Redaktor:Lišiak/pieskovisko4

Redaktorská stránka   Portfólio   Pieskovisko 1   Pieskovisko 2   Pieskovisko 3   Pieskovisko 4   Pieskovisko 5   Zoznamy   Príručka   Úvahy    

Začleňovanie územia Slovenska do UhorskaUpraviť

Archeologické pramene dokladajú, že do polovice 10. storočia sa rozšírila prechodná či trvalá fyzická prítomnosť maďarského obyvateľstva vrátane bojovníkov po líniu Hlohovec – Nitra – Levice – Krupina – Lučenec – Rimavská Sobota – Turňa – Michaľany. Z písomných (najmä kronikárskych) prameňov možno predpokladať mocenský vplyv maďarských kniežat v Nitriansku približne od roku 920.

Významný bol vplyv kniežat z rodu Přemyslovcov, doložený od druhej polovice 10. storočia, keďže horné Považie, Kysuce, Turiec a Orava boli v 70. až 80. rokoch 10. storočia okrajovou súčasťou ríše Boleslava II. Přemysla.

V roku 1001 podnikol Boleslav I. Chrabrý vojenskú výpravu do Uhorska, ktoré obsadil až po Dunaj. Na rokovaní s kráľom Štefanom I. v Ostrihome bolo stanovené nové hraničné pásmo medzi veľkopoľským kniežatstvom a Uhorským kráľovstvom, ktoré tvorila „priľahlá časť Dunaja po mesto Ostrihom, ďalej pokračovalo k mestu Jáger a na východ po rieku Tisu [kde sa] stáčalo na sever popri rieke Topli až ku hradisku Soľ [t. j. Solivar]. Takto vymedzená hranica uspokojovala poľský nárok na krajinu po Dunaj a záujem uhorského kráľa ponechať si kontrolu nad Ostrihomom a Jágrom, hoci nepresne vymedzená východná časť hranice spôsobovala nezhody, keďže Tisa tečie východne od Tople a hradisko Soľ ležalo v kotline Torysy, ktorá leží západne od Tople. Z historických prameňov nie je známe ako dlho trval poľský záber územia Slovenska. Nepriamym dokladom je kronikársky zápis o uhorskej vojenskej podpore Boleslavovej výpravy proti Kyjevskej Rusi...