Ralská pahorkatina

Ralská pahorkatina je geomorfologický celok na západe Severočeskej tabule. Zaberá prevažnú časť okresu Česká Lípa, východ okresu Litoměřice, sever okresu Mělník, juhozápad okresu Liberec a malú severozápadnú časť okresu Mladá Boleslav. Najvyšším vrchom je Ralsko (696m). V západnej časti pahorkatiny sa nachádza CHKO Kokořínsko.

Ralská pahorkatina
geomorfologický celok
Ralská pahorkatina, vrch Ralsko
Štát	Česko
Región	Severočeský
Okresy	Česká Lípa, Mělník, Litoměřice, Liberec, Mladá boleslav
Nadradená jednotka	Severočeská tabule
Susedné jednotky	Jičínská pahorkatina Ještědsko-kozákovský hřbet Lužické hory České středohoří Dolnooharská tabule Jizerská tabule
Podradené jednotky	Dokeská pahorkatina Zákupská pahorkatina
Súradnice	50°36′30″S 14°36′21″V
Najvyšší bod	Ralsko
- výška	696 m n. m.
Rozloha	1 354,9 km² (135 490 ha)
Geologické zloženie	pieskovec, kremenec, slieňovec, čadič, znelec, trachyt
Ralská pahorkatina na mape Česka
Wikimedia Commons: Ralská pahorkatina
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Charakteristika územia

Je to členitá pahorkatina na vrchnokriedových kvádrových kremenných, miestami ílovitých a vápnitých pieskovcoch, v menšej miere na slieňovcoch, piesočnatých slieňovcoch a ílovcoch, s početnými drobnými telesami treťohorných sopečných hornín (žily, výplne sopúchov, lakolity). Vznikol štruktúrne denudačný reliéf sedimentárnych stupňovín, plytkých kotlín s riečnymi terasami a rašeliniskami, rozsiahlych zarovnaných povrchov typu kryopedimentov. V kvádrových pieskovcoch sú kaňonovité a tiesňavovité údolia a početné tvary zvetrávania a odnosu horniny. Charakteristické sú početné vrchy na neovulkanitoch, vypreparovaných čadičových, znelcových a trachytových horninách, ktoré vytvárajú krajinné dominanty. Do povodia horného toku Panenského potoka prenikol cez Jítravské sedlo v dobe halštrovského a sálskeho zaľadnenia pevninský ľadovec. Na severovýchode sú rozsiahle montánne antropogénne tvary.

Poloha

Ralská pahorkatina sa tiahne v smere juhozápad - severovýchod. Na severovýchode je ohraničená Ještědsko-kozákovským chrbtom. Na severe sa stýka s Lužickými horami, línia medzi nimi je vedená medzi Novým Borom, Svorom, Mařenicami, Heřmanicami v Podještedí a obcou Kněžice. Na severozápade medzi Novým Borom a Litoměřicami nadväzuje na České středohoří, s ktorým má vôbec najdlhšiu hranicu z okolitých celkov. Na západe pozvoľna klesá k Labe, blízko ktorého pravého brehu sa medzi Liběchovom a Litoměřicami stýka s Dolnooharskou tabuľou. Na juhovýchode celok plynule prechádza do Jizerskej tabule a dosahuje takmer k mestu Mělník. Na východe pri meste Český Dub susedí s druhým celkom Severočeskej tabule, Jičínskou pahorkatinou, s ktorou má najkratšiu hranicu z okolitých celkov.

Členenie

Celok Ralskej pahorkatiny (podľa Demka VIA-1) má v geomorfologickom členení dva podcelky. Prevažnú časť tvoria na juhozápade Dokeská pahorkatina (VIA-1A), na severovýchode je Zákupská pahorkatina (VIA-1B). Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom deviatich okrskov:

Väčšie mestá

Na území celku leží okresné mesto Česká Lípa a sčasti tiež Litoměřice, z ďalších menších miest tu sú Nový Bor, Cvikov, Jablonné v Podještědí, Zákupy, Mimoň, Stráž pod Ralskem, Doksy, Dubá, Úštěk, Ralsko a z menšej časti Štětí.

Najvyššie vrcholy

Uvedené sú všetky s aktuálnou výškou nad 500 metrov. Výška u niektorých vrchov sa časom znižuje ťažbou kameňa (napr. Maršovický vrch, Tlustec).

• Ralsko (696 m), Zákupská pahorkatina
• Jezevčí vrch (665 m), Zákupská pahorkatina
• Vlhošť (613 m), Dokeská pahorkatina
• Velký Bezděz (604 m), Dokeská pahorkatina
• Tlustec (591 m), Zákupská pahorkatina
• Zelený vrch (586 m), Zákupská pahorkatina
• Malý Bezděz (578 m), Dokeská pahorkatina
• Mazova horka (569 m), Zákupská pahorkatina
• Holubník (562 m), Zákupská pahorkatina
• Ortel (554 m), Zákupská pahorkatina
• Ostrá horka (552 m), Zákupská pahorkatina
• Ronov (552 m), Dokeská pahorkatina
• Tisový vrch (540 m), Zákupská pahorkatina
• Slavíček, (535 m), Zákupská pahorkatina
• Velký Jelení vrch (514 m), Zákupská pahorkatina
• Vrátenská hora (508 m), Dokeská pahorkatina
• Stříbrník (507 m), Zákupská pahorkatina
• Jelínka (504 m), Zákupská pahorkatina
• Činkův kopec (502 m), Zákupská pahorkatina
• Zábrdský kopec (501 m), Zákupská pahorkatina
• Kostelní vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
• Malý Jelení vrch (500 m), Zákupská pahorkatina

Hydrografia

Územie je odvodňované riekou Ploučnicou a menšími pravostranným prítokmi Labe (Pšovka, Liběchovka, Obrtka a Úštěcký potok). Na druhej strane potom prítokmi Jizery (Zábrdka, Mohelka).

Fotogaléria niektorých vrchov

• 
  Jezevčí vrch
• 
  Svahy Vlhoště
• 
  Malý a Velký Bezděz
• 
  Tlustec od Brništského rybníka
• 
  Zelený vrch nad Cvikovom
• 
  Ortel neďaleko Cvikova
• 
  Ronov z Vlhošťa
• 
  Slavíček a Tisový vrch

Pozri aj

• Geomorfologické členenie Česka
• Zoznam vrchov a kopcov v okrese Česká Lípa

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ralská pahorkatina

Externé odkazy

• Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)
• Web Treking o členení oblastí
• Web České hory
• Geomorfologické členenie Libereckého kraja (J. Demek et al. 1987) Archivované 2012-04-09 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ralská pahorkatina na českej Wikipédii.