Redaktor:Hisgeomaps/pieskovisko
Nositelia Nobelovej ceny za literatúru upraviť
1901 – 1925 upraviť
| Rok | Fotka | Meno | Odôvodnenie | Štát |
|---|---|---|---|---|
| 1901 | 
|
Sully Prudhomme | „ako uznanie za vynikajúcu básnickú tvorbu, ktorá až do posledných rokov prináša svedectvo o vznešenom idealizme, umeleckej dokonalosti a o vzácnom spojení kvalít srdca a intelektu“ |  Francúzsko
|
| 1902 | 
|
Theodor Mommsen | „najväčšiemu žijúcemu majstrovi v umení historiografie so zvláštnym zreteľom na jeho monumentálne dielo Dejiny Ríma“ |  Nemecko
|
| 1903 | 
|
Bjørnstjerne Bjørnson | „ako prejav uznania za jeho ušľachtilú, veľkolepú a mnohostrannú literárnu tvorbu, ktorá sa vždy vyznačovala jednak sviežosťou inšpirácie, jednak vzácnou čistotou ducha“ |  Nórsko
|
| 1904 | 
|
Frédéric Mistral | „so zreteľom k originálnym, geniálnym a ozajstným umeleckým rysom jeho básnickej tvorby, ktorá verne zrkadlí prírodu a život ľudu jeho rodného kraja a s prihliadnutím k jeho významnej činnosti provensalského filológa“ | Francúzsko
|
|
José Echegaray y Eizaguirre | „so zreteľom k obsiahlemu a geniálnemu dielu, ktoré samostatným a originálnym spôsobom oživilo veľké tradície španielskej drámy“ |  Španielsko
| |
| 1905 | 
|
Henryk Sienkiewicz | „za veľkolepé zásluhy epického spisovateľa“ |  Poľsko
|
| 1906 | 
|
Giosuè Carducci | „nielen pre bohaté vedecké poznatky a kritické výskumy, ale predovšetkým ako hold tvorivej energii, štylistickej sviežosti a pôsobivej lyrickosti, ktoré charakterizujú jeho poeticky majstrovské diela“ |  Taliansko
|
| 1907 | .jpg)
|
Rudyard Kipling | „s ohľadom na silu pozorovania, originálnu predstavivosť, mužnosť nápadov a pozoruhodný rozprávačský talent, ktoré charakterizujú tvorbu tohto svetoznámeho autora" |  Spojené kráľovstvo
|
| 1908 | 
|
Rudolf Christoph Eucken | „za závažné hľadanie pravdy, prenikavú silu myslenia a široký rozhľad, za vrelosť a mohutnosť štylistického stvárnenia, s ktorými v početných prácach hájil a rozvíjal idealistickú životnú filozofiu“ | Nemecko
|
| 1909 | 
|
Selma Lagerlöfová | "ocenenie za vznešený idealizmus, živú predstavivosť a duchovné vnímanie, ktoré sú pre jej diela charakteristické" |  Švédsko
|
| 1910 | 
|
Paul Johann Ludwig Heyse | „ako vysoké uznanie za dokonalé a idealizmom predchnuté umenie, ktoré uplatnil počas dlhej a významnej činnosti ako lyrik, dramatik, autor románov a svetovo preslávených noviel“ | Nemecko
|
| 1911 | 
|
Maurice Maeterlinck | „ocenenie za jeho mnohostrannú literárnu činnosť a najmä za jeho dramatickú tvorbu, ktorá sa vyznačuje bohatou predstavivosťou a poetickou fantáziou, ktoré niekedy až v rozprávkovom plášti odhaľujú hlbokú inšpiráciu, pričom tajomným spôsobom oslovujú pocity čitateľov a podnecujú ich predstavivosť" |  Belgicko
|
| 1912 | 
|
Gerhart Hauptmann | „predovšetkým ako uznanie za bohatú, mnohostrannú, vynikajúcu tvorivú činnosť v oblasti dramatického umenia“ | Nemecko
|
| 1913 | 
|
Rabíndranáth Thákur | „za jeho dojímavé, svieže a krásne verše, vďaka ktorým, svojou dokonalou zručnosťou, svoje poetické myšlienky, vyjadrené vlastnými anglickými výrazmi, presadil do literatúry Západu" |  Britská India
|
| 1914 | (Finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) | |||
| 1915 | 
|
Romain Rolland | „ako prejev pocty za vznešený idealismus jeho literárnych tvorieb a za sympatiu a lásku k pravde, s ktorými opísal rôzne typy osobností" | Francúzsko
|
| 1916 | 
|
Carl Gustaf Verner von Heidenstam | „ocenenie za jeho význam ako vedúceho reprezentanta novej éry v literatúre“ | Švédsko
|
| 1917 | 
|
Karl Adolph Gjellerup | „za jeho pestrú a bohatú poéziu, ktorá je inšpirovaná vznešenými ideálmi“ |  Dánsko
|
|
Henrik Pontoppidan | „za jeho dokonalé obrazy súčasného života v Dánsku“ | Dánsko
| |
| 1918 | (Finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) | |||
| 1919 | 
|
Carl Spitteler | „zvláštne ocenenie za jeho mohutný eposu Olympischer Frühling“ |  Švajčiarsko
|
| 1920 | 
|
Knut Hamsun | „za jeho pamätné dielo, Požehnanie zeme“ | Nórsko
|
| 1921 | 
|
Anatole France | „uznanie za jeho brilantné literárne úspechy, ktoré sa vyznačujú ušľachtilosťou štýlu, hlbokou ľudskou sympatiou, milosťou a skutočným galským temperamentom“ | Francúzsko
|
| 1922 | 
|
Jacinto Benavente | „za šťastný spôsob, akým pokračoval v preslávených tradíciách španielskej drámy“ | Španielsko
|
| 1923 | 
|
William Butler Yeats | „za jeho vždy inšpiratívnu poéziu, ktorá vysokou umeleckou formou vyjadruje ducha celého národa“ |  Írsko
|
| 1924 | 
|
Władysław Reymont | „za jeho veľký národný epos Roľníci“ | Poľsko
|
| 1925 | 
|
George Bernard Shaw | „za jeho prácu, ktorá sa vyznačuje idealizmom aj ľudskosťou, jej stimulujúca satira je často naplnená jedinečnou poetickou krásou“ | Írsko
|
1926 – 1950 upraviť
.jpg)
.jpg)
1951 – 1975 upraviť
| Rok | Fotka | Meno | Odôvodnenie | Štát |
|---|---|---|---|---|
| 1951 | 
|
Pär Lagerkvist | Švédsko
| |
| 1952 | 
|
François Mauriac | Francúzsko
| |
| 1953 | 
|
Sir Winston Churchill | Spojené kráľovstvo
| |
| 1954 | 
|
Ernest Hemingway |  Spojené štáty
| |
| 1955 | 
|
Halldór Laxness |  Island
| |
| 1956 | 
|
Juan Ramón Jiménez | Španielsko
| |
| 1957 | 
|
Albert Camus | Francúzsko
| |
| 1958 | 
|
Boris Pasternak |  ZSSR
| |
| 1959 | 
|
Salvatore Quasimodo | Taliansko
| |
| 1960 | 
|
Saint-John Perse | Francúzsko
| |
| 1961 | 
|
Ivo Andrić |  Juhoslávia
| |
| 1962 | .jpg)
|
John Steinbeck | Spojené štáty
| |
| 1963 | 
|
Jorgos Seferis |  Grécko
| |
| 1964 | 
|
Jean-Paul Sartre (cenu odmietol) | Francúzsko
| |
| 1965 | 
|
Michail Alexandrovič Šolochov | ZSSR
| |
| 1966 | 
|
Samuel Josef Agnon |  Izrael
| |
|
Nelly Sachsová |  Nemecko
| ||
| 1967 | 
|
Miguel Ángel Asturias |  Guatemala
| |
| 1968 | 
|
Jasunari Kawabata |  Japonsko
| |
| 1969 | .jpg)
|
Samuel Beckett | Írsko
| |
| 1970 | 
|
Alexandr Isajevič Solženicyn | ZSSR
| |
| 1971 | 
|
Pablo Neruda |  Čile
| |
| 1972 | .jpg)
|
Heinrich Böll | Nemecko
| |
| 1973 | 
|
Patrick White |  Austrália
| |
| 1974 | 
|
Eyvind Johnson | Švédsko
| |
|
Harry Martinson | Švédsko
| ||
| 1975 | 
|
Eugenio Montale | Taliansko
|
1976 – 2000 upraviť
.jpg)
_(cropped).jpg)
.jpg)
.jpg)
2001 – 2025 upraviť
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_08_(cropped).JPG)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Peklo (Božská komédia) upraviť
Peklo (tal. Inferno) je prvá z troch častí, respektíve prvá kantika Božskej komédie, eposu, ktorého autorom je Dante Alighieri. Celá Božská komédia sa skladá zo 100 spevov, z toho Peklo tvorí 34 spevov – 1 úvod do eposu + 33 spevov týkajúcich sa Pekla.
Očistec (Božská komédia) upraviť
Očistec (tal. Purgatorio) je druhá z troch častí, respektíve druhá kantika Božskej komédie, eposu, ktorého autorom je Dante Alighieri. Celá Božská komédia sa skladá zo 100 spevov, z toho Očistec tvorí 33 spevov.
Raj (Božská komédia) upraviť
Raj (tal. Paradiso) je tretia z troch častí, respektíve tretia kantika Božskej komédie, eposu, ktorého autorom je Dante Alighieri. Celá Božská komédia sa skladá zo 100 spevov, z toho Raj tvorí 33 spevov.
Metamorfózy upraviť
| Metamorfózy | |
|---|---|
| Metamorphoses | |
 Vydanie z roku 1556 | |
|
| |
| Autor | Publius Ovidius Naso |
| Pôvodný jazyk | Latinčina |
| Krajina vydania | Rímske cisárstvo |
| Literárny druh | Epika |
| Literárny žáner | Epos |
Metamorfózy (lat. Metamorphoses) alebo Premeny je najznámejšie dielo rímskeho básnika Ovídia. Je to epické dielo písané hexametrom. Metamorfózy tvorí pätnásť kníh, ktoré tvoria najmä rímske a grécke mytologické príbehy. Začínajú sa stvorením sveta a končia sa Caesarovou apoteózou.
V Ovídiových Metamorfózach sa často nachádza rozprávanie v rozprávaní, keď postavy vyrozprávajú príbeh inej postavy.
Obsah upraviť
Vysvetlivky upraviť
- Apolón, boh slnka a veštenia, sa inak môže volať aj Foibos, Sol (alebo grécky aj Helios)
- Aténa, bohyňa múdrosti, má prímeno Pallas, resp. sa môže nazývať aj Pallas Aténa
- Bakchos, boh vína a zábavy, sa môže nazývať aj Dionýzos alebo Liber
- Ceres, bohyňa úrody, sa môže nazývať aj Demeter
- Diana sa inak nazýva Foiba
- Meno Iupitera, hlavného boha, sa v skloňovanom tvare používa inak (napr. v genitíve Iova, datíve Iovovi atď.)
- Merkúr, boh obchodu, sa v gréckej mytológii stotožňuje s bohom Hermes
Prvá kniha upraviť
- Prológ – autor prosí bohov, aby mu pomohli opísať premeny (metamorfózy), o ktorých sa v diele rozpíše
- Stvorenie sveta – stvorenie sveta bohmi a človeka Prométheom.
- Štvoro vekov – o historických epochách – o zlatej, bezstarostnom veku za vládnutia titanov (Saturna), keď sa ešte nemuseli orať polia; o striebornom veku, keď vládol Iupiter, ktorý rozdelil rok na štyri ročné obdobia; o medenom veku, keď sa ľudstvo duševne skazilo, no nepáchalo žiadne zločiny a o železnom veku, do ktorého Ovídius radí aj vlastné obdobie, keď páchajú ľudia jednostaj zlo.
- Giganti – zvrhnutie Gigantov Iupiterom a zdrodenie človeka z ich krvi.
- Lykaon – trúfalosť kráľa Lykaona nahnevá Iovova, keďže bohovi pripravil pokrm z ľudského mäsa.
- Potopa – potrestanie ľudstva potopou, nie len za Lykonanovu skazenosť, nuž najmä za skazenosť ľudského rodu.
- Deukalion a Pyrrha – znovuzrodenie ľudstva. Deukalion a Pyrrha boli jedinými, ktorí prežili potopu sveta. Po prosbách im bohyňa Themis poradila, aby za chrbát hádzali kamene (kosti Zeme), z ktorých sa zrodil nový ľudský rod.
- Python – po potope sa zo zvlhnutej zemi zrodili mnohé tvory, jedny prospešné, druhé znetvorené, medzi nimi aj Python, veľký drak, ktorého Apolón zabil lukom a šípom.
- Dafna – Amor svojím šípom postrelil Apolóna, vďaka čomu sa zamiloval do Dafny, dcéry riečneho boha Péneia. Nymfa však boha neľúbi, preto pred ním utečie. Foibos sa za ňou rozbehne. Dafna prosí o pomoc, preto sa premení na strom. Apolón napokon vyhlási, že ak sa nestala jeho ženou, tak sa stane aspoň jeho stromom.
- Io
- Argos, Syrinx – Iupiter sa zamiluje do nymfy Io. Keď ho jeho manželka Iuno skontroluje, či jej je verný, premení svoju milenku na jalovicu. Iuno ju ako premenenú pošle k stookému Argovi, aby ju strážil. Napokon Iupiter prostredníctvom svojho syna Merkúra zavraždí Arga a vyslobodí Io. Počas toho, ako sa Merkúr zhováral s Argom, mu porozprával o nymfe Syrinx, do ktorej sa zamiloval boh Pan a pri úteku pred ním sa premenila na rákos.
- Faethon – Faethonovi, ktorý sa chváli božským pôvodom, sa Inachov vnuk vysmieva, lebo mu neverí, že je synom Foiba. Matka Klymena ho pošle za samým bohom, aby sa o pravde presvedčil.
Druhá kniha upraviť
- Faethenove činy – Foibos Faethonovi potvrdí, že je jeho synom. Ako dôkaz ich vzťahu sľúbil, že mu splní hocijaké želanie. Faethon si praje, aby mohol riadiť otcov slnečný koč. Foibos sa ho snaží prehovoriť, aby si prial niečo iné, pretože je riadenie koča ťažké a namáhavé, Faethon si však nedá povedať. Napokon sa jeho prianie splní, no kočírovanie voza nezvládne. Podľa Ovídia majú Etiópania čiernu pokožku práve od doby, keď ich Faethon popálil priblížením sa kočom k Zemi. Iupiter napokon zrazí koč s Faethonom bleskom, po čom Foibos začne trúchliť za svojím synom.
- Foibove dcéry – Faethonove sestry, respektíve Foibove dcéry alebo Heliady tak moc trúchlili nad smrťou ich brata, že sa premenili na stromy a ich slzy na jantár.
- Kyknos – Kyknos, Faethonov priateľ, trúchlil nad smrťou druha, za čo bol premenený na labuť.
- Foibov vzdor – Keďže Foibos smútil za synom Faethonom, neostal nikto, kto by bol viedol slnečný koč. Iupiter ho napokon prosbami i vyhrážkami presvedčil, aby sa tejto úlohy znova chopil.
- Kallisto a Arkas – Iovovi sa zapáči Kallisto, narodí sa im syn Arkas. Iuno zo žiarlivosti premení rodičku na medveďa. Keď sa jej syna jedného dňa vydá do lesa a stretne svoju matku premenenú na lesné zviera, Iupiter ich oboch pozdvihne do nebies a premení na súhvezdie. Nahnevaná Iuno vstúpi do vôd k Tethyde a Okeanovi a požiada ich, aby medvede nemali prístup do vôd. Bohovia jej žiadosti vyhovejú.
- Koronis
- Havran, vrana, sova – Havran, ktorý kedysi býval bielym vtákom, sa chystal prezdradiť Foibovi, že ho jeho milá, Koronis, uprednostnila v láske smrteľníka pred ním samým. Vrana varuje havrana, aby to bohovi nevyzradil. Odôvodnila to vlastným príbehom. Kedysi bývala vrana princeznou, do ktorej sa Neptún zaľúbil, no deva ho odmietla. Keď sa za ňou raz rozbehol, princezná prosila o pomoc. Vzápätí ju Aténa premenila na vranu. Bohyňa sa však neskôr na vranu nahnevala, lebo jej vyzradila, že Aglauros porušila jej príkaz, aby nerozbalovali balík, ktorý jej dala. Pallas sa na vranu tak nahnevala, že nad jej úroveň vyzdvihla aj sovu, ktorá bola na svoju podobu premenená ako Nyktimena, ktorá si ľahla na jedno lôžko so svojím otcom. Havran však nedbá na slová vrany, predsa len vyzradí Foibovi, čo Koronis spáchala. Foibos sa na tehotnú Koronis nahnevá a postrelí ju. Svoj čin neskôr ľutuje, no už ju nedokáže oživiť. Syna, ktorú matka nedonosila, vytrhne z matky a zanesie ho do Cheironovej skrýše. Foibos sa hnevá na havrana, za čo ho premení na čierneho vtáka.
- Okyrhoe – Cheirinova dcéra Okyrhoe vyveští Asklépiovi – Koroninovmu a Foibovmu synovi – budúcnosť. Údajne prinesie zdravie celému svetu, zároveň bude oživovať ľudí aj proti vôli bohov, za čo ho raz Iupiter, jeho starý otec, pozbaví tejto schopnosti. Taktiež vyveští otcov osud, podľa ktorého aj Cheiron, ako nesmrteľný kentaur, raz zahynie. Za veštenie sa Okyrhoe premení na koňa.
- Battos – Pastier Battos ako jediný zazrel, že Merkúr ukryl Foibove stádo kráv v lese. Merkúr pastiera poprosí, aby to nikomu neprezradil. Dá mu za to jednu kravu. Merkúr sa však prezlečie, opät zájde za Battom a poprosí ho, aby mu povedal, kde je hľadané stádo kráv. Sľúbil mu za to ďalšiu kravu i býka. Battos mu to prezradil. Merkúr ho za zradu premenil na kameň.
- Hersa, Aglauros, Závisť – Merkúrovi sa zapáči Hersa z Atén. Keďže sa s ňou chce zblížiť, požiada jej sestru Aglauru, nech mu pomôže. Za tieto služby sí Agluora vyžiada zlato. Keď si Aténa uvedomí, že to je tá istá deva, ktorá porušila jej príkaz (pozri báj v Druhej knihe, Koronis: havran, vrana, sova), zájde za Závisťou, aby Aglauru potrestala. Závisť príkaz bohyne poslúchne, naleje deve do srdca bôl. Agluora na druhý deň skamenie. Merkúrovi sa zblíženie s Hersou nepodarí.
- Únos Europy – Iupiter sa zmenil na býka, ako zviera sa zblíži s Europou. Keď mu začne deva dôverovať, vysadne naňho a vtedy ju premený boh unesie za šíre more.
Tretia kniha upraviť
- Kadmos – Europin otec Agenor synovi Kadmovi prikáže, aby našiel svoju sestru. Bez nej sa nesmel vrátiť do kráľovstva. Foibos mu poradí, aby nasledoval kravu. Tam, kde si zviera ľahne, má Kadmos začať stavať nové mesto, ktoré nazve Tébami. Europin brat Foiba poslúchne, zároveň svojich chlapov pošle po vodu, tých však zabije drak. Keď to Kadmos zistí, usmrtí draka. Pallas Aténa mu prikáže, aby zasadil dračie zuby do zeme, z ktorých vyrástli muži, ktorí sa navzájom pobili a pozabíjali. Nažive ostali len piati, s ktorými Kadmos vybudoval Téby.
- Aktaion – Kadmov vnuk Aktaion sa jedného dňa vydá na poľovačku, počas ktorej uzrie nahú Dianu s jej nymfami. Bohyňa ho za to premení na jeleňa. Keď sa Aktaiona vydajú hľadať jeho druhovia, nenájdu ho kvôli premene. Napokon ho objavia jeho vlastný psy, ktorý ho ako jeleňa roztrhajú.
- Senela – Kadmova dcéra Senela otehotnie s Iovom. Jeho žiarlivá manželka Iuno sa prezlečie na starenu a nahovorí tehotnej deve, aby od Iova žiadala, aby sa pred ňou objavil v pravej podobe. Iupiter prisahá na stygické prúdy. že jej splní bársjaké želanie, preto jej požiadavku nemohol vyhovoriť. Sľub síce splní, avšak smrteľníčka ako Senela ten pohľad neprežije. Jej nenarodené dieťa vynesie Iupiter vo svojom stehne, čím sa teda jeho syn Bakchos (boh zábavy a vína) dočká žitia.
- Teiresias – Iupiter a Iuno sa hádajú, komu prináša láska väčšiu rozkoš – podľa Iova ženám, podľa Iuno mužom. Aby vyriešili túto nezhodu, opýtajú sa Teiresia, ktorý sa narodil ako muž, no sedem rokov svojho života strávil ako žena. Keď raz narazil na dva páriace sa hady, buchol po nich palicou, kvôli čomu sa premenil na ženu. Po siedmich rokoch tento čin zopakoval, čím sa opätovne stal mužom. Teiresias dá za pravdu Iovovi. Iuno sa nahnevá, za trest teda Teiresia oslepí. Keďže bohovia nesmú odvrátiť činy iných bohov, preto Iupiter zmierni jeho trest tým, že z neho urobí slepého veštca.
- Narkissos a Echo – Echo (v preklade ozvena) sa zamilovala do mladíka menom Narkissos. Keďže Echo neustále opakovala posledné slová, ktoré boli niekým vyslovené – týmto ju potrestala Iuno, keď ju svojimi rečami zdržala a kvôli nej neodhalila neveru manžela –, nedokázala si nájsť lásku. Echo sa od bolesti z odmietnutia premení na kameň, v lesoch ostane len jej hlas–ozvena. Nebolo to inak ani pri Narkissovi, ktorý sa zamiloval do samého seba. Bedákal nad tým, že sa v odraze vody nevie dotknúť samého seba. Keďže nezniesol tú veľkú trýzeň, bol premenený na narcis.
- Pentheus – tébský král Pentheus odmieta uctievať Bakcha. Zajme Akoita, ktorý mu porozpráva, ako boli piráti premení v delfíny, keď uniesli Bakcha aj s jeho družinou. Penthea Akoitove reči nepresvedčil, chcel ho dať popraviť, no napokon Akoitos utiekol. Keď sa šiel Pentheus pozrieť na Bakchovu slávnosť, zavraždili ho vlastná matka a sestry, keďže ho nespoznali.
Štvrtá kniha upraviť
- Minyove dcéry – Na výzvu kňaza začnú všetky Tébanky uctievať Bakcha, okrem Minyových dcér, ktoré si namiesto toho rozprávajú rôzne príbehy:
- Pyramos a Thisba – Pyramos a Thisba, susedia, sa do seba zaľúbili, chceli sa aj zosobášiť, no otcovia im v tom bránili. Stretávajú sa preto tajne. Keď Thisba počas cesty za Pyrom stretne levicu, schová sa do jaskyne, popričom jej z krku skĺzne šatka. Levica zatiaľ uhasí svoj smäd a krvavou tlamou zašpiní spadnutú šatku krvou. Keď Pyramos uvidí šatku, vysvetlí si to tak, že je jeho láska mŕtva, preto si prebodne hruď. Potom Thisba vylezie z jaskyne a keď uvidí, čo urobil Pyramos, vykoná rovnakú popravu. Tento príbeh bol inšpiráciou aj pre Shakespearovu tragédiu Romeo a Júlia.
- Mars a Venuša – Sol, boh Slnka, načapá, že Venuša je neverná svoju manželovi Vulkánovi. Vulkán preto vytvorí pascu – keď si milenci opäť ľahnú na jedno lôžko, zamotajú sa do siete. Ostatní bohovia vstúpia do spálne, začnú sa im smiať.
- Sol a Leukothoe – Sol sa však zaľúbi do dievčaťa menom Leukothoe, preto na nej, s vedomím matky devy, spácha hriech. Klytia, ktorá milovala Sola, prezdradí jej otcovi, čo je medzi ňou a bohom. Jej vlastný otec ju zakope pod zem. Sol chvíľu smúti, no potom ju premení na kadidlo.
- Klytia – Klytia, ktorá ešte stále milovala Sola, sa premenila na slnečnicu, aby sa zo svojím milovaným mohla deň čo deň otáčať.
- Salmakis a Hermafroditos – Ďalší príbeh je o Hermafroditovi, ktorý je synom Herma a Afrodity (Herma- Hermes, -froditos - Afrodita) a Dianinej nymfe, Salmakis. Nymfa sa zaľúbi do mladíka, po odmietnutiach sa naňho vrhne. Salmakis poprosí bohov, aby ich nikto nedokázal od seba oddeliť, preto sa z dvoch stane jeden človek – polomuž. Na prosbu Hermafrodita, každý muž, ktorý kedy vstúpi do plesa, v ktorom sa udiala premena, z neho vyšiel už len ako polomuž. Po rozprávaní týchto príbehov sú Minyove dcéry potrestané za neuctievanie Bakcha premenou na netopiere.
- Ino a Athamas – Jediná zo sestier premených na netopiere prežila Ino – jej otcom bol Kadmos. S Athamom – Aiolov syn – mala dvoch synov, Learcha a Melikarta. Iuno závidí, že sa im žije tak dobre, preto požiada, Tisifonu, aby im do srdca vliala šialenstvo. Tisifona vyhovie jej požiadavke. Následkom tohto konania je zavraždenie oboch detí vlastnými rodičmi. Athamas zavraždí Learcha, Ino Melikarta. Venuša sa zľutuje nad ich osudom, preto požiada Neptúna, aby Ino a Melikarta preniesol do vodného božstva. Zmenil im aj mená – Ino nazval Leukotheou, Melikarta Palaimonom.
- Kadmos a Harmonia – Keďže Kadmos nevie, že sa jej dcéra stala morskou bohyňou a myslí si, že je mŕtva, požiada bohov, aby sa mohol plaziť po bruchu, teda aby ho premenili na hada – na plaz, ktorým kedysi opovrhoval, keď zabil draka. Jeho manželka Harmonia sa na žiadosť tiež premení na hada. Podľa bájí sa plazia spolu a žiadnemu človeku neublížia. Sú neškodnými hadmi, tak ako boli aj neškodnými ľuďmi.
- Perseove príhody I.
- Atlas – Perseus – ktorého splodil Iupiter s Danae, keď sa premenil na zlatý dážď – zabil Medúzu, ktorá pohľadom menila živé bytosti na kameň. Keď Atlas Perseovi nedoprial zlaté jablká, premenil ho na kameň, teda na pohorie Atlas.
- Andromeda – Perseus zachránil Kefeovu a Kassiopeainu dcéru, Andromedu, ktorá mala byť obetovaná morskej oblude za matkin hriech. Perseus príšeru premenil na kameň za pomoci Medúzinej hlavy. Kefeus za záchranu pripravil hostinu a manželský obrat pre hrdinu a jeho dcéru.
- Medúza – Kefeus požiada Persea, aby mu porozprával o tom, ako zabil Medúzu. Porozpráva, ako najprv ukradol Forkynovým dcéram jedno oko, o ktoré sa delili. Následne išiel k Medúzinmu domovu, počkal, kým Gorgony zaspali a potom Medúze odťal hlavu, z ktorej vyletel Pegas. Zároveň mu povie, že mala Medúza kedysi prekrásne vlasy, no keď ju Neptún zneúctil v Minervinom chráme, tak jej bohyňa zmenila vlasy na hadie.
Piata kniha upraviť
- Fineus – Fineus, Andromedin strýko, si nárokoval právo vziať si svoju neter za ženu. Keď napadol Persea, ten ho, aj s jeho družinou, premenil na kameň.
- Proitos, Polydektes – Perseus sa s Andromedou vráti do rodnej vlasti, kde porazí Proita, brata jeho starého otca, ktorý neprávom vyhnal Perseovho deda z kráľovstva. Polydektes, kráľ na ostrove Serife, ktorý Persea prichýlil a vychoval ho, nechel veriť tomu, že hrdina ozaj zabil Medúzu. Ako dôkaz mu Perseus ukáže jej useknutú hlavu, čím sa kráľ premení na kameň.
- Múzy
- Pegasov prameň, Pyreneus – Pallas Aténa sa zastaví v Helikóne, v domove Múz, aby si pozrela nový prameň, ktorý vytvoril Pegas, Medúzin syn. Zároveň jej Urania, múza astrológie, porozpráva o tom, ako Múzy kedysi privítal u sebe doma Pyreneus, keď bol lejak. Keď však chceli Múzy odísť domov do Parnasu, Pyreneus zavrel všetky brány a nechcel ich pustiť. Múzy mu však uleteli. Pyreneus za nimi skočil, no pri páde z hradu si rozbil lebku a umrel.
- Straky – Kým sa medzi sebou rozprávali, priletelo k nim deväť strák. Múza bohyni rozpovie, že tie straky boli kedysi dievčatami, dcérami Piera a Euippy. Raz však vyzvali Múzy na súboj v speve. Spievali o chvále Gigantov, Plutovi, premenách Iova v býka, Apolóna v havrana, Bakcha v capa, Foiby v mačku, Iuno v kravu, Venušu v rybu, Merkúr v páperie. Zároveň jej porozpráva o speve, ktorý za všetky Múzy odspievala Kalliopa:
- Únos Prosperiny – Boh podsvetia Pluto sa snažil ovládnuť nebesá. Keď to zistila bohyňa lásky a krásy Venuša, požiadala svojho syna Amora, aby svojím šípom trafil Disa. Od strely sa Pluto zamiloval do Prosperiny, dcéry bohyne Cerery. Unesie ju do podsvetia. Chcela mu v tom zabrániť Kyana, ktorá sa od žialu, že mu v tom nezabránila, premenila na prameň vody. Ceres nikde nevie nájsť svoju dcéru. Keď pôjde okolo premenej Kyany, nájde odhodený Prosperinin pás. Ani tak nevie, kam zmizla jej dcéra. Keďže Ceres, bohyňa úrody, zanedbáva svoju prácu, Arethusa ju požiada, aby sa neprestala starať o úrodu. Povie jej, že Prosperinu videla v podsvetí. Ceres sa vydala za Iupiterom, za otcom jej dcéry a poprosí ju, nech dovolí, aby ju mohla vyniesť z podsvetia. Boh povie, že môže vyjsť len ak v podsvetí ešte nejedla. Askalafos Prosperinu videl, ako si odtrhla v sade púnske jablko, zároveň ju aj udá, preto sa dcéra Dia nemôže vrátiť na nebesá. Askafola za jeho udanie premenia na kuvika. Družky Prosperiny, ktoré ju hľadali, sa premenia na Sirény. Napokon padne rozsudok, Prosperina pol roka strávim s Disom, pol roka s matkou.
- Arethusa – Arethusa porozpráva Ceres o tom, že po dlhšom nahánaní Alfeiom, ktorej sa páčil, požiadala Dianu o pomoc. Bohyňa okolo Arethusy zhromaždí hmlový závoj a premení ju na rieku.
- Triptolemos, Lynkos – Triptolemos bol bohyňou Ceres poverený, aby nad Aténami rozosial obilné semená. Kráľ Lynkos sa chcel zmocniť týchto semien a Triptolema zavraždiť, no napokon bol premený na rysa. Napokon Múza dokončí rozprávanie tým, že sestry proti Kalliope prehrali súboj v speve. Dievčatá začnú nadávať, za trest sú preto premenenú na straky.
Šiesta kniha upraviť
- Arachna – Aténe sa páčil Múzin spev. Začne premýšľat nad tým, ako ju kedysi ponížila Arachna, ktorá mala tkáčske nadanie. Pohŕdala Aténou. Bohyňa sa preto prezliekla za starenu a povedala deve, aby si Aténu vážila. Arachna nesúhlasila s jej názorom. Keď bohyňa odhalila svoj pravý charakter, začali súťažiť v tkaní. Keď skončili, stav bol nerozhodný. Aténa buchla Arachnu po hlave, za čo sa chcela deva obesiť. Aténa jej v samovražde zabránila. ale premenila ju od hanby na pavúka, aby mohla visieť (po grécky je arachné pavúk).
- Nioba – Nioba, dcéra Tantala, manželka Amfiona, sa posmieva Tébankam za to, že si uctievajú Léto, bohyňu plodnosti. Vravela, že má sama viac detí ako ona (Nioba mala 7 synov a 7 dcér, kým Léto jedného syna, Apolóna a jednu dcéru, Dianu). Bohyne sa tieto urážky dotknú, preto Foiba požiada, aby lukom postrelil Niobiných siedmich synov. Nioba sa po ich smrti i naďalej posmieva bohyni, že má sedem dcér, ktoré sú následne tiež zabité. Nioba sa od žiaľu premení na skalu, z ktorej tečie prúd vody.
- Žaby – Od Niobinho nešťastia sa šírili rôzne chýry. Jeden z ľudí porozprával o tom, ako sa raz Léto chcela napiť z rybníka, ale vidiečania jej to nedovolili. Za to ich bohyňa za trest premenila na žaby.
- Marsyas, Pelops – Po príbehu o žabách si ľudia spomenú na Marsya, ktorého Foibos roztrhal po tom, ako mladík proti nemu prehral hru na flaute. Spomínajú aj na úmrtia Amfionovho rodu. Ľuďom Niobu nie je ľúto okrem jej brata, Pelopsa, ktorého jeho otec Tantalos kedysi zabil, uvaril a predostrel bohom, ktorí ho po odsúdení jeho otca znoav oživili. Kosť (ktorú mu omylom zjedla Ceres, kým sa trápila o stratenú dcéru) mu Iupiter nahradil za slonovinu.
- Tereus, Prokna a Filomela – Prokna sa vydala za Terea, odsťahovala sa od svojho otca Pandióna do Trácie. Keď sa jej začne cnieť za sestrou Filomelou, požiada svojho manžela, aby ju doniesol na návštevu. Tereus sa však cestou zamiluje do Filomely, zenuctí ju a zavrie do opustenej chalupy. Následne jej vyreže aj jazyk, keď sa mu švagriná vyhráža, že o jeho činoch povie Prokne. Keď sa Tereus vráti domov, manželke povie, že Filomela počas cesty umrela. Zneuctená sestra však na koberec vyšije svoj príbeh a skrz slúžku ju doručí sestre, ktorá ju vyslobodí. Keď sa Prokna uistí, že je sestrin príbeh pravdivý, zabije svojho a manželovho syna Ita, následne ho uvarí a predostrie manželovi Tereovi. Keď sa to Tereus dozvie, premení sa na dudka. Prokna sa premenila na lastovičku, Filomela na slávika.
- Boreas a Oreithyia – Pandion, Filomelin a Proknin otec umrel od žiaľu. Vládu prebral jeho syn Erechtheus, ktorý mal štyroch synov a štyri dcéry. O jeho Oreithyiu sa uchádzal boh vetrov Boreas. Síce ho najprv odmietala, napokon splodili synov Zetea a Kalaia, ktorým počas dospievania začali rásť peria. Keď dospeli, spolu s Argonautmi získali zlaté rúno.
Siedma kniha upraviť
- Medeia a Iason – Iason (s ostatnými Argonautmi) príde do Aiétovho kráľovstva po zlaté rúno, avšak keď oň požiada,kráľ mu udelí ťažkú úlohu: musí zapriahnuť do železného pluhu ohnivé býky, zorieť s nimi pole boha vojny Area a osiať ho dračími zubami z Areovho hada. Keď zo zubov vyrastú bojovníci, všetkých ich musí pobiť. Iason zašiel za Medeiou, dcérou kráľa, ktorá mu poradila, aby medzi bojovníkov vyrastených z dračej sejby vhodil kameň, o ktorý sa pobijú a Iasóna nespozorujú a on ich ľahko premôže. Úlohu splnil, no kráľ mu i tak nevydal zlaté rúno, preto ho v noci zaviedla do Areovho hája, uspala draka, Iasón si rúno vzal a čo najrýchlejšie zmizol. Iasón jej s vďačnosti ponúkol manželstvo a Médeia súhlasila. Spolu s ním potom nastúpila na palubu lode Argó a tajne odplávali.
- Aison – Medeia svojimi čarami omladí Iasonovho otca Aisona. Keď to uvidel Bakchos, požiadal Medeiu o omladenie jeho družok. Deva mu prianie splnila.
- Pelias – Medeiu poprosia dcéry kráľa Pelia, aby ho omladili. Medeia, aby dokázala, že naozaj dokáže kúzliť, premení starého barana na malé jahňa. Keď príde na rad kráľ, dá dcéram za úlohu prebodnúť ho dýkou, aby doho následne mohla naliať mladú krv. Ako však vysvitne, Medeia nechá Pelia umrieť.
- Medeiin útek – Iason zabudol na svoj sľub, že bude Medeu milovať do konca svojho života a tak sa bude chcieť oženiť s kráľovskou dcérou Glaukou. Medeia ju za to zavraždí, podobne aj svojich synov, ktorých mala s Iasonom. Napokon ju vo svojom kráľovstve prijal kráľ Aigeus.
- Theseus – Ku kráľovi Aigeovi príde jeho stratený syn Theseus, ktorého však nespoznal. Medeia sa ho rozhodne otráviť nápojom z rastliny, priblice skalnej, ktorá podľa báje vyrástla zo slín Kerbera. Keď však kráľ spozná svojho syna podľa rukoväte meča, ktorý mu ako dieťaťu zanechal, prekazí Medeiin plán, resp. mu pohár odrazí od úst. Medeia utečie, v Aigeových Aténach sa naopak začnú slávnosti, keďže sa stratený syn kráľa vrátil domov.
- Minos – Proti Aigeovi však chce podniknúť vojnovú výpravu krétsky kráľ Minos, pretože mu v Aténach zavraždili syna. Požiada o pomoc mnohé iné kráľovstvá. Mnohé mu pomôžu, iné ho odmietnu – medzi nimi je aj Aiakos, ktorému sa Minos vyhráža vojnou.
- Aiakos, Myrmidončania – Kefalos z Atén príde taktiež požiadať o pomoc Aiaka o pomoc proti Minovi, kráľ mu napokon aj sľúbi, že mu na pomoc vyšle vojakov Myrmidončanov. Aiakos mu porozpráva o tom, ako mu morová skaza zabila väčšinu obyvateľov jeho kráľovstva. Bolo toľko mŕtvych, až ich nestihli pochovávať. Poprosil Iova, aby mu vrátil ľud, alebo aby ho aspoň nahradil novými ľuďmi. Po prosbe sa mu zdá, že sa mravce, ktoré liezli po strome, zmenia na ľud. Z tohto sna ho prebudí syn, vraj do kráľovtsva prišli noví ľudia. Aiakos medzi nimi vidí taých, o akých sa mu snívalo. Nazve ich Myrmidončania (mravec, gr. μυρμήγκι myrmínki).
- Kefalos a Prokris – Na druhý deň ráno si Fokos všimne Kefalov nezvyčajný oštep, opýta sa tak na jeho pôvod. Ten mu porozpráva, že ju dostal od svojej bývalej manželky Prokridy. Zosobášili sa síce na základe vôli otca, no ľúbili sa. Jedného dňa však bohyňa Zora unesie Kefala, keďže sa jej zapáčil, on je však verný svojej manželke, preto ho napokon pustí domov. Kefalos však začne pochybovať o vernosti Prokridy, preto sa prezlečie za muža, ktorý jej lichotí a sľubuje jej všeličo možné. Prokris sprvu odmieta všetky dary, časom začne váhať. Vtedy sa Kefalos odhalí. Prokris od neho za nedôveru odíde za bohyňou Dianou. Kefalovi bude ľúto, čo vykonal, preto svoju ženu požiada o návrat domov. Tá s návratom súhlasí, ba dokonca svojmu mužovi dá aj dary získané od Diany: rýchleho psa Lailapa, ktorého už časom stratil (premenil sa na kameň, keď naháňal líšku bohyne Themis, pozri Legenda o Veľkom psovi) a oštep, ktorý nikdy neminie svoj cieľ. Žili v šťastnom manželstve. Kefalos začal chodiť na poľovačky, kde si užíval vánok – ktorý sa nazýva bríza do takej miery –, až ho chválil lichôtkami. Vyznelo to, akoby mal milenku. Neznáma postava o tom porozprávala Prokride, ktorá sa o tom v tajnosti v kríkoch presvedčila na vlastné oči. Keď zaknísala od žiaľu, Kefalos do nej hodil oštepom, nevediac, že je to jeho žena. Keď to zistí, ľutuje, že mieril oštepom, ktorý nikdy neminie cieľ. Prokride síce vysvetlil, že bríza nie je jeho milenka, ale vánok, no jeho manželka na následky zranenia umrie. Keď Kefalos týmto príbehom každého dojal, doniesli mu vojakov, ktorých mu deň predtým sľúbili.
Ôsma kniha upraviť
- Z ôsmeho spevu sa dozvieme, že sa Kefalos s aiginským vojskom prebije do Atén.
- Nisos a Skylla – Minos napokon zaútočí na Megary, kde vládne kráľ Nisos. Jeho dcéra Skylla sa zaľúbi do Mina, preto otcovi z hlavy ukradne vlas a daruje ho kráľovi Minovi ako náhradu za otcovu hlavu. Megary sú týmto skutkom dobité, no Minos Skyllou len opovrhne, zhnusí sa mu, ako zradila vlastnú vlasť pre lásku. Nisos sa premení na morského orla. V tejto podobe napadne svoju dcéru, ktorá sa premení na strihačku, pretože otcovi odstrihla vlas.
- Minotaurus – Keď sa Minos vráti späť do Kréty, zistí, že ho manželka podviedla s býkom, z čoho sa zrodila obluda zvaná Minotaurus. Aby kráľ zatajil toto smilstvo, dá Daidalom postaviť labyrint, do ktorého dá Minotaura zavrieť. Každých deväť rokov ho kŕmili mladými Aténčanmi. Theseus na tretí raz toto šialenstvo zastavil, zabil Minotaura za pomoci klbka dcéry Mina, Ariadny. Theseus a Ariadna spolu odplávu na ostrov Naxos, kde sa však ich cesty rozídu. Aby nenariekala, Bakchos jej na nebesá vyhodí diadém, z čoho vznikne súhvezdie Koruny.
- Daidalos a Ikaros – Daidalos, ktorý postavil Minotaurov labyrint, chce utiecť z Kréty, preto pre seba i svojho syna Ikara vyrobí krídla z peria a vosku. Pred odletom syna varuje, aby neletel príliš nízko nad morom, aby sa peria nenamočili, nuž ani príliš vysoko, aby Slnko neroztopil vosk. Ikaros však neposlúchne. Chcel sa poobzerať na oblohe, vyletí príliš vysoko, vosk na krídlach sa roztopí, Ikaros padne do mora a zahynie. Ostrov, na ktoré sa vyplavilo nebohé telo mŕtveho, bol po ňom pomenovaný.
- Perdix – Keď Daidalos pochová svojho syna, všimne si, že sa mu posmieva jarabica. Je tomu tak preto, lebo zavraždil svojho synovca Perdixa zo žiarlivosti, bol totižto šikovným návrhárom, podľa báje vymyslel pílku aj kružidlo. Daidalos ho zhodí z hradieb chrámu Atény a predstiera, že sa chlapec pošmykol. Aténa ho však pri páde zachytila a premenila na jarabicu, ktorá ani do dnešného dňa nelieta vysoko, lebo sa bojí výšky.
- Kalydónsky diviak
- Meleagros a Atalanta – Kráľ Oineus sa raz poďakoval takmer všetkým bohom za úrodný rok obetami. Zabudol však na bohyňu Dianu, ktorá mu za trest do kráľovstva poslala diviaka, ktorý ničil všetko úrodné a zabíjal dobytok. Kráľov syn Kalydón požiada Thesea o pomoc, resp. aby pomohol chytiť a zabiť tento zver. Okrem neho sa diviaka snažia chytiť aj Kastor, Pollux, Iason, Peirithoos, Thestiovci, Idas, Lynkeus, Kaineus, Leukippos, Akastos, Hippothoos, Dryas, Foinix, Aktorovci, Fylues, Telamon, Admetos, Echion, Hippasos, Panopeus, Hyleus, Lelex, Nestor, Ankaios, Laertes, Mopsos, Amfiaraos, Atalanta, ba ešte mnohí iní nespomenutí, medzi nimi aj Meleagros, syn Oinea, ktorý po dlhej dobe napokon diviaka zastaví a zavraždí. Odratú kožu diviaka daruje Atalante, no jej to z ruky vytrhnú ujcovia Toxeus a Plexippos. Meleagra urazí toto gesto, preto oboch bratov svojej mamy Althaie prebodne oštepom. Keď sa Althaia dozvie o smrti vlastných bratov, spomenie si na veštbu, ktorú jej bohovia povedali pri narodení syna Meleadra: údajne bude žiť tak dlho, ako drievko, ktoré jej darovali. Z pomsty hodí drievko do ohňa, čo Meleagra zabije a seba po vykonaní skutku bodne dýkou do srdca. Sestry Meleagra tak moc smútia, že ich Diana všetky okrem Gorgy a Deinaneiry (manželka Herkula) premení na vtáky označované ako meleagrides.
- Theseus u Acheloa
- Perimela – Keď Theseus išiel domov z honby na kalydónskeho diviaka, so svojimi duhmi prijal pozvanie boha Acheloa pod svoju strechu, keďže mu v ceste bránil rozvodnený tok. Pri pohostení si všimne ostrovy, opýta sa na ich pôvod. Acheloos mu porozpráva, že keď raz zabili desať juncov, pozvali na slávnosť vidiecke božstvá okrem neho. Nahnevalo ho to do takej miery, že sa rozvodnil a rozdelil zem na päť častí. Najmilší ostrov je mu však ten, na ktorý bola premenená Perimela. Jej otec Hippodamas sa nahneval, keď sa dozvedel, že mala styk s Achelom a tak ju zhodil z útesu. Boh ju zachytil a poprosil Neptúna, nech ju premení na ostrov. Boh mora tejto požiadavke vyhovel.
- Filemon a Baukis – Peirithoos však pohŕda bohmi, preto zneuctí tento príbeh. Zároveň spochybní aj moc bohov. Lelex mu svojím rozprávaním dokáže, že sa mýli. Porozpráva o príbehu Filemona a Baukis, ktorí ako jediní z ľudí pohostili Iupitera a Merkúra bez toho, aby vedeli, že sa jedná o bohov a to napriek tomu, že žili v biednych podmienkach. Bohovia ich za odmenu zachránia pred potopou, ktorú uvrhnú na ich susedov za ich skutky. Splnia im ešte jednu požiadavku, a to, aby umreli spoločne. Keď nadíde deň ich smrti, obaja sa premenia na lipy.
- Proteus, Erysichthon, Mestra – Acheloos porozpráva o Proteovi, ktorý sa mohol zmeniť na čokoľvek. Ďalej však hovorí o Erysichthonovi, ktorý raz dal vyrúbať Demeterin les, ba aj jej obľúbený dub. Za to Demeter pôjde za nymfou Oreadou, aby rozkázala Hladu, aby bohorúhača napadol. Oreada za to dostane voz ťahaný drakmi, Hlad zas splní rozkaz. Erysichthon bude trpieť hladom a to i napriek tomu, že zje všetko, čo mu príde do cesty. Predá i svoju dcéru Mestru do otroctva. Tá však požiada boha Neptúna, s ktorým mala styk, aby jej pomohol. Premenil ju na chlapa, čím obalamutila každého otrokára. Jej otec túto jej schopnosť využíval a zas a znova ju predával do otroctva, až dokým netrpel takým veľkým hladom, že sa začal živiť vlastným telom.
Deviata kniha upraviť
- Acheloos a Herkules – Acheloos napokon porozpráva, ako si robil nároky Oineovu dcéru Deianeira. Podobné úmysly však mal aj Herkules. O kráľovu dcéru sa pobili. Sprvu víťazil Acheloos, no na štvrtý pokus ho Herkules zvalil na zem. Riečny boh sa premenil na hada, ba aj na býka, ale nad synom Iova nezvíťazil, ba dokonca, keď mal podobu býka, Herkules mu odtrhol roh, ktorý sa napokon stal ohom hojnosti. Deianeiru získal Herkules, Acheloovi ostalo okyptené čelo. Po rozprávaní sa Theseus a jeho druhovia vydajú na cestu a Acheloos sa utiahne do úzadia, teda ním spôsobená záplava ustúpi.
- Nessos a Deianeira – Keď si Herkules odnášal svoju ženu domov, zdržal ich silný prúd Eunea (rieka). Kentaur Nessos sa ponúkne, že cez ňu prenesie Deianeiru, zatiaľ čo Herkules prepláve aj sám. Nessos sa potom pokúsi ženu uniesť, no Herkules mu v tom zabráni. Kentaur v poslednej chvíli daruje Deianeire svoje zakrvavené rúcho, čo malo v budúcnosti spôsobiť Herkulovu smrť.
- Herkulova smrť
- Lichas – Herkules počas svojho života vykonal mnoho hrdinských skutkov, jeho žena však má podozrenie, že sa zaľúbil do princeznej Ioly. Vtedy si Deianeira spomenie, že keď jej Nessos dával zakrvavené rúcho, povedal jej, nech ho dá Herkulovi, ak v ňom bude chcieť vzbudiť lásku. Toto rúcho mu pošle prostredníctvom Lichasa. Keď si ho však Herkules oblečie, pocíti blížiacu sa smrť v podobe bolesti. Lichasa schmatne a odhodí ho do mora, keďže si myslí, že to on mu zapríčinil záhubu. Lichas sa premení na skalu. Herkules si pod sebou založí oheň pomocou Filokteta, ktorému daruje svoj luk, tuľajku i šípy. Bohovia Herkula po smrti vyzdvihnú na nebesá (takto vzniklo súhvezdie Herkules).
- Alkmena a Iola
- Galanthis – Alkmena, Herkulova matka, porozpráva tehotnej Iole (žene Hylla, Herkulovho syna), aký mala ťažký pôrod, lebo Iuno požiadala Lucinu, bohyňu pôrodu, aby jej pôrod nebol ľahký. Alkmenina slúžka Galanthis však odviedla bohyninu pozornosť inam, preto sa Herkules napokon narodil. Lucina slúžku potrestala premenou na lasicu.
- Dryopa, Lotis – Iola naopak vyrozpráva príbeh svojej nevlastnej sestry Dryopy. Keď sa raz išla poprechádzať na pláž so svojím malým synom Amfissom, odtrhla si z jedného stromu, lotisu, kvet. Zo stromu začne tiecť krv. Neskôr sa dozvie, že sa na strom premenila nymfa Lotis, keď utekala pred bohom Panom. Dryopa pred stromom pokľakne, no sama sa naň premení.
- Iolaos, Kallirhoini synovia – Iolaos, ktorý v tom vstúpil do domu Alkmeny a Ioly, kedysi dostal od bohyne Héby večnú mladosť. Iupiter začne rozdávať mladosť aj Kallirhoininým synom, no to bohov pobúri, myslia si totiž, že by aj ich potomkovia mali byť zvýhodnení. Iupiter ich napokon presvdčí o opaku, vraj keby mohol, obdaril by večnou mladosťou i iných svojich synov, napríklad i Mina.
- Byblis a Kaunos – Miletos mal s nymfou Kyaneou dve deti, Byblis a Kaunoa. Byblis sa zaľúbila do svojho brata, dokonca mu v liste vyznala aj lásku. Kaunos ju však odmietne, ba priam sa mu jeho sestra znechutí a opustí ju. Byblis toľko narieka a preleje toľko sĺz, až sa premenila na prameň.
- Ifis – Telethuse sa narodila dcéra, no jej muž Ligdus chcel len syna, dcéru by bol zabil. Preto matka svoje dieťa nazve Ifis, čo môže byť meno pre obe pohlavia a oblečie ju ako chlapca, takto Ligdus nič nezistil. Keď dcéra vyrástla, mala sa "vydať" za dievča menom Iantha. Keďže sa však do dievčaťa naozaj zaľúbi, bohyňa Isis sa pri prosbách Telethusy zľutuje a premení Ifis na ozajstného muža.
Desiata kniha upraviť
- Orfeus a Eurydika – Orfeus sa ožení s Eurydikou, ktorá čoskoro umrie. Tak veľmi za ňou smúti, že sa vydá do podsvetia, kde svojou lýrou a spevom uprosí všetkých, aby mu jeho ženu vydali. Podmienkou je, že sa nesmie obzrieť dozadu, dokým neopustí Hádovo kráľovstvo. Túto podmienku sa mu nepodarí splniť, keďže sa za Eurydikou raz otočí, aby sa uistil, či jeho žena vládze kráčať, preto pred ním Eurydika navždy zmizne. Keď chcel ísť do podsvetia druhý raz, nedostal sa tam, lebo ho Charón nechcel preniesť cez rieku Acheron.
- Čaro Orfeovho spevu – Ženy sa snažia Orfea zviesť, no on je aj po troch rokoch verný svojej nebohej manželke. Autor opisuje aj moc Orfeovho spevu, vraj svojou hrou na lýru donútil prírodu zaplniť svojou krásou jeden kopec, na ktorom sedel. Prirovnáva sa tu aj premena Attisa na peň.
- Cyprus – Na poliach Kea raz žil jeleň so zlatým parožím, mal rád prítomnosť ľudí, najviac mladého Cypra. Jedného dňa však tento mladík nevedomky hodil svoj oštep do jeleňa. Tak moc smútil, až požiadal bohov, aby mohol večne smútiť. Po dlhom smútku sa premenil na cyprus.
- Orfeove spevy – Orfeus svojou hrou vyrozpráva mnoho príbehov.
- Ganymedes – Iupiter sa zaľúbil do Trójana Ganymeda, preto ho raz uniesol v podobe orla, aby mu v jeho kráľovstve mohol robiť čašníka. Iuno síce žiarli, no nemôže proti tomu nič urobiť.
- Hyacint – Hyacint súťažil v hode diskom s Foibom. Na smrteľníka však nešťastnou náhodou padne disk vrhnutý Foibom a zabije ho. Boh nad jeho smrťou žiali, preto sa z chlapcovej krvi vyrastie hyacint – na jeho listoch sa vryje nárek Foibe "ÁJ ÁJ".
- Roháči, Propoitove dcéry – V meste Amatus zabili Propoitovi synovia na Iovovom oltári hosťa, za čo ich Venuša za trest premenila na býky (preto sa nazývajú Roháčmi). Propoitove dcéry naopak odopierali Venuši božstvo, preto za trest ako prvé začali s prostitúciou, potom skameneli.
- Pygmalion – Panic Pygmalion jedného dňa vykresal sochu v podobe panny, do ktorej sa zamiloval. Na sviatok Venuše preto poprosil bohyňu, aby jeho socha ožila. Venuša tomuto želaniu vyhovela. Panna (Galateia) a Pygmalion mali spolu aj dcéru Pafos, po ktorej bolo pomenované i mesto.
- Myrrha – Pafos mala syna Kinyra, do ktorého sa zaľúbila jeho vlastná dcéra Myrrha. Jej slúžka mu na Cereriných slávnostiach dohodí vlastného otca, dokonca i viackrát majú styk. Keď sa otec dozvie, kto bola jeho milenka, Myrrha utečie. Bola tehotná a prosila bohov o rýchlu smrť. Premenila sa na strom, na myrhu. Lucina napokon z pene stromu vybrala malé, prekrásne batoľa.
- Adonis – Do syna Myrrhy, ktorého nazvala Adonis, sa zaľúbi samotná bohyňa krásy a lásky Venuša. Pri love mu radí, aby útočil len na plaché zvieratá. Keď sa mládenec opýta na dôvod, bohyňa mu porozpráva príbeh o Atalante a Hippomenovi.
- Atalanta a Hippomenes – Atalanta sa chcela vydať len za muža, ktorý by ju bol schopný predbehnúť v behu. Nikomu sa to nepodarilo, okrem Hippomena s Venušinou pomocou, ktorá mu dala tri zlaté jablká, ktoré ak odhodil, Atalanta ich zdvihla, čo ju v pretekoch zdržalo. Venuši nik nepoďakoval, čo ju nahnevalo. Trest však postihol Atalantu i Hippomena, keďže svojou neskrotnou vášňou zneúctili chrám Iuno, za čo boli premení na levy. Venuša teda radila Adoniovi, aby sa vyhýbal takýmto zvieratám. Adonis však jej radu neposlúchol, čo sa mu stalo osudným. Keď poľoval totiž na diviaka, divý zver ho zabil. Venuša smútila za mládencom, preto z jeho krvi nechala vyrásť veternicu.
Jedenásta kniha upraviť
- Orfeova smrť – Orfeus, ktorý na poli hrá na lýru, je zabitý kikonskymi ženami. Najprv doň hádzali drevá a kamene, no hra na lýru letiace predmety obmäkčila a tak Orfea netrafili. Napokon však ženy prehlušili Orfeovu hru, vďaka čomu doňho pár ráz trafili. Neskôr Orfea dobili roľníckymi nástrojmi. V podsvetí sa spevec stretne so svojou manželkou Eurydikou a vrahyne sú Bakchom premenené na stromy.
- Midas – Kráľ Midas sa pohostinne postará o Bakchovho druha Silena, Bakchos mu za to splní jeho prianie. Ten si želá, aby sa všetko, čoho sa dotkne, zmenilo na zlato. Keďže sa na zlato premenilo aj jedlo a nápoje, ktoré boli potrebné k životu, Bakchos ho tohto prekliatia zbaví. Keď už si užíva život bez ťažkostí,vidí bohov Pána a Apollóna, ktorý sa stretli v hudobnom súboji. Zvíťazil Apollón, avšak Midas s týmto výsledkom nebol spokojný, preto mu Apollón namiesto ľudských opatril oslie uši, o ktorých sa dozvedel najprv kaderník, ktorý toto tajomstvo povedal do diery. Odtiaľ sa tajomstvo dostalo von za pomoci vetra, čím sa o Midových ušiach dozvie každý.
- Laomedon a Hesiona – Apolón s Neptúnom na seba zoberú ľudskú podobu a dohodnú sa s trójskym kráľom Laomedonom, že mu postavia hradby. Kráľ im však po dokončenej práci nezaplatí za ich pomoc. Neptún sa mu za to pomstí nalsedovne: na Tróju pošle potopu a zároveň žiada obetovať kráľovu dcéru Hesionu pre morskú obludu. Hesionu zachráni Herkules, nuž kráľ mu za jeho pomoc nedá za odmenu kone, za čo Herkules zničil hradby mesta. Jeho druh v boji, Telamon, sa stal Hesioniným mužom.
- Peleus a Thetis – Proteus vyveštil Thetide, že raz počne mocného hrdinu. Iupiter sa obával tejto veštby, pretože by mu hrozil pád vo funkcii najvyššieho boha, preto svoju vášeň k Thetide preniesol na svojho vnuka Pelea. Peleus sa jej však nevedel zmocniť, pretože vždy zmenila podobu – raz sa zmenila na vtáka, druhý raz na strom, tretí raz na tigra. Proteus mu poradil, aby Thetis zviazal, keď bude spať, aby mu nemohla uniknúť. Peleus tak urobil a úspešne sa bohyne zmocnil. Napokon spolu počali syna Achilla.
- Peleus a Keyka – Peleus zavraždí svojho brata Foka, preto utečie k trachinskému vladárovi Keykovi, ktorý netuší o vine svojho hosťa. Keyka mu vyrozpráva, prečo je jeho kraj tak nešťastný;
- Daidalion a Chiona – Keykov brat Daidalon, ktorý bol bojovný typ, mal prekrásnu dcéru Chionu, ktorá splodila dvoch synov; Autolyka s Merkúrom a Filammóna s Apolónom. Chiona sa neskôr posmievala bohyni Diane, ktorá jej prebodne jazyk, nuž následne deva čoskoro umrie. Daidalon je tak zarmútený a nešťastný, že je bohom Apolónom premenený na jastraba.
- Psamathin vlk – Keď Keyka vyrozprával tento príbeh, došiel za ním pastier Onetor, ktorý mu porozprával, že jeho stádo vraždí vlk. Peleovi dôjde, že Nereida Psamatha vzdáva týmto spôsobom Fokovi hold. Preto poprosí bohyňu, aby zastavila jej vlka. Sprv odmietne zastaviť vyvražďovanie, nuž napokon sa zviera premení v kameň práve, keď sa zakúslo do kravy, keďže bohyňa Thetis uprosila Psamathu. Peleus išiel do Magnesie, kde ho z vraždy očistí Akastos.
- Keyx a Alkyona – Keyx sa aj napriek varovaniu manželky Alkyony vydal na ďalekú morskú cestu, na ktorej zahynul. Keď Alkyone zbadala jeho mŕtvolu, vrhla sa do mora, obaja sa premenili v rybáriky.
- Aisakos – Aisakos sa zamiloval do Hesperie, ktorá pred ním utekala. Jedného dňa sa jej pri úteku zahryzla do nohy zmyja, čo ju zabilo. Aisakos je z toho taký nešťastný, že sa vrhne do mora. Thetys sa však nad ním zľutuje a premení ho na potápku, ktorá sa i do dnešného dňa vrhá do vody.
Dvanásta kniha upraviť
- Gréci v Aluide
- Ifigeneia – Gréci v Aluide vidia, ako had zožerie deväť vtáčat (8 mláďat a ich matka), potom sa had premení na kameň, z čoho Kalchas vyveští, že ich čaká dlhý boj (deväťročný, teda každé jedno vtáča symbolizovalo 1 rok), no úspešný. Gréci však na mieste uviazli kvôli nepokojnému moru. Kalchas vie, že je možné upokojiť more len obetovaním Ifigeneie. Gréci ju síce obetujú Diane, no bohyňa sa nad ňou zľutuje a vymení ju za laň. Po obete hnev utíchne a Gréci sa vydajú na vojnu proti Tróji, ktorú zapríčinil Paris tým, že Grékom zobral Helenu, dcéru kráľa Menelaa.
- Fáma –
- Kyknos –
- Kaineus –
- Bitka Lapitov a Kentaurov –
- Periklymenos –
- Achillova smrť –
- Spor o Achillovu výzbroj –
Trinásta kniha upraviť
- Súboj Aianta s Ulixom –
- Pád Tróje –
- Hekaba, Polyxena, Polymestor –
- Memnon –
- Aeneas na úteku z Tróje –
- Anios –
- Skylla –
- Akis, Galateia, Polyfemos –
- Glaukos –
Štrnásta kniha upraviť
- Kirka a Skylla –
- Opice –
- Sibyla –
- Achaimenides u Polyfema –
- Makareus, Ulixes a Kirka –
- Picus a Canens –
- Diomedovi druhovia, apúlsky pastier –
- Aeneove lode –
- Aeneovo zbožštenie –
- Pomona a Vertumnus –
- Ifis a Anaxareta –
- Romulus a Hersilia –
Pätnásta kniha upraviť
- Myskelos –
- Pythagoras –
- Egeria a Virbius –
- Cipus –
- Aeskulaop –
- Caesarova apoteóza –
- Epilóg – Ovídius verí, že bude vďaka tomuto dielu žiť naveky.
Zdroje upraviť
- OVIDIUS, Publius Naso. Preklad : ŠAFÁR, Ignác. Metamorfózy I-VIII. Martin : Vydavateľstvo THETIS, 2012. ISBN 978-80-89520-06-0
- OVIDIUS, Publius Naso. Preklad : ŠAFÁR, Ignác. Metamorfózy IX-XV. Martin : Vydavateľstvo THETIS, 2012. ISBN 978-80-89520-07-7