Racing Club de Avellaneda
Racing Club de Avellaneda, skrátene Racing Club, alebo iba Racing, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Avellaneda, ktoré sa nachádza v provincií Buenos Aires. Klub je známy predovšetkým pre svoj futbalový tím. Racing Club patrí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v Argentíne, keď vyhral spolu 17 titulov v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Na medzinárodnej úrovni vyhral Racing Club spolu 6 trofejí, z toho jedenkrát Copa Libertadores či jedenkrát Interkontinentálny pohár. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Presidente Perón. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.
Racing Club | |||
Celý názov | Racing Club de Avellaneda | ||
---|---|---|---|
Prezývka | La Academia (Akadémia) | ||
Založený | 25. marca 1903 | ||
Štadión | Estadio Presidente Perón, Avellaneda, Argentína | ||
Kapacita | 51 389 | ||
Predseda | Víctor Blanco | ||
Tréner | Diego Cocca | ||
Liga | Primera División | ||
2016/17 | Primera División, 4. miesto | ||
| |||
História
upraviť12. mája 1901 založila skupina študentov školy Colegio Nacional Central futbalový tím Football Club Barracas al Sud. V rovnakom období sa pri zakladaní iného klubu menom Colorados Unidos pohádali jeho zakladatelia na tom, akej farby by mal mať ich nový klub dresy. V marci 1903 sa členovia oboch klubov dohodli na spojení. Klub dostal meno po francúzskom automobilovom magazíne, ktorý sa predával v tej dobe v Argentíne. Nový klub tak dostal meno Foot Ball Racing Club – Barracas al Sud.[1] Racing bol vôbec prvý klub, ktorý bol založený ľuďmi označovanými ako „Criollos“, teda ľuďmi, ktorí boli predkoloniálneho španielskeho pôvodu. V roku 1903 začal klub používať biele dresy, v roku 1904 zmenil klub farbu dresov na žlto-čierne pruhy. Tieto však boli onedlho vymenené za nové dresy, ktoré boli tvorené štyrmi štvorcami, dvoma svetlo-modrými a dvoma ružovými. Tieto boli v roku 1908 vymenené za tmavo modré, ktoré mali v strede vodorovný biely pás. Už v roku 1910 bola farba dresov opäť zmenená, tento raz na svetlo-modré (belasé) a biele pásy. Tieto dresy používa klub do súčasnosti.
Prvé roky a zlaté obdobie
upraviťČlenom argentínskej futbalovej federácie sa Racing stal už v roku 1905 a začal hrávať v nižších argentínskych futbalových súťažiach. Už o rok neskôr bojoval Racing Club v play-off o účasť v najvyššej argentínskej súťaži, no nebol úspešný a do prvej ligy sa neprebojoval. Do najvyššej súťaže sa klub dostal v roku 1910, keď vyhral finále play-off s klubom Boca Juniors. V sezóne 1911 najvyššej súťaže skončil Racing na štvrtom mieste. O rok neskôr sa klub premenoval na Racing Foot Ball Club - Avellaneda[1] a hneď vyhral svoju prvú trofej, keď vyhral národný pohár. Prvý majstrovský titul vyhral klub v sezóne 1913, keď zvíťazil v ligovom play-off.[2] V tom istom roku vyhral Racing opäť aj národný pohár, keď porazil klub Newell's Old Boys. Už v ročníku 1914 vyhral Racing druhý ligový titul a znova pridal aj víťazstvo v národnom pohári, keď vyhral nad tímom Rosario Central.[3] V sezóne 1915 vyhral Racing Club tretí majstrovský titul v rade, pričom celý ročník zostal neporazený.[4] Výborné obdobie pokračovalo a Racing vyhral majstrovský titul a národný pohár aj v sezóne 1916.[5] Výborné výkony klubu znamenali výhru ďalšieho majstrovského titulu aj v sezóne 1917, klub zároveň vyhral znovu aj národný pohár.[6] V sezóne 1918 vyhral klub už svoj šiesty titul v rade, keď bol opäť celú sezónu neporazený a znova triumfoval aj v národnom pohári.[7] V sezóne 1919 vyhral Racing siedmy majstrovský titul v rade. V tomto ročníku sa však hrali súbežne dve najvyššie súťaže, druhú súťaž vyhrala Boca Juniors.[8] Majstrovskú sériu prerušil ročník 1920, keď Racing skončil na druhom mieste. V ročníku 1921, ktorý bol taktiež rozdelený na dve súbežne hrané súťaže, získal Racing opäť majstrovský titul.[9] Na ďalší titul musel Racing počkať do sezóny 1925.[10] Toto skvelé obdobie prinieslo klubu jeho prezývku „La Academia“, lebo hra klubu bola považovaná za „Akadémiu argentínskeho futbalu“. V priebehu 10. a 20. rokov 20. storočia získal Racing Club spolu 9 majstrovských titulov, 9 národných pohárov a 2 medzinárodné tituly. V klube v tej dobe hrali aj reprezentanti Argentíny Alberto Ohaco, Alberto Marcovecchio, Pedro Ochoa a Natalio Perinetti.
Ústup z pozícií
upraviťV ďalších sezónach sa Racingu už neporadilo nadviazať na úspechy z počiatkov svojej existencie. Od posledného titulu v sezóne 1925 sa mu v lige nedarilo tak ako pred tým. Až v sezóne 1932 zaznamenal Racing Club po dlhšej dobe prvý úspech, keď vyhral v národnom pohári. Výhru v pohári zopakoval klub aj v nasledujúcom ročníku, keď vyhral 4:0 nad tímom San Lorenzo. Najlepšie ligové umiestnenia však boli iba tri tretie miesta v sezónach 1932, 1933 a 1936. Ani 40. roky nepriniesli zlepšenie a klubu sa v prvej lige nedarilo V tomto období bolo najlepšie ligové umiestnenie Racingu štvrté miesto v sezónach 1946 a 1948. V ročníku 1948 to však už vyzeralo celkom nádejne, Racing nejaký čas viedol ligu, no v posledných kolách mu boli odrátané štyri body a najvyššiu súťaž nakoniec vyhral najväčší rival Racingu Independiente.[11] V sezóne 1945 však Racing Club vyhral národný pohár.
Ďalšie majstrovské tituly
upraviťPo skoro 24. rokoch čakania sa Racing Club dočkal, keď vyhral sezónu 1949, kedy získal svoj desiaty majstrovský titul.[12] Titul sa klubu podarilo obhájiť v sezóne 1950.[13] Hráč Racingu Llamil Simes sa v oboch ročníkoch stal najlepším strelcom súťaže. V ročníku 1951 vyhral Racing tretí titul v rade.[14] Troma výhrami v rade sa Racing stal prvým klubom, ktorému sa poradilo vyhrať tri majstrovské tituly po sebe v profesionálnej ére argentínskeho futbalu. V sezóne 1952 ale už Racing skončil na druhom mieste, o rok neskôr obsadil tretie miesto. Na titul čakal klub až do sezóny 1958,[15] o rok neskôr skončil druhý. 60. roky začal Racing štvrtým miestom v prvej lige. V ročníku 1961 však znova vyhral majstrovský titul.[16] Ďalší titul vyhral Racing až v sezóne 1966.[17] Na základe toho mohol hrať Racing Club nasledujúci ročník juhoamerickej obdoby európskej Ligy majstrov Copa Libertadores. Túto súťaž v sezóne 1967 Racing vyhral, keď vo finále zvíťazil nad uruguajským klubom Nacional.[18] Na konci roku 1967 vyhral Racing Club aj Interkontinentálny pohár, keď vyhral v troch zápasoch nad škótskym Celticom Glasgow.[19]
Zostup
upraviťV priebehu 70. rokov nevyhral Racing Club ani jeden majstrovský titul. V sezóne 1972 zaznamenal v časti Metropolitano jedno druhé miesto. V roku 1972 sa do klubu dostal Ubaldo Fillol, ktorý je považovaný za najlepšieho argentínskeho brankára v histórii.[20] Od ročníka 1974 hral Racing slabo, bol stabilne blízko zostupu do druhej najvyššej argentínskej súťaže. Zlom nastal v sezóne 1983, keď Racing Club skutočne zostúpil do druhej ligy Primera B.[21] V prvej sezóne v druhej lige skončil Racing druhý a hral tak baráž o postup do prvej ligy, no neúspešne. Do najvyššej súťaže sa Racing Club vrátil po dvoch sezónach v druhej lige, keď vyhral baráž o postup. Už v sezóne 1988 hral Racing Supercopa Sudamericana, ktorú sa mu poradilo vyhrať, keď vo finále zvíťazil nad brazílskym klubom Cruzeiro. V tom istom roku vyhral Racing aj súťaž Supercopa Interamericana, čo bol pohár, v ktorom sa stretávali najlepšie dva kluby federácií CONCACAF a CONMEBOL.[22]
Posledné roky
upraviťOd posledného kontinentálneho víťazstva v ročníku 1988 sa už ale klubu nedarilo ani doma, ani na kontinente. Racing Club sa dostal do finančných problémov, ktoré vyvrcholili v roku 1998. Klub musel vyhlásiť bankrot. Racing bol úplne zruinovaný, no napriek tomu dokázal vyhrať majstrovský titul v časti Apertura sezóny 2001.[23] Racing tak zaznamenal prvý zisk majstrovského titulu po 35. rokoch. V tej dobe bol súčasťou tímu aj odchovanec Diego Milito. V sezóne 2004/05 skončil Racing na treťom mieste v časti Clausura. V sezóne 2007/08 skončil Racing v časti Clausura posledný a zostupu sa vyhol až v baráži. Okrem toho sa však klub umiestňoval zväčša v strede ligovej tabuľky. Sedemnásty majstrovský titul vyhral klub v sezóne 2014,[24] vďaka tomu mohol hrať opäť Copa Libertadores, kde skončil vo štvrťfinále. Od tohto ročníka sa Racing vždy umiestnil na miestach zaručujúcich možnosť hrať v kontinentálnych pohároch. V ročníku 2016/17 obsadil štvrté miesto.
Farby a znak klubu
upraviťRacing Club hral na začiatku v roku 1903 v bielych dresoch. Tieto sa zmenili už v roku 1904 na žlto-čierne pásy a v tom istom roku na modro-fialové štyri štvorce. V roku 1908 začal klub používať tmavomodré dresy s bielym vodorovným pásom v strede. Svoje súčasné farby používa Racing už od roku 1910, kedy začal používať na dresoch belaso-biele pásy.[1]
Prvý klubový znak bol čierno-biely s nápisom Foot Ball Racing Club. Tento bol v roku 1928 vymenený za modré písmená RC. V roku 1928 začal Racing používať ako klubový znak štít s belaso-bielymi pásmi. Svoj súčasný znak používa Racing Club od roku 1936, keď k znaku z roku 1928 pridal nápis Racing v hornej časti znaku. Tento klubový znak sa s menšími obmenami používa do súčasnosti.
Štadión
upraviťOd roku 1950 hráva Racing Club na svojom súčasnom štadióne Estadio Presidente Perón. Jeho súčasná kapacita je 51 389 miest a priemerná návštevnosť sa pohybuje okolo čísla 20 000 divákov.[25] Fanúšikovia nazývajú tento štadión ako El Cilindro de Avellaned a Koloseum. Na rovnakom mieste však klub hrá v podstate od roku 1904. Už v 20. rokoch stál na mieste štadión pre 30 000 divákov. Starý štadión bol zbúraný v roku 1948 a bol nahradený súčasným, ktorý bol otvorený v roku 1950. Je to druhý najväčší štadión v Argentíne, hneď po štadióne klubu River Plate. Pôvodná kapacita štadióna bola až 120 000 miest, neskôr bola kapacita znížená na 64 161 miest.[26]
Rivalita a fanúšikovia
upraviťRacing Club hráva tradičné miestne derby nazývané Clásico de Avellaneda proti inému klubu z mesta Avellaneda tímu Independiente. Kluby sa stretávajú už od svojho vzniku, odohrali viac ako 200 vzájomných zápasov v ktorých je úspešnejšie Independiente. K ďalším rivalom sa radia kluby River Plate a San Lorenzo.
Úspechy
upraviťNárodné
upraviťLiga
upraviť- Primera División (17): 1913, 1914, 1915, 1916, 1917, 1918, 1919, 1921, 1925, 1949, 1950, 1951, 1958, 1961, 1966, 2001 Apertura, 2014
- Primera B (1): 1910
Národný pohár
upraviť- Copa Carlos Ibarguren (5): 1913, 1914, 1916, 1917, 1918
- Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires (4): 1912, 1913, 1915, 1917
- Copa de Honor Adrián Beccar Varela (1): 1932
- Copa de Competencia (1): 1933
- Copa de Competencia Británica George VI (1): 1945
Medzinárodné
upraviť- Interkontinentálny pohár (2): 1967
- Copa Libertadores (1): 1967
- Supercopa Sudamericana (1): 1988
- Supercopa Interamericana (1): 1988
- Copa de Honor Cousenier (1): 1913
- Campeonato Rioplatense Copa Dr. Ricardo C. Aldao (2): 1917, 1918
Zostava
upraviťAktuálne k dátumu: 12. januára 2017
|
|
Referencie
upraviť- ↑ a b c LOS ORÍGENES [online]. racingclub.com.ar, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina - Domestic Championships 1913 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1914 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1915 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1916 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1917 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1918 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1919 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1921 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1925 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1948 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1949 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1950 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Asociación del Fútbol Argentino - 1951 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina - First Division A 1958 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina - Domestic Championship 1961 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina - First Division A 1966 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Copa Libertadores de América 1967 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Intercontinental Club Cup 1967 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ FIFA World Cup countdown: Top 10 Argentine players of all time [online]. sportsmole.co.uk, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1983 - Campeonato Nacional [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Supercopa Interamericana 1988 (Copa de las Américas 1988) [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2001/02 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2014 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Sports clubs with an average home league attendance of at least 10,000 [online]. worldofstadiums.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2017-07-29 z originálu.
- ↑ Estadio Presidente Juan Domingo Perón [online]. worldofstadiums.com, [cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2017-08-05 z originálu.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Racing Club de Avellaneda
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť- História klubu
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Racing Club de Avellaneda na anglickej Wikipédii.