Redaktor:Ivanztt/pieskovisko

24.12.1924 sa v rodine Remígiusa a Márie Kozmalových narodil druhorodený syn Jozef. Už predtým mali o dva roky staršieho chlapca Ľudovíta. Ako všetci chlapci aj Jozef bol veľmi živé a neposadné dieťa. Bol nadaný na pohyb a všetky možné športy, ktoré aj s ostatnými kamarátmi vykonával. Medzi inými športami hrával futbal,vo futbalovom mužstve, v ktorom vždy patril do základnej zostavy. Avšak raz keď išiel z tréningu domov, zastavil sa pozerať na tréning boxerov ktorý ho zaujal. Tréner ho vyzval či si nechce zaboxovať a ponúkol mu za súpera vychudnutého chlapca. Jozef si naňho trúfal, tak išiel. Lenže tento chalan ho tak zbil, že bol celý modrý. Všetci hovorili, že už viacej na tréning už určite nepríde. Lenže už na druhý deň Jožko nešiel na futbalový tréning, ale na box. Tam prehlásil, že pokým toho chudáňa neporazí bude tam chodiť.

Tak sa začala jeho boxerská kariera. Medzitým vychodil zakladnú školu, ale na strednú sa príhlásiť nemohol. Jeho otec sa rozhodol, že si rodinka postaví dom. Nakoľko starší brat už chodil na strednú školu, Jozef musel ísť pracovať do tehelne, aby odpracoval a svojou prácou zaplatil všetok materiál na dom. Vtedy vraj to bolo bežné. Celú mladosť prežil na Kopánke. Rodina si žila celkom v pohode, obaja rodičia pracovali a starali sa o svojich synov ako sa len dalo. Po vyplatení domu išiel sa Jozef učiť do Spolku Svätého Vojtech a vyučil sa za tlačiara. Tam sa mu páčilo aj darilo. Ale všetok svoju silu a energiu venoval boxu. A užíval si chválu aj slávu vo vtedy v jednom z najlepších boxerských klubov na Slovensku - BC Jánošík Trnava Jeho kariera sa rozbehla neuveriteľne rýchlo a úspešne. Už v 14 rokoch sa stal majstrom Slovenska medzi mužmi. A box sa stal preňho všetkým. Bol veľmi technickým, pohyblivým, ale aj boxer s tvrdým úderom. Boxoval na všetkých úrovniach. Stal sa reprezentantom Slovenska. Vybojoval desiatky stretnutí v pražskej Lucerne na rôznych turnajoch, i v celej Európe. Porážal nemeckých, talianských a aj španielských profesionálov. V tej dobe a uskutočnilo viacej stretnutí medzi veľkým Rímom a malým Rímom (Trnava). Čo dnes len málokto vie. Vo všetkých svojich zápasoch jasne zvíťazil a bol vyhodnocovaný ako najlepší, alebo najtechnickejší boxer. S boxom v BC Jánošík prešiel prakticky všetky štáty v Európe, vrátane vtedy nacistického Nemecka. Mal smolu, že v tej dobe zúrila druhá svetová vojna, takže neboli žiadne šampionáty, olympiady. Porazil veľa špičkových boxerov. Napríklad z piatich stretnutí s Tormom dvakrát vyhral. Vtedy sa v Trnave boxovalo v divadle, prípadne na Orolskej záhrade, neskoršie v Kultúrnom dome v Kovosmalte, amfiteátri a aj na zimnom štadione. Jozef celkove vybojoval vyše 1200 duelov, z toho bol takmer 1000 krát víťazom. Taká bola jeho športová kariera. V 1945 roku sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorá pracovala spolu s jeho matkou v Trnavskej likérke na Zbožnej ulici. V 1948 sa zobrali, mali dve deti.

Na začiatku 50 – tich rokov sa začala druhá časť jeho pokračovania s boxom. Začala sa jeho trénerská kariera. Jozef si spravil večernú priemyslovku a odišiel študovať do Prahy na dva roky trénerskú školu prvej triedy vedenú vtedy sovietskymi odborníkmi. Následne začal trénovať Iskru Partizánske. S týmto klubom dosahoval výborne výsledky a stále boli na špici v boxerskej prvej lige v ČSR. Trénoval tam vynikajúcich boxerov, viacerí z nich boli aj majstri ČSR. Boli to borci ako Beleš, Rogovský, Blesákovci, Šatan ( strýko nášho naj hokejistu ), Guľa a ďalší. Na základe výborných výsledkov sa stal trénerom Československa. Aj tam dosahoval dobré výsledky, čoho dôkazom bola pozvánka Škótskej boxerskaj asociácie na trojročnú stáž do Škotska. Tá sa však pre vtedajšiu politickú situáciu v Európe neuskutočnila. Po skončení v národnom mužstve začal navštevovať a pracovať so všetkými klubmi vo vtedajšom Československu, kde vtedy zavádzal a predvádzal nové najmodernejšie spôsoby tréningov používaných vo svete. Vo svojej trénerskej práci sa venoval aj boxerom v Trnave. Bol trénerom Kovosmaltu Trnava. Aj tuna trénovali a boxovali výborní boxeri, ktorí sa stali majstrami ČSR aj reprezentatmi ČSR, ako Brix, Winter, Brázdil, Lošonský, Jankovič, Gabalec a iní. Trénerskú karieru ukončil v Nitre, kde sa Plastika Nitra pod jeho vedením trvale umiestňovala v popredí prvoligového kolotoča v Československu. Tiež tam vychovával výborných jedincov ako Učník, Spišiak, Konvalinka, Kočica, Belka a ďalšich reprezentantov Nitry. Po odchode do dôchodku sa postupne prestal venovať športovým činnostiam a začal sa naplno venovať rodine. Zomrel 28.6.1995