Redaktor:Lišiak/Príručka

Redaktorská stránka   Portfólio   Pieskovisko 1   Pieskovisko 2   Pieskovisko 3   Pieskovisko 4   Pieskovisko 5   Zoznamy   Príručka   Úvahy    

Stručná a praktická príručka pre každého, kto chce prispievať do Wikipédie.

Pozri aj:

Základné zásadyUpraviť

Základné zásady Wikipédie sú zosumarizované v Piatich pilieroch:

  • Wikipédia je encyklopédia. Ako internetová encyklopédia je prienikom medzi všeobecnou a špecializovanou encyklopédiou a zborníkom odborných článkov. Nie je priestorom pre uverejňovanie pôvodného výskumu, preto musia
  • Wikipédia je nestranná.
  • Wikipédia je slobodné dielo.
  • Wikipédia má zásady správania.
  • Päť pilierov je trvalých, ale ďalšie pravidlá, odporúčania a konvencie Wikipédie nie sú nemenné. Pri nových návrhoch majte na pamäti, že Wikipédia nie je demokracia (väčšiu váhu nemá väčší počet hlasov redaktorov, ale kvalitnejšie argumenty) ani byrokracia (máme pravidlá a odporúčania, ale dôležité je uplatňovať zdravý úsudok a hľadieť viac na duch pravidiel a odporúčaní než na ich literu – nechceme predsa brzdiť našu prácu desiatkami právnicky znejúcich manuálov).

Často kladené otázky (FAQ)Upraviť

  • Kontroluje (recenzuje) niekto úpravy na Wikipédii pred ich zverejnením?
Nie, na slovenskej Wikipédii takáto prax doposiaľ zavedená nebola. Jednoducho na to nemáme dostatok redaktorov. Na niektorých inojazyčných Wikipédiách sa ale s takouto praxou môžete stretnúť.
  • Ako zabezpečíte, že do článkov sa nedostanú chyby alebo nepresnosti? Ako zabránite poškodzovaniu článkov vandalmi?
Obvykle sú na Wikipédii aktívni aspoň jeden alebo dvaja redaktori, ktorí kontrolujú posledné úpravy. Pokiaľ spozorujú problematickú úpravu, vrátia ju alebo opravia tak, aby bol článok v poriadku. Vandalizmus býva opravený veľmi rýchlo, horšie to môže byť so „záškodníckymi“ úpravami, ktoré do článkov prepašujú niektorí redaktori, alebo s neúmyselnými chybami (napr. ak redaktor čerpá zo staršej literatúry, ktorej výsledky už boli prekonané).
  • Platí vám niekto za tvorbu článkov?
Nie, redaktori sú dobrovoľníci a Wikipédii sa venujú vo voľnom čase. Samozrejme, nájdu sa redaktori, ktorí v rámci svojich zamestnaneckých alebo iných zmluvných povinností upravujú články o svojom zamestnávateľovi resp. objednávateľovi. Ide napr. o zamestnancov univerzít, ktorí prispievajú článkami o dejinách univerzity, jej významných profesoroch, osobnostiach mesta atď., avšak to je skôr doménou anglickej Wikipédie. Títo redaktori by o možnom konflikte záujmov mali informovať na svojej redaktorskej stránke.
  • Aký je vzťah medzi slovenskou a anglickou (českou, nemeckou, francúzskou...) Wikipédiou?*
Každá Wikipédia má vlastné pravidlá, odporúčania a konvencie. To samozrejme neznamená, že sa nemôžeme inšpirovať inojazyčnými Wikipédiami alebo že jeden redaktor nemôže prispievať na viacero Wikipédií. U nás je prirodzene najužšia spolupráca s komunitou českej Wikipédie. Inak ale fungujeme samostatne.

Než sa zaregistrujete...Upraviť

  • Nemusíte zverejniť svoje skutočné meno ani sa k ničomu nezaväzujete – ak vás písať na Wikipédiu nebude baviť, nemusíte do nej prispievať.
  • Všetky texty, ktoré na Wikipédii zverejníte budú uvoľnené pod slobodnou licenciou.
  • Pokiaľ pracujete pre určitú inštitúciu alebo spoločnosť a chystáte sa upravovať o nej články, bolo by vhodné, aby ste o tom informovali na svojej redaktorskej stránke. Postačí len stručná zmienka (napr. „Tento redaktor pracuje na Ministerstve životného prostredia SR“).

Wikipedická významnosťUpraviť

Rozhodovanie o tom, či určitý článok spĺňa podmienky významnosti sa odvíja od koncepcie Wikipédie ako univerzálnej internetovej (tzn. netlačenej) encyklopédie tvorenej veľkým množstvom anonymných a spravidla laických prispievateľov. Z toho o. i. vyplýva:

  • Wikipédia može uplatňovať o niečo voľnejšie kritéria výberu hesiel než tlačené encyklopédie, kde je počet a rozsah výkladov hesiel fyzicky limitovaný počtom a veľkosťou strán,
  • Wikipédia má možnosť informovať o aktuálnych témach, o ktorých tlačené encyklopédie, ale aj internetové encyklopédie s redakčným procesom z rôznych dôvodov (časové limitácie, dĺžka redakčného procesu, koncepcia encyklopédie ap.) nemajú možnosť informovať,
  • Wikipédia musí klásť väčší dôraz na citovanie zdrojov v článkoch a na kvalitu citovaných zdrojov, nakoľko všetky informácie pridané jedným redaktorom musia byť overiteľné inými redaktormi, čím sa odlišuje od encyklopédií písaných odborníkmi, ktorí môžu v značnej miere využiť primárne pramene a pri heslách obvykle nezverejňujú zoznam použitých zdrojov, nakoľko ich samotná erudovanosť je garantom správnosti výkladu hesla (čo samozrejme súvisí tiež s fyzickými limitáciami takýchto encyklopédií spomínanými vyššie); niektoré encyklopedické diela obsahujú zoznam použitých zdrojov (napr. Slovenský biografický slovník, Biografický lexikón Slovenska), často ale ide skôr o zoznam odporúčanej literatúry než vyčerpávajúci prehľad všetkých zdrojov použitých na skoncpiovanie výkladu hesla.
Niekoľko dôležitých poznámok
  • Pravidlá významnosti sú kritériom toho, či možno článok o danej udalosti, osobnosti, inštitúcii ap. zahrnúť do Wikipédie. V žiadnom prípade si nenárokujú ambíciu posudzovať objektívnu či subjektívnu významnosť udalostí, osobnosti ap. pre spoločnosť a jej členov:
    • Wikipédia nemoralizuje – pravidlá významnosti nemôžu posudzovať zaradenie hesla o osobnosti na základe miery jej prínosu spoločnosti; napr. skorumpovaný politik alebo vojnový zločinec je pre spoločnosť nepochybne veľmi škodlivý, ale spĺňa pravidlá významnosti, zatiaľ čo miestny filantrop môže predstavovať veľký prínos pre svoju komunitu, ale pravidlá významnosti nespĺňa, keďže Wikipédia musí odrážať spoľahlivé zdroje (čo samozrejme neznamená, že má byť voči osobnostiam nekritická – kritika ale musí odrážať kritiku obsiahnutú v spoľahlivých zdrojoch),
    • Wikipédia nehodnotí reálny dopad predmetu článku na spoločnosť – pravidlá významnosti tiež nemôžu byť založené na tom, aký bol reálny osobnosti, udalosti ap. na spoločnosť; napr. učiteľ má vďaka svojej výchovno-vzdelávacej funkcii veľký vplyv na budúce generácie a teda na spoločnosť, avšak nemusí spĺňať pravidlá významnosti, zatiaľ čo radový poslanec parlamentu nemusí mať reálne žiadny dopad na spoločnosť, ale pravidlá významnosti spĺňa; z toho vyplýva, že Wikipédia je založená na spoľahlivých zdrojoch, ktoré nie vždy musia odrážať objektívnu realitu – zdroje môžu byť neúplné, nezachovalé ap.

Všeobecné podmienky významnostiUpraviť

  • Vo všeobecnosti musí byť každý článok podložený dvoma spoľahlivými zdrojmi, ktoré sú nezávislé navzájom od seba a od predmetu článku (tzn. napr. od osobnosti opísanej v biografickom článku). V tejto súvislosti existuje len zopár výnimiek:
    • osobnosti, ktoré majú heslo v spoľahlivých biografických slovníkoch (Slovenský biografický slovník, Biografický lexikón Slovenska) – o osobnostiach zo staršieho obdobia totiž nemusí byť dostatok zdrojov biografických informácií (často napr. len jeden zdroj, na základe ktorého je vytvorené stručné heslo v biografickom slovníku),
  • Osobitnú pozornosť treba venovať biografickým článkom o žijúcich osobnostiach, existujúcich právnických osobách (najmä obchodných spoločnostiach) a o nových (vedeckých) konceptoch.

Špecifické podmienky významnostiUpraviť

Politici, diplomati a sudcovia
  • Pravidlá významnosti spĺňa:
    • hlava štátu,
    • manžel alebo manželka hlavy štátu (prvá dáma, prvý pán) a člen panovníckej rodiny,
    • člen (poslanec) parlamentu štátu, tzn. hornej i dolnej komory v bikamerálnom systéme, vrátane parlamentov členských štátov federácií a konfederácií,
    • člen vlády štátu,
    • štátni tajomníci,
    • čelný predstaviteľ politickej strany alebo (registrovaného) politického hnutia, ktorý nezastáva politickú funkciu vo vláde, tzn. predseda strany, podpredseda strany, resp. člen predsedníctva strany,
    • starosta meste, ktoré oplýva samosprávou – na Slovensku primátor, v zahraničí obdobná funkcia (aj pokiaľ ide len o ceremoniálnu funkciu, napr. starosta v amerických mestách s mestským manažérom),
    • veľvyslanci, vyslanci a chargé d’affaires,
    • sudca ústavného súdu,
    • sudca najvyššieho súdu (napr. Najvyšší súd Spojených štátov) – v prípade Slovenska len pokiaľ je vo funkcii predsedu súdu, podpredsedu súdu alebo predsedu kolégia súdu,
  • Pravidlá významnosti nespĺňa:
  • osoba (štátny zamestnanec, zamestnanec samosprávy ap.), ktorá je poverená dočasným výkonom funkcie pokladanej za významnú podľa vyššie uvedených kritérií, pokiaľ nespĺňa pravidlá významnosti iným spôsobom,
  • nezvolený kandidát na volenú funkciu, ktorá je pokladaná za významnú podľa vyššie uvedených kritérií (zvolený kandidát, ktorý sa funkcie neujal alebo vo funkcii pôsobil len krátko – z dôvodu úmrtia ap. – sa za významného pokladá), napr. kandidát na prezidenta, kandidát na primátora; informácie o kandidátoch sa zahŕňajú do článku o príslušných voľbách,
Vojaci, policajti a hasiči
  • Pravidlá významnosti spĺňa:
    • príslušník ozbrojených síl, ktorý je veliteľom brigády (pluku pri silách špeciálnych operácií) alebo obdobnej vojenskej jednotky, alebo ktorý pôsobí vo vrchných veliteľských štruktúrach ozbrojených síl (napr. člen generálneho štábu ozbrojených síl, hlavný lekár ozbrojených síl, hlavný poddôstojník ozbrojených síl),
    • vrchný predstaviteľ (veliteľ, náčelník, riaditeľ) celoštátneho orgánu presadzovania práva (napr. Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže),
    • vrchný predstaviteľ hasičskej jednotky s celoštátnou pôsobnosťou (napr. Hasičský a záchranný zbor),
  • Pravidlá významnosti nespĺňa:
    • iný príslušník ozbrojených síl, orgánu presadzovania práva alebo hasičskej jednotky, pokiaľ nespĺňa pravidlá významnosti iným spôsobom, napr. ako držiteľ najvyššieho vojenského vyznamenania, významný predstaviteľ odboja, významný policajný vyšetrovateľ ap.

CitovanieUpraviť

Vo Wikipédii sa citácie označujú ako „referencie“ (ide o jazykovo síce nevhodný, no zaužívaný neologizmus, ktorý vznikol doslovným prebratím výrazu references z anglickej Wikipédie). Každé tvrdenie v článku musí obsahovať odkaz na zdroj, z ktorého autor článku čerpal, aby ho bolo možné overiť. Aj pri tých najkratších článkoch platí, že musia obsahovať minimálne dve referencie.

Do textu sa referencie umiestňujú spravidla technikou priebežných poznámok pod čiarou – za citovaným alebo parafrázovaným textom sa umiestní do zátvoriek <ref></ref> citačná šablóna, ktorú si predstavíme nižšie. Na záver článku sa pridáva kapitola s názvom „Referencie“ vložením nasledujúceho kódu:

== Referencie ==
{{Referencie}}

Citačná šablónaUpraviť

Pre lepšiu prehľadnosť sa používajú citačné šablóny. Do citačnej šablóny sa vpíšu potrebné údaje, na základe ktorých šablóna vytvorí bibliografický odkaz, ktorý sa zobrazí v čitateľskom rozhraní. Existujú dve súbory citačných šablóny, na tomto mieste si však popíšeme harvardskú citačnú šablónu.

Tá v prípade monografie (resp. akejkoľvek knihy ako celku) vyzerá takto:

{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = 
 | Meno = 
 | OdkazNaAutora = <!-- názov článku na Wikipédii o autorovi -->
 | Rok = 
 | Titul = 
 | URL = <!-- URL knihy, ak je dostupná na internete (napr. ako náhľad na Google Books) -->
 | Diel = 
 | Vydanie = 
 | Miesto = 
 | Vydavateľ = 
 | ISBN = 
 | Strany = 
}}

Vyplnená vyzerá napr. takto:

{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Urban
 | Meno = Jiří
 | OdkazNaAutora = <!-- názov článku na Wikipédii o autorovi -->
 | Rok = 2016
 | Titul = Kolektivizace venkova v Horním Polabí : Od fenoménů k aktérům a jejich motivacím
 | URL = https://books.google.cz/books?id=zL9ADwAAQBAJ
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Praha
 | Vydavateľ = Karolinum; Ústav pro studium totalitních režimů
 | ISBN = 978-80-246-3615-3
 | Strany = 65-67
}}

V čitateľskom rozhraní sa náš príklad vyplnenej šablóny zobrazí nasledovne:

Nižšie nájdete prázdne šablóny a vyplnené príklady pre rôzne druhy literatúry:

Príspevok (štúdia) v monografii alebo v zborníku
{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = 
 | Meno = 
 | OdkazNaAutora = <!-- názov článku na Wikipédii o autorovi -->
 | Príspevok = 
 | URLPríspevku = <!-- URL príspevku, ak je dostupný na internete -->
 | PriezviskoEditora = 
 | MenoEditora = 
 | OdkazNaEditora = <!-- názov článku na Wikipédii o editorovi -->
 | Rok = 
 | Titul = 
 | Diel = 
 | Vydanie = 
 | Miesto = 
 | Vydavateľ = 
 | ISBN = 
 | Strany = 
}}
{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Rychlík
 | Meno = Jan
 | OdkazNaAutora = Jan Rychlík
 | Príspevok = Collectivization in Czechoslovakia in Comparative Perspective
 | URLPríspevku = https://books.google.sk/books?id=84Z2BgAAQBAJ&pg=PA181
 | PriezviskoEditora1 = Iordachi
 | MenoEditora1 = Constantin
 | PriezviskoEditora2 = Bauerkamper
 | MenoEditora2 = Arnd
 | Rok = 2014
 | Titul = The Collectivization of Agriculture in Communist Eastern Europe : Comparison and Entanglements
 | Miesto = Budapest
 | Vydavateľ = Central European University Press
 | ISBN = 615522563X
 | Strany = 181-210
}}
Článok vo vedeckom časopise
{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = 
 | Meno = 
 | OdkazNaAutora = <!-- názov článku na Wikipédii o autorovi -->
 | Rok = 
 | Titul = 
 | URL = <!-- URL článku, ak je dostupný na internete -->
 | Časopis = 
 | Ročník = 
 | Číslo = 
 | Strany = 
 | ISSN = 
}}
{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Rychlík
 | Meno = Jan
 | OdkazNaAutora = Jan Rychlík
 | Rok = 1993
 | Titul = Pozemková reforma na Slovensku v rokoch 1945 – 1950
 | Časopis = [[Historický časopis]]
 | Ročník = 41
 | Číslo = 4
 | Strany = 394-413
 | ISSN = 0018-2575
}}
Heslo v encyklopédii alebo v slovníku
{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = 
 | Meno = 
 | OdkazNaAutora = <!-- názov článku na Wikipédii o autorovi -->
 | Heslo = 
 | URLHesla = 
 | PriezviskoEditora = 
 | MenoEditora = 
 | OdkazNaEditora = <!-- názov článku na Wikipédii o editorovi -->
 | Rok = 
 | Titul = 
 | Diel = 
 | Vydanie = 
 | Miesto = 
 | Vydavateľ = 
 | ISBN = 
 | Strany = 
}}
{{Citácia Harvard
 | Heslo = Sublime Porte
 | Priezvisko = Somel
 | Meno = Selçuk Akşin
 | URLHesla = https://books.google.sk/books?id=jGZQL41tg_oC&pg=PA275
 | Rok = 2003
 | Titul = Historical Dictionary of the Ottoman Empire
 | Miesto = Lanham, MD; Oxford
 | Vydavateľ = Scarecrow Press
 | ISBN = 0810843323
 | Strany = 275-276
}}

Niektoré problém pri písaní dejepisných článkovUpraviť

Pozor na vlastný výskumUpraviť

 
Primárne pramene sú tak ako obrázky a fotografie vítaným obohatením článku – nemali by však byť jeho jedinou zložkou.

Stáva sa, že nádejný redaktor chce do Wikipédie prispieť svojou semestrálnou alebo podobnou prácou, ale pozabudne na to, že Wikipédia má na svoje články iné požiadavky než aké kladú vysokoškolskí učitelia na študentské práce. Vyvstáva tu pravidlo žiadny vlastný výskum – články na Wikipédii sa nesmú (výlučne alebo do značnej miery) zakladať na primárnych prameňoch; mali by byť podložené kvalitnými sekundárnymi, príp. terciárnymi zdrojmi. Primárne zdroje možno použiť len na doplnenie či upresnenie článku.

Časté primárne pramene a ako pri nich najlepšie postupovať
Príklad citácie: Národní archiv, fond zemědělství II – Jednotná zemědělská družstva, kartón 13, inventárne číslo 167, Zakládání JZD – všeobecné, informace, pokyny, oběžníky. Důvody proti zakládání JZD. 7. december 1951.
  • obecné, školské a iné kroniky – môžete ho použiť v článku, ale vždy ho konfrontujte so sekundárnym zdrojom (napr. monografiou o obci, škole a pod.); pamätajte na to, že najmä kroniky písané po roku 1948 sú značne problematickým prameňom; pri citovaní pamätajte na to, že kroniky často nie sú číslované, preto uveďte rok zápisu;
Príklad citácie: Pamätná kniha mesta Sečovce. I. zv. 1947-1948. Rok 1896. Kronika zostavená v rokoch 1947 až 1948 na základe zachovaných archívnych prameňov.
  • publikované memoáre, pamäti – používajte s rozvahou, vystríhajte sa nekritickému preberaniu interpretácií autora a informácie konfrontujte s ostatnými zdrojmi; niekedy sú memoáre doplnené poznámkovým aparátom s korekciami alebo upresňujúcimi údajmi,
  • publikované edície prameňov (publikované knižne, časopisecky – napr. v edícii Archív Historického časopisu, ako elektronické dokumenty – napr. PDF umiestnené online na webe výskumného ústavu) – v zásade pre ne platí to, čo pri ostatných primárnych prameňoch, pričom ale často sú takéto edície doplnené komentárom, čo uľahčuje prácu s primárnymi prameňmi,
  • dobová tlač
  • iné...

Výraz „Slovensko“ pred rokom 1918Upraviť

Používanie pojmu „Slovensko“ (bez akéhokoľvek vysvetlenia) vo vzťahu k obdobiu pred vznikom ČSR „vyvoláva u každého čitateľa zákonitú projekciu súčasného teritória SR do roku 1918, čo nezodpovedá ani historickým reáliám, ani dobovým slovenským predstavám“.[1] Autori preto zvyknú siahať po formulácii „územie dnešného Slovenska“, príp. „územie súčasného Slovenska“.[2]

Základné pravidlá štylistikyUpraviť

Tučným písmom sa v článku vyznačujú len tie slová, z ktorých je vytvorené presmerovanie na príslušný článok alebo z ktorých smeruje odkaz na príslušný článok z rozlišovacej stránky. Výnimkou sú nevhodné, nesprávne alebo nespisovné výrazy, ktoré sa uvádzajú kurzívou alebo sa od štandardného textu neodlišujú.

Kurzíva má viacero použití:

  • vyznačuje cudzojazyčné slová, ktoré sú uvedené latinským písmom (resp. prepisy cudzojazyčných slov nelatinského písma) pri:
  • uvádzaní etymológie, napr.:
Epagoga alebo epagogé (starogr. ἐπᾰγωγή epagógé) je aristotelovský filozofický pojem...
  • uvádzaní cudzojazyčných prekladov výrazu, napr.:
...jeden semester prednášal ako hosťujúci profesor na Chicagskej univerzite (angl. University of Chicago).
  • uvádzaní cudzojazyčných podôb mien, napr.:
Gróf Andrej Hadik alebo Andrej Hadík (z Futogu) (maď. Hadik András, nem. Andreas Reichsgraf Hadik von Futak; * 16. október 1711, Žitný ostrov – † 12. marec 1790, Viedeň) bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu.
  • uvádzaní pôvodných podôb mien (vrátane tých slovenských), napr.:
William Andrew Nosik, M.D. (slov. Viliam Andrej Nosik; * 18. máj 1911, Milwaukee, Wisconsin – † 6. december 1960, Cleveland, Ohio) bol americký neurochirurg slovenského pôvodu.
  • vyznačujú sa ňou citáty (tie sú uvádzané vždy v úvodzovkách, pokiaľ sa nepoužíva šablóna {{Citát}}),
  • používa sa na zdôraznenie nejakého výrazu v texte,
  • označuje názvy kníh, resp. literárnych diel, divadelných hier, filmových diel, hudobných albumov,
  • v botanike sa ňou vyznačujú vedecké názvy taxonomických jednotiek,
  • v zoológii sa ňou vyznačujú vedecké názvy rodov a nižších taxonomických jednotiek, napr.:
Myšiarka močiarna alebo sova močiarna (lat. Asio flammeus) je druh z čeľade sovovitých (lat. Strigidae).

ReferencieUpraviť

  1. Holec, Roman (2008), „HRONSKÝ, Marián. MIKULÁŠSKA REZOLÚCIA 1. MÁJA 1918. Bratislava : Veda, 2008, 136 s.“, Historický časopis 56 (4): 694, ISSN 0018-2575 
  2. Hlavíčková, Zora (2007), „Wedged Between National and Trans-National History : Slovak Historiography in the 1990s“, in Antohi, Sorin; Trencsényi, Balász; Apor, Péter, Narratives Unbound : Historical Studies in Post-Communist Eastern Europe, Budapest; New York, NY: Central European University Press, str. 263, ISBN 978-963-7326-85-1