Rakúske arcivojvodstvo
| Rakúske arcivojvodstvo Erzherzogtum Österreich
| ||||||||
Geografia
| ||||||||
| Obyvateľstvo | ||||||||
| Štátny útvar | ||||||||
| ||||||||
.svg)
.svg){kind=small}
Rakúske arcivojvodstvo (nemecky: Erzherzogtum Österreich) bolo významným kniežatstvom Svätej ríše rímskej a jadrom habsburskej monarchie. Arcivojvodstvo s hlavným mestom Viedeň bolo sústredené na juhovýchodnej periférii ríše.
Jeho súčasný názov pochádza z franského termínu Oustrich - Východné kráľovstvo (východ franského kráľovstva). Arcivojvodstvo sa vyvinulo z Bavorského Rakúskeho markgrófstva, ktoré cisár Fridrich Barbarossa povýšil podľa Privilegium minus z roku 1156 na Rakúske vojvodstvo. V roku 1282 sa na rakúsky trón vo Viedni dostal rod Habsburgovcov a v roku 1453 cisár Fridrich III. oficiálne prijal arcivojvodský titul, ktorý bol zároveň rakúskym panovníkom. Od 15. storočia boli všetci cisári Svätej ríše rímskej okrem jedného rakúskymi arcivojvodami a po získaní krajín Českej a Uhorskej koruny v roku 1526 sa dedičné krajiny Habsburgovcov stali centrom významnej európskej mocnosti.[1]
História arcivojvodstva ako cisárskeho štátu sa skončila zánikom Svätej ríše rímskej v roku 1806. Nahradili ho korunné krajiny Dolné a Horné Rakúsko Rakúskeho cisárstva.[2][3]
Geografia
upraviťRakúsko, staroveká rímska provincia Pannonia Superior, leží v povodí Dunaja a na východe hraničilo s Uhorským kráľovstvom za riekami Morava a Litava. Na juhu ju ohraničovalo Štajerské vojvodstvo s hranicou v historickom Semmeringskom priesmyku, zatiaľ čo na severe Šumava a rieka Dyje určovali hranicu s Čechami a Moravou.[1]
Na západe hraničila hornorakúska časť s bavorským kniežatstvom. Priľahlý región Innviertel patril bavorským vojvodom, kým ho počas vojny o bavorské dedičstvo v roku 1778 neobsadili rakúske vojská a podľa Tešínskeho mieru ho začlenili do arcivojvodstva. V priebehu nemeckej mediatizácie v roku 1803 získali rakúski arcivojvodovia aj vládu nad salzburským kurfirstvom a berchtesgadenským propoštstvom.[4]
História
upraviťPo odtrhnutí Rakúska od Bavorského vojvodstva a jeho vyhlásení za ríšske panstvo v roku 1156 (vďaka Privilegium Minus) získali babenberskí vojvodovia v roku 1192 aj susedné Štajerské vojvodstvo. Po vymretí mužskej línie v roku 1246 a následnej štvrťstoročnej vláde českého kráľa Otokara II. - trvalým pozostatkom jeho vlády je rozdelenie vlastného Rakúska na Horné a Dolné Rakúsko (v tom čase nazývané "Rakúsko nad Enžou" a "pod Enžou") - sa ho zmocnil nemecký kráľ Rudolf I. Habsburský, ktorý Otokara porazil v bitke na Moravskom poli (1278)[5] a neskôr (1282) obidve vojvodstvá daroval svojim synom Albrechtovi I. a Rudolfovi II.
V roku 1358/59 si habsburský vojvoda Rudolf IV. v reakcii na Zlatú bulu z roku 1356 už nárokoval arcivojvodský titul sfalšovaním Privilegium Maius. Rudolf sa usiloval dosiahnuť postavenie porovnateľné so siedmimi ríšskymi kniežatami-voliteľmi, držiteľmi tradičných ríšskych "arcivojvodských" úradov; jeho pokusy však stroskotali, keďže povýšenie odmietol luxemburský cisár Karol IV. (Rudolfov svokor). Rudolfovi mladší bratia Albrecht III. a Leopold III. si rozdelili habsburské krajiny Neubergskou zmluvou z roku 1379, pričom samotné rakúske vojvodstvo potom zostalo pod vládou albrechtovskej línie.[6]
Z vojvodstva na arcivojvodstvo
upraviťNa Troch kráľov 1453 cisár Fridrich III., regent Rakúska za svojho maloletého albrechtovského bratranca Ladislava Pohrobka, konečne uznal arcivojvodský titul. Ten bol potom udelený všetkým habsburským cisárom a panovníkom, ako aj nevládnucim kniežatám dynastie, avšak stále sa s ním nespájalo právo hlasovať v cisárskej voľbe.
Fridrich ďalej podporil vzostup habsburskej dynastie do európskych rozmerov uzavretím manželstva medzi svojím synom arcivojvodom Maximiliánom a Máriou Burgundskou, dedičkou Burgundska, v roku 1477. Po tom, ako sa Maximiliánov syn Filip Pekný v roku 1496 oženil s Janou Šialenou, kráľovnou Kastílie a Aragónska, sa jeho syn Karol V. mohol zmocniť dedičstva, "nad ktorým slnko nikdy nezapadá".
Napriek tomu sa Karolov mladší brat Ferdinand I. prihlásil o svoje práva a stal sa rakúskym arcivojvodom podľa rozdelenia majetku na Wormskom sneme v roku 1521, na základe ktorého sa stal regentom nad rakúskym arcivojvodstvom a priľahlými vnútrorakúskymi krajinami Štajersko, Korutánsko, Kraňsko a Gorica (Görz). Ferdinand sa oženil s českou a uhorskou princeznou Annou a v roku 1526 zdedil obe kráľovstvá. Od roku 1531 bol aj rímskym kráľom a stal sa predkom rakúskej vetvy rodu Habsburgovcov (od roku 1780 Habsbursko-lotrinský rod), ktorá ako arcivojvodovia rakúski a českí králi vládla ako cisári Svätej ríše rímskej až do zániku ríše v roku 1806.
Rakúske cisárstvo
upraviťV roku 1804 cisár František II., ktorý bol zároveň vládcom krajín habsburskej monarchie, založil Rakúske cisárstvo ako reakciu na Napoleonovo vyhlásenie Francúzskeho cisárstva. Jeho nový štát zahŕňal územia v rámci Svätej ríše rímskej (dedičné krajiny, ktorý zahŕňal arcivojvodstvo, a krajiny Koruny českej) aj mimo nej (Uhorsko vrátane Chorvátska a Sedmohradska, Galícia a Lodoméria a jeho nedávno získané bývalé benátske územie). O dva roky neskôr František formálne rozpustil Svätú ríšu rímsku. Rakúske arcivojvodstvo naďalej existovalo ako súčasť korunnej krajiny (Kronland) v rámci ríše, hoci na administratívne účely bolo rozdelené na Horné a Dolné Rakúsko. (Uhorsko si zachovalo svoj predchádzajúci štatút Regnum Independens.) Titul arcivojvodu naďalej používali členovia cisárskej rodiny a arcivojvodstvo formálne zaniklo až v roku 1918 rozpadom Rakúsko-Uhorska a vytvorením samostatných spolkových krajín Dolné a Horné Rakúsko v novej Nemeckorakúskej republike.
Referencie
upraviť- ↑ a b WRITER.), John BANKS (Miscellaneous. A Compendious History of the House of Austria, and the German Empire, etc. [s.l.] : H. Serjeant, 1761. Google-Books-ID: JR9bAAAAcAAJ. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MITCHELL, A. Wess. The Grand Strategy of the Habsburg Empire. [s.l.] : Princeton University Press, 2018-06-26. Google-Books-ID: qxtEDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-8996-9. (po anglicky)
- ↑ The House of Austria – the Habsburgs and the Empire [online]. Die Welt der Habsburger, [cit. 2024-01-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GOODRICH, S. G.. History of all nations, from the earliest periods to the present time; or, Universal History: in which the history of every nation, ancient and modern, is seperately given. [s.l.] : [s.n.], 1851. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TUCKER, Spencer C.. A Global Chronology of Conflict: From the Ancient World to the Modern Middle East [6 volumes]: From the Ancient World to the Modern Middle East. [s.l.] : ABC-CLIO, 2009-12-23. Google-Books-ID: h5_tSnygvbIC. Dostupné online. ISBN 978-1-85109-672-5. S. 297 -. (po anglicky)
- ↑ BERENGER, Jean; SIMPSON, C. A.. A History of the Habsburg Empire 1273-1700. [s.l.] : Routledge, 2014-07-22. Google-Books-ID: rWQSBAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-317-89570-1. (po anglicky)
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Archduchy of Austria na anglickej Wikipédii.