Redaktorka:Nelliette/pieskovisko

Zoznam zrušených šablón

  • Knižná referencia
  • Projekt
  • Poznámky
  • Infobox = príslušnosť sa duplikujú údaje

Henri Pourrat (* 7. máj 1887 Ambert Francúzsko - † 16. júl 1959 Ambert) bol francúzsky spisovateľ, autor rozprávok, románov a esejí tematicky zameraných na okolitý región Ambertu.

Život upraviť

Mladosť upraviť

Henri Pourrat žil v obci Ambert. Po kolégiu v Amberte a Lýceu Henricha IV. v Paríži sa sústredil na agronómiu a bol prijatý v roku 1905 na štúdium v Národnom agronomickom inštitúte v Paríži. No dostal tuberkulózu, musel rezignovať a opustiť Paríž, aby žil v klíme zdravšej pre jeho pľúca a donútil sa k prísnemu dennému režimu. Vrátil sa preto do Ambertu a po ťažkom roku 1905 - 1906, keď jeho osud váhal medzi životom a smrťou, liečba pokračovala nádejne.

Čas meteorov upraviť

Počas tohto vynúteného oddychu si vytvoril asketický spôsob života, od ktorého sa neodkláňal, čítal, písal, prechádzal sa "Ambertom ako stredobodom sveta", údolím rieky Dore a kopcami Livradois-Forezu:

(...) pretože celé ráno pracujem v posteli a vôbec sa nechcem odtŕhať od tohto zvyku; a večer od jednej do siedmej moje zdravie ma panovačne núti blúdiť cez kopce a údolia; a bdenie od ôsmej do deviatej je posvätené čítaniu (...)

S Rousseauom, Chateaubriandom, Balzacom a Péguym bol ovplyvnený hlavne Nietzschem a Barrèsom, ktorí boli determinovaní vo svojej koncepcii "duše rustikálnej". Mal tiež výraznú záľubu pre Rabelaisa a La Fontaina, ako aj pre anglo-írskeho básnika Yeatsa. Jeho korešpondencia, hlavne tá, ktorú udržiaval s Josephom Desaymardom od roku 1908, okrem iného zobúdza vkus čím ďalej tým viac v prospech ľudovej literatúry, tej ktorá sa vyjadruje prostredníctvom chansons de geste a podomovo šírených kníh. Osobitná pozornosť venovaná dielam Oliviera de Serresa tiež potvrdzuje túto orientáciu na obranu pozemskej civilizácie a regionalistickej veci.

So svojimi priateľmi Jeanom Angelim a Augustom Blachem, mladým básnikom, ktorý sníval o publikovaní veršov v Mercure de France, sa dal do písania, aby "striasol livradoiskú strnulosť". Od roku 1906 publikoval pod rôznymi pseudonymami - Damien Micolon, Jean Ducouen, Jean-Paul Des Chazeaux - vo viacerých denníkoch lokálnych aj regionálnych: L’Écho de la Dore, La Veillée d’Auvergne, L’Auvergne littéraire, la Semaine auvergnate, L'Auvergne illustrée, Revue d'Auvergne. Boli to jeho prvotiny zahŕňajúce básne, početné príbehy, z ktorých viaceré sú vo fejtónoch, niekoľko literárnych kroník, alebo aj krátkych etúd, kde sa mieša história s legendou, a dve divadelné hry.

Od roku 1909 začal písať pod vlastným menom. Zavrhol definitívne svoje pseudonymy a pod svojim menom publikoval od začiatku januára 1912. Ako zdôrazňuje Sylvia Mittler, jeho vývoj sa stával významnejším v rokoch, ktoré predchádzali Veľkú vojnu nazývanými "Čas meteorov" samotným Pourratom: obdobie 1909-1911 bolo kritické, charakterizované zlým vkusom v poézii tak ako aj veľkým smädom po nápadoch. To, ktoré nasleduje v rokoch 1911 - 1914 nadobudne úplne iný charakter. Sníva o vízii života stabilného, pokojného, jedným slovom dospelého, v poézii ako je táto, morálny zmätok nemá miesto. Spisovateľ objavil svoju identitu. Zatiaľ čo jeho dielo v tlači sa prekladá vo viac ako 1300 publikáciách v asi 150 časopisoch a revuách, editované dielo sa stalo plodným (vo viac ako stovke diel) a rôznorodým (básne, romány, eseje, životopisy, zbierky rozprávok).

V roku 1914 sa Pourrat vyhol mobilizácii z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, ale zostal ako mnoho mužov jeho generácie hlboko traumatizovaný týmto konfliktom, ktorý si vzal mnoho mužov. K týmto patrili aj jeho piatelia Jean Angeli v júni 1915 a Pierre Armilhon v apríli 1918. Podporujúc vojnové úsilie svojím spôsobom, nechal publikovať sériu pochodových piesní v septembri 1915.

Ocenenia upraviť

Potom ako publikoval "Sur la colline Ronde" (spolu so Jeanom L´Olagne), "Montagnards et Liberté" (dve diela vo veršoch), Henri Pourrat uverejnil v roku 1921 vo vydavateľstve Albina Michela prvý diel "Les Vaillances (slov. Udatní), frašky a dobrodružstvá Gasparda z hôr", ocenený cenou "Figaro" (1921). Celok štyroch dielov Gasparda bol následne ocenený "Grand prix du roman de l'Académie française" (1931).

V roku 1926 mu Dublinská univerzita udelila titul doctor honoris causa.

V roku 1941, vo veľmi zvláštnych podmienkach Goncourtovej ceny mu bola prisúdená cena za "Vent de Mars". Henri Pourrat bol okrem toho autorom "Chef Français", je to hagiografické dielo o šéfovi francúzskeho štátu maršalovi Pétainovi, stáva sa oficiálnym ospevovateľom „Návratu na Zem“, ktorý presadzuje Nový režim národnej revolúcie. "Ak všetko znovu vzchádza zo Zeme, to by mohla byť skutočná renesancia. "Zakorenenie v krajine, zemi, krajine alebo národe, sa spája s nadšením pre "sedliacku rasu". "Sme roľníci podľa rasy, od prírody, roľníkmi sa nestávame," napísal v knihe "Muž s rýľom", príbeh sedliaka", diele historického charakteru uznanom v roku 1941 cenou "Général-Muteau" Francúzskej akadémie.

V roku 1951 dostal cenu "Louis-Barthou" a v 1957-om cenu "Gustave Le Métais-Larivière", tiež udelenou Francúzskou akadémiou za celé dielo.


Romány: Les Montagnards (1919

Vaillances, Farces et Gentillesses de Gaspard des Montagnes (Udatné činy,nezbednosti a ľudomilnosti Gasparda z vrchov, 1922-31, 4 zv.) - romantický epos o auvernskom zbojníkovi a la Jánošík Vent de mars (Marcový vietor, 1941) Trésor des contes, Klenotnica rozprávok, 10 zv., roky 1948-

Zdroje upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Henri Pourrat na francúzskej Wikipédii.
  • Malá encyklopédia spisovateľov sveta, Ján Juríček a kol., vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, rok 1981, str. 446,heslo: Henri Pourrat