Radvaň (Banská Bystrica)

Radvaň je mestská časť Banskej Bystrice.

Radvaň
mestská časť Banskej Bystrice
Radvaň BB.JPG
Novšia časť Radvane, pohľad ponad rieku Hron
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Rieka Hron
Súradnice 48°43′11″S 19°07′16″V / 48,71969°S 19,12123°V / 48.71969; 19.12123
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Radvaň (Banská Bystrica)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Podľa údajov z roku 2008 mala 5 836 obyvateľov.[1] (Pred oddelením Fončordy)

DejinyUpraviť

Prvé písomné zmienky o obci Radvaň pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Zmienky dokladajú, že tu žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. V roku 1287 daroval uhorský kráľ Ladislav IV. obec Dionýzovi, predkovi šľachtického rodu Radvanských. Obec sa následne stala sídlom tohto významného rodu, ktorého predstavitelia si v obci postavili v 16. storočí reprezentatívny kaštieľ.

Radvaň bola v roku 1964 zlúčená s obcou Kráľová do obce Radvaň-Kráľová. Tá bola o dva roky neskôr pripojená k Banskej Bystrici.

Obyvatelia Radvane sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a niektorými remeslami. V obci pôsobili farbiari, klobúčnici, nožiari a hrebenári. V rokoch 1633 – 1925 tu pôsobili aj niekoľkí výrobcovia pušného prachu, ktorý bol veľmi kvalitný a vyhľadávaný. V roku 1687 v obci pôsobili štyria prachári, v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa výrobe prachu ešte venovali rodiny Klimo, Petrikovich a Veselko. Stupy a dielne na výrobu pušného prachu sa nachádzali v blízkej Malachovskej doline (v roku 1786 ich tu bolo 8, v roku 1842 dokonca 11). V druhej polovcii 19. storočia v obci vznikli aj dve súkenky (majiteľmi boli Ján Markovič a J. Horenický). Súkenka J. Markoviča bola zrušená v roku 1950. V roku 1923 bola v Radvani založená súkromná píla firmou Rosenberger a spol., ktorá sa nachádzala pri železničnej stanici. Píla bola po roku 1948 znárodnená a pričlenená k podniku Pohronské píly (neskôr Drevona). V roku 1949 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré bolo v roku 1961 zlúčené s družstvami v Kráľovej, Kremničke, Malachove, Iliaši a v Rakytovciach do jedného veľkého JRD (s názvom: JRD SNP Banská Bystrica).[2]

Obec Radvaň bývala známa okrem iného Radvanským jarmokom, ktorý sa konával už v 14. storočí, pravdepodobne počas púte k radvanskému kostolu Panny Márie (v lokalite Hôrka). Privilégium konať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (teda 8. septembra) dostala obec od cisára Leopolda I. v roku 1655 (v roku jeho korunovácie za uhorského kráľa; cisárom sa stal až po smrti otca Ferdinanda III. v roku 1657).[3] V spore o konanie jarmoku s mestom Banská Bystrica napokon Leopold I. v roku 1697 rozhodol, že jarmok v deň Narodenia Panny Márie sa môže konať len v Radvani. Radvanský jarmok bol jedným z najväčších a najznámejších v Hornom Uhorsku. Odraz jarmok našiel dokonca aj v krásnej literatúre (v poviedkach Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského a Jozefa Gregora Tajovského). Tradícia výročného jarmoku prežila do dnešných čias, ale jarmok sa už koná na Námestí SNP v Banskej Bystrici.

V radvanskom evanjelickom cirkevnom zbore žil a pôsobil ako farár básnik, publicista a prekladateľ Andrej Sládkovič. V Radvani je aj pochovaný na miestnom evanjelickom cintoríne.

Nad Kalinčiakovou ulicou pri evanjelickom cintoríne funguje lyžiarsky vlek s dobrovoľným vstupným. Vlek sprevádzkovali v sezóne 2014/2015 27 rokov po pôvodnom vleku.[4]

SamosprávaUpraviť

Radvaň tvorí volebný obvod č. 6 a v mestskom zastupiteľstve má 3 poslancov.[5]

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a samostatne stojacou zvonicou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe nad obcou. V 14. storočí bol kostol rozšírený, došlo aj ku stavbe nového presbytéria. Tieto aktivity súviseli aj s faktom, že sa jednalo o významné pútnické miesto. Severne orientovaná neskorogotická kaplnka pochádza zo začiatku 16. stororčia. Z gotického obdobia sa v kostole zachovala socha Piety z roku 1518, dnes súčasť neogotického oltára. Od roku 1581 až do začiatku 18. storočia bol kostol evanjelický. Počas 17. storočia bol kostol fortifikovaný a bola postavená aj zvonica. Došlo aj k novému zaklenutiu lode krížovou klenbou nesenou dvoma stredovými piliermi.[6] V roku 1908 bol kostol neogoticky upravený, bola zmenená jeho orientácia a interiér získal výmaľbu od Jozefa Hanulu.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. V rokoch 1862-1865 bola pristavaná veža s ihlancovou helmicou. V interiéri sa nachádza železobetónový kazetový strop a protestantská empora. Oltár je kazateľnicový. Klasicistická krstiteľnica pochádza z obdobia vzniku kostola, z roku 1787.[7]
  • Kaštieľ Radvanských, renesančná stavba zo začiatku 16. storočia postavená na starších základoch. Je to dvojpodlažná stavba s uzavretým dvorom.[8] V súčasnosti sa kaštieľ obnovuje.
  • Bárczyovský kaštieľ, pôvodne gotický objekt z prelomu 15. a 16. storočia, prestavaný na kaštieľ v polovici 17. storočia, dnes v ruinách.
  • Tihányiovský kaštieľ, pôvodne prízemná renesančná kúria zo 17. storočia, prestavaná klasicisticky v roku 1819. Dnes má táto dvojpodlažná stavba neorenesančnú úpravu z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa tu prírodovedecká expozícia Stredoslovenského múzea.
  • Soví hrad (hrad Mateja Korvína), dnes už neexistujúca pevnosť nachádzajúca sa pár desiatok metrov od Tihányiovského kaštieľa na mieste dnešného obchodného domu TESCO

KultúraUpraviť

  • Radvaň – mládežnícky spevácky zbor pri Rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie, Banská Bystrica – Radvaň

PrírodaUpraviť

Na území Radvane sa nachádza chránený areál Malachovské skalky[9] a prírodná rezervácia Urpínska lesostep na vrchu Urpín.[10]

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • KOLLÁR, Ján - SKLENKA, Vladimír: Radvanský jarmok : história a tradícia. Banská Bystrica : ENDOM - DALI BB, 2017. 64 s. ISBN 978-80-972760-4-1
  • SKLENKA, Vladimír – PECNÍK, Marcel a kol.: Radvaň : monografia mestečka. Banská Bystrica : Centrum pre rozvoj cestovného ruchu, 2009. 300 s. ISBN 978-80-970078-0-5
  • SKLENKA, Vladimír a kol.: Radvaň - monografia obce. Banská Bystrica : DALI-BB, 2014. 264 s. ISBN 978-80-8141-062-8 [Druhé, doplnené a prepracované vydanie predchádzajúcej monografie.]

ReferencieUpraviť

  1. Matrika a evidencia [online]. Mesto Banská Bystrica, 2008-06-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
  2. PISOŇ, Štefan (ed.): Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, s. 165.
  3. PISOŇ, Štefan (ed.): Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, s. 164.
  4. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Za 93 sekúnd z detskej izby na svahu pri vleku? Na bystrickom sídlisku lyžujú hneď za panelákom [online]. N Press, 2017-01-27, [cit. 2017-01-27]. Dostupné online.
  5. Poslanci [online]. Mesto Banská Bystrica, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  6. Banská Bystrica-Radvaň [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Radvaň (Banská Bystrica) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Radvaň (Banská Bystrica) - Kaštieľ Radvanskovcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Chránený areál Malachovské skalky [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
  10. Prírodná rezervácia Uňadovo [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-25]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

BlogUpraviť