Výstavba pred rokom 1989 ale postupovala pomaly pričom preložky a prestavby boli realizované iba v polovičnom profile. V roku 1999 v rámci celkového prehodnotenia trás diaľnic a vytvorenia kategórie rýchlostných ciest, bola diaľnica D65 z plánov úplne vypustená a v trase Trnava, Nitra, Zvolen a Banská Bystrica bola nahradená novozriadenou rýchlostnou cestou R1, v zbytku trasy zo Zvolena do Košic bola diaľnica D65 nahradená novozriadenou rýchlostnou cestou R2. Uznesením vlády č. 406/2010 bola cesta R1 doplnená o úsek Banská Bystrica, Slovenská Ľupča a Ružomberok, kde sa má cesta R1 napojiť na diaľnicu D1. V zmysle uznesenia vlády č. 457/2011 začala NDS a.s. prípravu ďalšieho novozriadeného úseku R1, a to z Mostu pri Bratislave až po Vlčkovce. Cesta R1 má v tomto úseku vo vzdialenom horizonte vytvoriť paralelnú komunikáciu k diaľnici D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Celková plánovaná dĺžka je 268 kilometrov, z ktorých je v súčasnosti v prevádzke 174,6 km a v štádiu prípravy 93,4 km. S ohľadom na zatiaľ presne neurčenú trasu v úseku z Vlčkoviec do Mostu pri Bratislave je takmer isté, že sa údaje o celkovej dĺžke cesty R1 a údaje o dĺžke úsekov v príprave ešte zmenia. R1 je súčasťou európskych ciest E58, E77, E571 a E572. V križovatke Nitra - Západ sa cesta R1 rozdeľuje na R1 v smere do Zvolena a rýchlostnú cestu R1A, ktorá vznikla v 70.tych a 80.tych rokoch minulého storočia prestavbou niekdajšej cesty I/51 a vedie do mesta Nitra, kde končí v križovatke ciest I/64, I/65 a I/51. V minulosti, pred sprejazdnením cesty R1 v úseku Nitra, Západ - Selenec, bola súčasná cesta R1A označená ako R1. [1][2]

Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
E58-SVK.svg
E77-SVK.svg
E571-SVK.svg
E572-SVK.svg


Mapa
R 1
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Ďalší správcovia: Granvia Operation, a.s. (PPP úseky) 
Celková dĺžka: 268 km 
  z toho v prevádzke: 174,6 km 
  z toho v pláne: 93,4 km

Kraj:

Bratislavský kraj, Trnavský kraj
Nitriansky kraj, Banskobystrický kraj
Žilinský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 43 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 3 (v prevádzke)
2 (v pláne) 
R1A v Nitre
R1A v Nitre 

Prehľad úsekov rýchlostnej cesty R1Upraviť

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Most pri Bratislave - Vlčkovce 42,1 po roku 2040 po roku 2040 1. Križovatka D4xR1

2. Senec - Juh

3. Pusté Úľany

4. Vlčkovce

2. Trnava - Sereď, Západ 13,1 1997 2000 5. Trnava - Východ

6. Trnava - Modranka

7. Križovatka R1xD1 - Trnava

8. Vlčkovce - Sever

9. Vlčkovce - Juh

10. Sereď - Sever

11. Sereď - Západ

3. Sereď, Západ - Dolná Streda 2,4 1988, ľavá polovica

1997, pravá polovica

1990, ľavá polovica

1998, pravá polovica

12. Sereď - Západ

13. Galanta

4. Dolná Streda - Šoporňa 4,5 1983, pravá polovica

1997, ľavá polovica

1989, pravá polovica

1998, ľavá polovica

14. Šintava
5. Šoporňa - Pata 1,5 1993, pravá polovica

1997, ľavá polovica

1995, pravá polovica

1998, ľavá polovica

15. Pata
6. Pata - Báb 6,9 1997 1998 16. Hájske

17. Báb

7. Báb - Nitra, Západ 9,9 1976 1980 18. Križovatka R1xR1A - Nitra, Západ
8. Nitra, Západ - Selenec 14,3 2008 2011 19. Nitra - Juh

20. Nitra - Východ

9. Selenec - Beladice 18,9 2008 2011 Úsek bez výjazdov
10. Beladice - Tekovské Nemce 14,3 2008 2011 21. Zlaté Moravce
11. Tekovské Nemce - Hronský Beňadik 7,1 2004 2005 22. Čaradice

23. Hronský Beňadik

12. Hronský Beňadik - Rudno nad Hronom 3,6 2001 2003 24. Úsek bez výjazdov
13. Nová Baňa, obchvat 5,3 1997 2003 25. Nová Baňa
14. Nová Baňa - Rudno nad Hronom 4,0 2001 2003 Úsek bez výjazdov
15. Rudno nad Hronom - Žarnovica 5,4 2004 2006 Úsek bez výjazdov
16. Žarnovica, obchvat 4,4 1996, ľavá polovica

2004, pravá polovica

1998, ľavá polovica

2006, pravá polovica

26. Žarnovica
17. Žarnovica - Šášovské Podhradie 18,0 2008, I.etapa

2008, II.etapa

2010, I.etapa

2011, II.etapa

27. Bzenica

28. Lehôtka pod Brehmi

29. Križovatka R1xR2 - Žiar nad Hronom, Juh

18. Šášovské Podhradie - Budča 17,2 1982 1986 30. Hronská Breznica

31. Hronská Dúbrava

32. Budča

19. Budča - Kováčová 2,9 2001 2004 33. Zvolen - Západ

34. Zvolen - Stráže

20. Sliač (Kováčová) - Kremnička 11,9 1972 1975 35. Kováčová

36. Zvolen - Rákoš

37. Sielnica

38. Kremnička

21. Kremnička - Banská Bystrica, Juh 1,9 1972 1975 39. Banská Bystrica - Juh (Iba pre prístup na R1)
22. Banská Bystrica, Juh - Banská Bystrica, Západ 4,0 1975 1979 40. Banská Bystrica - Radvaň Park (Iba výjazd z R1 a iba v smere do Zvolena)

41. Banská Bystrica - Radvaň 42. Banská Bystrica - Centrum

43. Banská Bystrica - Podlavice

44. Banská Bystrica - Sever

23. Banská Bystrica, severný obchvat 5,6 2009 2012 45. Banská Bystrica - Stred 1 a 2

46. Banská Bystrica - Východ

991. Dočasné napojenie na cestu I/66

24. Banská Bystrica - Slovenská Ľupča 8,1 2021 2024 47. Šalková
25. Slovenská Ľupča - Korytnica 14,9 2025 2027 48. Slovenská Ľupča

59. Korytnica

26. Korytnica - Liptovská Osada 11,5 2025 2027 50. Liptovská Osada
27. Liptovská Osada - Ružomberok, Juh 9,5 2025 2027 Úsek bez výjazdov
28. Ružomberok, Juh - križovatka s cestou I/18 2,7 2021 2023 51. Ružomberok - Juh

52. Ružomberok - Východ

29. Križovatka s cestou I/18 - križovatka R1xD1 4,6 2024 2026 53. križovatka R1xD1 - Likavka

Priebeh výstavby rýchlostnej cesty R1Upraviť

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Výstavba rýchlostnej cesty R1 sa začala už v 70. rokoch. Vtedy sa nezávisle od seba začala prestavba úsekov ciest I/51 (TrnavaBáb) a I/66 (Banská BystricaKováčová). V tom čase sa však neuvažovalo o zriadení kategórie rýchlostných ciest a preto boli aj tieto nové úseky kategorizované ako cesty I. triedy s výhľadom ich zaradenia do siete diaľnic po roku 2000. V rovnakom režime bol v 80. rokoch postavený 17,2 km dlhý Šášovské PodhradieBudča. Úsek Sereď – Pata bol vybudovaný len v polovičnom profile, preto sa v polovici 90. rokov začalo s dobudovávaním na štvorpruhovú cestu. Celý 13,1 km dlhý z Trnavy do Serede úsek kompletne sprejazdnili 15. júla 2000.

Koncom 90. rokov sa začala výstavba na Pohroní. Ešte v roku 1996 sa začala výstavba obchvatu Žarnovice. Ten sa staval v dvoch etapách, v polovičnom profile ho otvorili v roku 1998, úplného dokončenia sa dočkal až 25. októbra 2006. 10. decembra 1997 sa začalo s etapovitou výstavbou úseku Tekovské NemceRudno nad Hronom, ktorý bol dokončený 28. októbra 2003. Úsek Rudno nad Hronom – Žarnovica bol vo výstavbe v období od 7. júla 2004 do 25. októbra 2006 a úsek Budča – Kováčová od 1. júla 2001 do 5. novembra 2004. V marci 2008 začali stavať chýbajúci úsek Žarnovica – Šášovské Podhradie, ktorý mal byť pôvodne dokončený v júni 2010, ale otvorený bol až 20. januára 2011.

Úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice sú súčasťou takzvaného druhého balíka PPP projektov. Koncesná zmluva s dodávateľom stavby a budúcim správcom postavenej rýchlostnej cesty bola podpísaná v apríli 2009. Vtedy sa začali aj prvé prípravné práce súvisiace s výrubom drevín a čiastočnými prekládkami inžinierskych sietí. 27. augusta 2009 došlo k finančnému uzatvoreniu výstavby, takže výstavba rýchlostnej cesty bude financovaná za pomoci súkromného kapitálu. Spoločnosť GRANVIA, a.s., je ako koncesionár poverená naprojektovaním, výstavbou a prevádzkovaním tohto úseku rýchlostnej cesty R1 počas 30 rokov. Úsek Nitra – Tekovské Nemce stál 800 miliónov €.[3]

V roku 2009 sa takisto začalo uvažovať o možnom predĺžení rýchlostnej cesty ďalej cez masív Nízkych Tatier až po Ružomberok, kde by sa napojila na diaľnicu D1. Boli vypracované aj predbežné plány, ktoré počítajú s viacerými mostami a tunelmi, takže výstavba úseku Banská Bystrica – Ružomberok si vyžiada nemalé finančné investície. Podľa ministra dopravy, Jána Počiatka (2012) by sa tento takmer 50-kilometrový úsek mohol tiež stavať ako PPP-projekt. Viac informácií malo byť známych na jeseň 2012, kedy mal rezort predstaviť svoj plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.[3] Súčasne sa uvažuje o predĺžení cesty R1 až po Bratislavu, čím by sa vytvorila alternatíva pre diaľnicu D1. V súčasnosti sa s projektom PPP pre účely výstavby cesty R1 už neuvažuje a výstavba má byť hradená zo štátneho rozpočtu alebo z finančných prostredkov Európskej Únie.

Budúcnosť výstavbyUpraviť

Most pri Bratislave - Vlčkovce, v prípraveUpraviť

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 42,1 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania po roku 2040
Predpoklad začiatku výstavby po roku 2040
Predpoklad uvedenia do prevádzky po roku 2040
Komentár:

Tento úsek je na úplnom začiatku prípravy a nie je zaradený medzi prioritné úseky. V budúcnosti nie je vylúčené ani prehodnotenie potreby výstavby tohto úseku a jeho vypustenie z ďalších plánov výstavby. V rozpočte na rok 2020 nie sú na prípravu tohto úseku vyhradené akékoľvek finančné prostriedky, posledný pohyb v príprave tu nastal ešte v roku 2015 kedy bola spracovaná technická štúdia.[4][5]

Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, v prípraveUpraviť

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 8,1 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2020
Predpoklad začiatku výstavby 2021
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2024
Komentár:

NDS a.s. uvádzané termíny predpokladu začiatku verejného obstarávania a predpokladu začiatku výstavby sú veľmi optimistické. Úsek nie je ani začiatkom roku 2020 dobre pripravený na výstavbu, stále chýba stavebné povolenie ako aj rozbeh výkupu pozemkov. Rok 2019 naviac na podnet predsedu vlády Petra Pellegriniho, NDS premrhala úplne zbytočným skúmaním či je možné daný úsek zaradiť do zmluvy k už postaveným PPP úsekom cesty R1. Touto cestou chcel Peter Pellegrini zabezpečiť výstavbu tohto úseku u koncesionária Granvia, avšak od začiatku očakávateľný výsledok tohto skúmania je, že takéto dodatočné zaradenie ďalšieho úseku do existujúcej zmluvy nie je možné. Na pokračovanie prípravy tohto úseku je v roku 2020 vyhradených iba minimum finančných prostriedkov a tak je takmer isté, že uvedené termíny nebudú dodržané.[4][6]

Slovenská Ľupča - Korytnica - Liptovská Osada - Ružomberok, Juh, v prípraveUpraviť

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 35,9 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2024
Predpoklad začiatku výstavby 2025
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2027
Komentár:

NDS a.s. uvádzané termíny predpokladu začiatku verejného obstarávania a predpokladu začiatku výstavby týchto úsekov sú úplne nereálne. Navrhované riešenie zahrňuje tri tunely o celkovej dĺžke 8,1 kilometra, ktorých výstavba si vyžiada určite dlhšiu dobu než tri roky s ktorými kalkuluje NDS a.s. Úseky naviac nemajú ukončenú prípravu, chýbajú územné rozhodnutia, stavebné povolenia, výkup pozemkov. Tieto úseky nemajú zabezpečené financovanie a vyhradené finančné prostriedky na rok 2020, postačia ledva na ďalšie pomalé pokračovanie prípravy. Mimoriadne citlivou otázkou aj naďalej zostáva zásah do životného prostredia v súvislosti s prípadnou výstavbou a prevádzkou cesty R1 v tomto úseku.[4]

Ružomberok, Juh - križovatka s cestou I/18, v prípraveUpraviť

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 2,7 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2020
Predpoklad začiatku výstavby 2021
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2023
Komentár:

NDS a.s. uvádzané termíny predpokladu začiatku verejného obstarávania a predpokladu začiatku výstavby tohto úseku sú úplne nereálne. Tento úsek nema zabezpečené financovanie a vyhradené finančné prostriedky na rok 2020, postačia ledva na ďalšie pomalé pokračovanie prípravy. [1]

[4]

Križovatka s cestou I/18 - križovatka R1xD1, v prípraveUpraviť

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 4,6km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2021
Predpoklad začiatku výstavby 2022
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2026
Komentár:

NDS a.s. uvádzané termíny predpokladu začiatku verejného obstarávania a predpokladu začiatku výstavby tohto úseku sú úplne nereálne. Tento úsek nema zabezpečené financovanie a vyhradené finančné prostriedky na rok 2020, postačia ledva na ďalšie pomalé pokračovanie prípravy.

Úseky rýchlostnej cesty R1Upraviť

Most pri Bratislave – VlčkovceUpraviť

Tento plánovaný úsek s dĺžkou 42,1 km predstavuje trasu prepojenia diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R1. Začiatok úseku je na diaľnici D4 pri obci Most pri Bratislave a koniec na rýchlostnej ceste R1 v križovatke Sereď-západ. Trasa vedie prevažne rovinatým územím. Bola spracovaná technická štúdia a štúdia realizovateľnosti. Začiatok výstavby je v roku 2018 v zmysle plánov výstavby NDS a.s. určený až po roku 2040.

NitraUpraviť

 
Obchvat Nitry

Úsek tvorí tzv. "Južný obchvat krajského mesta Nitra", ktorý však výraznejšie neodľahčil dopravnú situáciu v meste. Jeho dĺžka je 12 km, stavba sa uskutočnila od augusta 2010 do októbra 2011. Podľa plánov z roku 2006 mali byť náklady na výstavbu 17 056 894,38 € (513 856 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti[7]. Súčasťou úseku je aj privádzač Selenec, ktorý bude vytvorený odbočkou z I65. Na úseku sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka. Privádzač je však hudbou budúcnosti ak sa vôbec niekedy zrealizuje nakoľko bol "hodený" mestu na riešenie. Na "obchvate" navyše chýba minimálne EXIT Agrokomplex. EXIT Cabajská vedie neďalekej donedávna pokojnej vilovej štvrti a smeruje tranzit do centra a na Nové Zámky cez mestské časti Horné a Dolné Krškany.

Nitra – západ – SelenecUpraviť

Úsek R1 s dĺžkou 12,589 km bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Plánované náklady z roku 2007 boli 196 971 054,90 € (5 933 950 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti[8]. Na úseku sa nachádza 12 mostov, 2 mimoúrovňové križovania, investícia si vyžiada, preloženie najmä ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií a poľných ciest.

Selenec – BeladiceUpraviť

Úsek s dĺžkou 18,967 km, ktorý spája Nitru a Beladice, bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 275 084 378,94 € (8 287 192 000 Sk)[9]. Na úseku bude 18 mostov, dve mimoúrovňové križovania a stredisko správy a údržby rýchlostných ciest. Investícia si vyžiada preloženie inžinierskych sietí, ciest I. a III. triedy.

Beladice – Tekovské NemceUpraviť

14,31 km dlhý úsek bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011, napája na R1 Zlaté Moravce. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 96 193 387,77 € (4 897 922 000 Sk)[10] pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti. Nachádza sa tu 20 mostov, dve mimoúrovňové križovatky, obojstranné odpočívadlo Tekovské Nemce. V rámci investície boli preložené cestné komunikácie.

PPP na úseku Nitra – Tekovské NemceUpraviť

Za celý troj-úsek Nitra – Tekovské Nemce štát zaplatil spoločnosti Granvia okrem samotnej výstavby na údržbu cesty 130 miliónov €. Za 30 rokov tak celkovo zaplatí za viac než 46 kilometrový úsek takmer 4 miliardy €.[3] Otvorenie celého projektu pritom meškalo o mesiac, miesto v septembri sa otváral v októbri. Spoločnosť Granvia totiž nestihla odovzdať všetky dokumenty, napríklad požiarnej ochrany. Medzi koncesionárom (spoločnosťou Granvia) a rezortom dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) nastali spory aj po otvorení. Ministerstvu sa nemali pozdávať sumy, ktoré Granvia vyžadovala.[3]

 
Výstavba križovatky R1 a R3 pri Šášovskom Podhradí v roku 2009

Obchvat Novej BaneUpraviť

Obchvat Novej Bane je tvorený 5,28 km dlhým úsekom R1, ktorý je v prevádzke od roku 2003. Staviteľom úseku bol Doprastav, a.s. Súčasťou úseku je aj neskôr budované Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Nová Baňa, ktorého výstavba sa začala v septembri 2012 a celá stavba bola odovzdaná do užívania 11. novembra 2014.

Rudno nad Hronom – ŽarnovicaUpraviť

Tento úsek R1 končí tesne pred Žarnovicou, pokračovaním bude obchvat Žarnovice. Dĺžka úseku je 9,955 km, v prevádzke je od októbra 2006. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 73 579 394,31 € (2 216 652 833 Sk)[11]. Zhotoviteľom úseku bola firma Doprastav, a.s. a Strabag, a.s. Úsek je konštruovaný pre navrhovanú maximálnu rýchlosť 100km/h. Na úseku sa nachádza 7 mostov, odpočívadlo Voznica s parkoviskom.

Žarnovica – Šášovské PodhradieUpraviť

Tento úsek tvoriaci obchvat Žarnovice bol budovaný v dvoch etapách. Prvá s dĺžkou 9,675 km bola budovaná v rokoch 20082010, nachádza sa tu 11 mostov a dve mimoúrovňové križovatky. Druhá etapa dlhá bola budovaná v rozmedzí rokov 2008 – 2011, jej dĺžka je 8,372 km. Na úseku sa nachádza 10 mostov a jedna mimoúrovňová križovatka.

Budča – KováčováUpraviť

Tento úsek s dĺžkou 2,855 km nahradil nevyhovujúcu cestu I. triedy v okolí Zvolena. Zhotoviteľom stavby bol Doprastav, a.s., výstavba prebehla v rokoch 20012006.

Kováčová – Banská BystricaUpraviť

V júni 2014 NDS zrušila dva výjazdy z R1 do Banskej Bystrice vo smere na Zvolen. Po zrušení výjazdu na Radvanskú ulicu sa do Radvane bude dať dostať z kriovatky o 700 metrov ďalej. Výjazd na Zvolenskú cestu pri Kremničke bol tiež zrušený. Jeho alternatívou je výjazd na Zvolenskú cestu pri hypermarkete Tesco.[12] V novembri 2017 bola v procese územného konania križovatka Kremnička. Protihluková stena v dĺžke 5,02 km bola v štádiu štátnej expertízy.[13]

Obchvat Banskej BystriceUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Severný obchvat Banskej Bystrice

Severný obchvat Banskej Bystrice je zatiaľ posledný postavený úsek R1 smerom na Ružomberok, ktorý zároveň slúži ako severný obchvat Banskej Bystrice. Výstavba sa začala v roku 2009 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 27. júla 2012.[14] Úsek je dlhý 5,140 km[15]

Banská Bystrica – RužomberokUpraviť

Úvahy o pokračovaní R1 cez masív Nízkych Tatier smerom na Ružomberok existujú už niekoľko rokov. Jedným z hlavných problémov realizácie sú finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť na projekt vyčlenené. V lete 2012 štát cenu odhadol na 1,6 miliardy €.[3] Diskusia sa vedie aj o spôsobe realizácie stavby. Hovorca ministra dopravy sa v júni 2012 vyjadril: "PPP sa vylúčiť nedá, ale zas je ešte veľmi skoro povedať, že to pôjde cez PPP."[3] Podľa informácií z augusta 2012 sa s pokračovaním R1 smerom na Ružomberok nepočíta, keďže projektová príprava nie je tak ďaleko, aby sa na stavbu mohli využiť prostriedky eurofondov na roky 2007 až 2013. O spôsobe financovania sa ešte nerozhodlo, ministerstvo dopravy však počíta s čerpaním eurofondov.[16] V roku 2014 si NDS objednala novú štúdiu realizovateľnosti. Po zverejnení výsledkov štúdie v júni 2016 sa ráta so štrnástimi kilometrami tunelov. Najdlhší tunel Hradište bude merať osem kilometrov.

V marci 2017 bola založená mestami na trase Trstená -Ružomberok- B.Bystrica- Zvolen- Krupina- Šahy "Iniciatíva stredné Slovensko" podporujúca dostavbu rýchlostnej cesty R1, oravských úsekov R3, a tiež chýbajúcich úsekov R2 v smere na Lučenec.

V júni 2017 bol stav úsekov takýto[17]:

  • Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, 8,10 km, tender projektu DSP 2018
  • Slovenská Ľupča - Korytnica, 14,90 km, proces dokumentácie pre územné rozhodnutie
  • Korytnica - Liptovská Osada, 11,50 km, proces EIA
  • Liptovská Osada - Ružomberok, Juh, 9,51 km, proces EIA
  • Ružomberok, Juh - Križovatka I/18, 2,73 km, tender projektu DÚR a DSP 2018
  • Križovatka I/18 - Križovatka D1, 4,60 km, proces EIA

V novembri 2017 bol úsek Banská Bystrica - Slovenská Ľupča vo fáze príprave pre stavebné povolenie, úseky Ružomberok, Juh - Križovatka I/18 a Križovatka I/18 - Križovatka D1 v procese dokumentácie pre územné rozhodnutie. Ostatné úseky boli v rovnakej fáze.[13]

Hustota dopravyUpraviť

Hustota dopravy na rýchlostnej diaľnici R1 podľa sčítania SSC z roku 2015.

Úsek Hustota dopravy
Trnava-juh - Trnava   25 652
Trnava   - Vlčkovce/Zavar 34 287
Vlčkovce/Zavar - Sereď-juh 39 058
Sereď-juh - Galanta 30 415
Galanta - Šoporňa 30 393
Šoporňa - Pata 26 377
Pata - Hájske 27 800
Hájske - Nitra-západ 28 785
Nitra-západ - Nitra-Kynek (R1A) 10 558
Nitra-Kynek - Nitra-centrum (R1A) 16 176
Nitra-centrum - Nitra (R1A) 16 555
Nitra-západ - Nitra-juh 18 502
Nitra-juh - Nitra-východ 18 041
Nitra-východ - Beladice 18 549
Beladice - Zlaté Moravce 17 998
Zlaté Moravce - Čaradice 15 505
Čaradice - Hronský Beňadik 14 528
Hronský Beňadik - Nová Baňa 23 163
Nová Baňa - Žarnovica-juh 17 132
Žarnovica-juh - Žarnovica-sever 19 375
Žarnovica-sever - Lehôtka pod Brehmi 18 835
Lehôtka pod Brehmi - Žiar nad Hronom-západ   18 977
Žiar nad Hronom-západ   - Šášovské Podhradie 17 569
Šášovské Podhradie - Hronská Bzenica 23 735
Hronská Bzenica - Ostrá Lúka 26 166
Ostrá Lúka - Budča   24 699
Budča   - Zvolen-Stráže 14 532
Zvolen-Stráže - Kováčová 13 083
Kováčová - Rákoš 23 168
Rákoš - Sliač 26 629
Sliač - Banská Bystrica-Kremnička 24 963
Banská Bystrica-Kremnička - Banská Bystrica-Radvaň 27 968
Banská Bystrica-Radvaň - Banská Bystrica-Centrum 40 011
Banská Bystrica-Centrum - Banská Bystrica-Podlavice 23 657
Banská Bystrica-Podlavice - Banská Bystrica-sever 28 190
Banská Bystrica-sever - Banská Bystrica-Rudlová 11 714
Banská Bystrica-Rudlová - Banská Bystrica-Bánoš 18 267
Banská Bystrica-Bánoš - Banská Bystrica-východ 11 766
Banská Bystrica-východ - pokračovanie po   13 609

ReferencieUpraviť

  1. a b Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.mindop.sk, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
  2. Aktualizácia PVDRR [online]. [Cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
  3. a b c d e f PORACKÝ, Marek. Počiatek vidí ďalšiu PPP cestu [online]. hn online, 10.07.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
  4. a b c d Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. cesty.ineko.sk, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
  5. trnava-live.sk [online]. 2013-07-15, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
  6. Horehronie má dostať novú štvorprúdovku [online]. Pravda.sk, 2018-06-20, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
  7. Nitra [online]. . Dostupné online.
  8. Nitra, západ - Selenec [online]. . Dostupné online.
  9. Selenec - Beladice [online]. . Dostupné online.
  10. Beladice - Tekovské Nemce [online]. . Dostupné online.
  11. Rudno nad Hronom - Žarnovica [online]. . Dostupné online.
  12. Vodiči pozor, zrušili dva výjazdy z R1 v Banskej Bystrici [online]. SITA, 2014-06.14, [cit. 2015-12-29]. Dostupné online.
  13. a b Stavby [online]. Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  14. Granvia Construction začala stavebné práce na R1 [online]. Bratislava : GRANVIA, 3.9.2009, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  15. Stavby PPP [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  16. DOPRAVA: S pokračovaním R1 smerom na Ružomberok sa najbližšie 4 roky nepočíta [online]. Bratislava : TASR, 18.8.2012, [cit. 2012-08-20]. Dostupné online.
  17. Stavby [online]. Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2017-06-15]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť