Wikipédia

Relatívna výška vrcholu

Relatívna výška vrcholu (niekedy tiež prominencia alebo význačnosť) je pojem, označujúci relatívnu výšku vrchu. Počíta sa ako prevýšenie (rozdiel výšok) medzi vrcholom a najvyšším (tzv. kľúčovým) sedlom s nejakým vyšším (tzv. materským) vrchom. Inými slovami ide o počet výškových metrov, o ktoré musíme minimálne zostúpiť, aby sme mohli začať stúpať na nejaký vyšší vrchol.[1][2]

A, B, C ... vrcholy (A je materský vrchol pre B)
S ​​B ... kľúčové sedlo vrcholu B
VB ... nadmorská výška vrcholu B
PB ... relatívna výška vrcholu B (od sedla s materským vrcholom)
IB ... izolácia vrcholu B
PB / VB ... dominancia vrcholu B (v %)
MPC ... mokrá relatívna výška vrcholu C (od hladiny mora)
SPC ... suchá relatívna výška vrcholu C (od úpätia na dne mora)
Mapa 3 hôr v americkom štáte Maine s vyznačenými vrcholmi a kľúčovými sedlami. Relatívna výška vrchu jednotlivých hôr (zľava doprava) je:
430 – 310 = 120 stôp
570 – 530 = 040 stôp
671 – 530 = 141 stôp

Alternatívna definícia využíva stúpajúcu hladinu mora – keby hladina mora stúpla až do takej výšky, ktorá by z vrcholu daného vrchu urobila najvyšší bod samostatného ostrova, potom relatívna výška danej hory zodpovedá teoretickej nadmorskej výške vrcholu pri takto zvýšenej hladiny mora.[3]

Pri stanovení relatívnej výšky vrcholu sa počíta s prirodzeným tvarom terénu, bez zásahov človeka. Napr. kľúčovým sedlom pre Kilimandžáro je Suezská šija, a nie hladina Suezského prieplavu. Rovnako sa nezapočítava snehová a ľadová pokrývka – ani v sedle, ani na vrchole.

Súvisiace pojmy upraviť

  • Materský vrchol (angl. Parent peak) – vyšší vrchol, spojený s daným vrcholom najvyšším sedlom. Často je to najbližší vyšší vrchol, ktorý býva veľmi blízko (napr. Ostredok je materským vrcholom pre Suchý vrch), hoci u niektorých hôr môže byť aj veľmi ďaleko (napr. pre Kilimandžáro je materským vrcholom Mount Everest, vzdialený 5 510 km). Niekedy má ale najbližší vrchol nižšie sedlo a materský vrchol potom nie je najbližší. Napríklad pre fatranský Šíp je materským vrcholom Veľký Choč, hoci najbližším vrcholom je Kopa, ktorá je ale od Šípu oddelená hlbokým údolím Váhu.
  • Kľúčové sedlo (angl. Key col) – sedlo oddeľujúce daný vrch od materského vrcholu.[4] Pre najvyššie vrcholy kontinentov alebo ostrovov je kľúčovým sedlom hladina mora. Napríklad pre Králický Sněžník je kľúčovým Ramzovské sedlo, ktoré spája masív Králického Sněžníka s Hrubým Jeseníkom a teda aj vrchol Králického Sněžníka so svojím materským vrcholom Pradědom.
    Podľa alternatívnej definície je kľúčové sedlo posledným miestom, ktoré je zaplavené, keď je daný vrch stúpajúcou hladinou mora oddelený od svojho materského vrchu a stane sa najvyšším vrchom samostatného ostrova.
  • Izolácia (angl. Isolation) – osamotenosť vrcholu, tj. najmenšia vzdialenosť vrcholu k nejakému vyššiemu bodu.[5] Vyšší bod nemusí byť na materskom vrchole ani na najbližšom vrchole, môže byť aj na inom vrchu, ktorá má vzdialenejši vrchol, ale má bližšie úbočie (svah) s vyššou nadmorskou výškou. Napríklad pre Stříbrné návrší je materským vrcholom Studniční hora, najbližším vrcholom Luční hora, ale izolácia je daná vzdialenosťou od svahu Stříbrného hřbetu.
  • Dominancia (angl. Dominance) – percentuálne vyjadrenie relatívnej výšky vrcholu vzhľadom k nadmorskej výške. Mount Everest je 100 % dominantný, zatiaľ čo K2 ju má len 47 %. Gerlachovský štít ju má 89 %, zatiaľ čo Lomnický štít len 17 %. Spravidla teda platí, že najvyšší vrch pohoria je najdominantnejší a druhý najvyšší je výrazne menej dominantný. Zaujímavou výnimkou je Smrk (16 %) a Jizera (21 %) - Smrk je síce najvyšším vrchom českej časti Jizerských hôr, ale s materským vrcholom (poľskou Wysokou kopou) má výrazne plytšie kľúčové sedlo než má Jizera so Smrkom.
  • "Mokrá" relatívna výška (angl. Wet prominence) – relatívna výška vrcholu tak, ako je opísaná v tomto článku. U najvyšších hôr kontinentov alebo ostrovov sa počíta od hladiny mora.[6]
  • "Suchá" relatívna výška (angl. Dry prominence) – alternatívny druh relatívnej výšky vrcholu, ktorý nezohľadňuje hladinu mora a počíta tak aj s podmorskými sedlami a vrchmi.[6] Suchá relatívna výška najvyššieho vrcholu kontinentu alebo ostrova sa potom počíta ako mokrá relatívna výška plus prevýšenie od najvyššieho podmorského sedla.

Využitie relatívnej výšky vrcholu upraviť

Relatívna výška vrcholu sa využíva predovšetkým na hodnotenie významnosti jednotlivých vrcholov, resp. odlíšenie toho, čo sa považuje za samostatný vrchol (vrch) a čo už nie. Neexistuje jednotné kritérium pre všetky svetové pohoria, to sa zvyčajne volí vzhľadom k charakteru pohoria alebo oblasti.

Napríklad v USA sa za samostatný vrchol zvyčajne považujú vrchy s relatívnou výškou vrcholu nad 500 stôp (asi 152 m) a rovnakú hranicu používajú aj škótske munros. Pre alpské alebo tatranské vrchy sa väčšinou používa relatívna výška 100 metrov.[7]

Vrchy s relatívnou výškou nad 1 500 metrov sa označujú ako ultra.[8] Dodnes bolo vo svete identifikovaných asi 1 515 takýchto vrcholov: 637 v Ázii, 355 v Severnej Amerike, 209 v Južnej Amerike, 119 v Európe (vrátane Kaukazu), 84 v Afrike, 69 v Austrálii a Oceánii a 39 v Antarktíde.

Pre české vrchy bola v rámci projektu Tisícovky Čiech, Moravy a Sliezska zvolená relatívna výška vrcholu minimálne 15 metrov (a izolácia 400 m) pre tzv. hlavné vrcholy a 5 metrov (a izolácia 200 m) pre vedľajšie vrcholy.[9] Najvýraznejšie tisícovky s relatívnou výškou minimálne 100 metrov (a izoláciou 1 km) sa označujú ako ultratisícovky.[9][10]

Vrchy sveta s najväčšou relatívnou výškou upraviť

 
# 2 Aconcagua
 
# 4 Kilimandžáro
 
# 15 Mauna Kea

Rebríček 15 vrchov sveta s najväčšou relatívnou výškou[11] je úplne iný ako rebríček najvyšších hôr. Okrem prvého Everestu je v ňom len 1 osemtisícovka (Nanga Parbat), druhý najvyšší vrch sveta K2 je podľa relatívnej výšky vrcholu až na 22. mieste, kým na 4. mieste je len päťtisícové Kilimandžáro.

V tomto rebríčku sa tiež nachádza všetkých 7 vrcholov Koruny Zeme (Seven Summits), tj. najvyšších hôr jednotlivých kontinentov.

Zaujímavým vrchom je havajská Mauna Kea, ktorá meria len 4 205 metrov (necelá polovica nadmorskej výšky Everestu), napriek tomu je 15. v poradí. Podľa suchej relatívnej výšky je dokonca 2. (4 205 + 5 125 = 9 330 m), hneď po Evereste.

# Vrchol Poloha Výška Relatívna

výška

Izolácia Materský vrchol
1. Mount Everest   Nepál
  Čína (Tibet) 		8 848 m 8 848 m 40 008 km žiadny (najvyšší vrchol Eurafrázie)
2. Aconcagua   Argentína 6 962 m 6 962 m 16 518 km žiadny (najvyšší vrchol Ameriky)
3. Mount McKinley   USA (Aljaška) 6 168 m 6 118 m 07 450 km Aconcagua
4. Kilimandžáro   Tanzánia 5 895 m 5 882 m 05 510 km Mount Everest
5. Pico Cristóbal Colón   Kolumbia 5 700 m 5 509 m 01 287 km Aconcagua
6. Mount Logan   Kanada (Yukon) 5 959 m 5 250 m 00623 km Mount McKinley
7. Pico de Orizaba   Mexiko 5 636 m 4 922 m 02 690 km Mount Logan
8. Vinson Massif   Antarktída 4 892 m 4 892 m 04 911 km žiadny (najvyšší vrchol Antarktídy)
9. Puncak Jaya   Indonézia 4 884 m 4 884 m 05 262 km žiadny (najvyšší vrchol Novej Guiney)
10. Elbrus   Rusko 5 642 m 4 741 m 02 473 km Mount Everest
11. Mont Blanc
Monte Bianco 		  Francúzsko
  Taliansko 		4 808 m 4 695 m 02 812 km Mount Everest
12. Damávand   Irán 5 610 m 4 667 m 01 165 km Elbrus
13. Kľučevská sopka   Rusko (Kamčatka) 4 750 m 4 649 m 02 748 km Mount Everest
14. Nanga Parbat   Pakistan 8 125 m 4 608 m 00188 km Mount Everest
15. Mauna Kea   USA (Havaj) 4 205 m 4 205 m 03 947 km žiadny (najvyšší vrchol Havaja)

Vrchy Slovenska s najväčšou relatívnou výškou upraviť

# Vrchol Pohorie Výška Význač-
nosť		 Domi-
nancia		 Kľúčové sedlo Materský vrchol Súradnice
1. Gerlachovský štít Tatry 2655 m 2355 m 89% Moravská brána Mont Blanc 49°09′50″S 20°08′02″V / 49,163889°S 20,133889°V / 49.163889; 20.133889
2. Ďumbier Nízke Tatry 2043 m 1175 m 58% obec Šuňava Gerlachovský štít 48°56′12″S 19°38′25″V / 48,936611°S 19,640169°V / 48.936611; 19.640169
3. Babia hora Oravské Beskydy 1725 m 1075 m 62% Baligówka Gerlachovský štít 49°34′23″S 19°31′45″V / 49,573°S 19,5293°V / 49.573; 19.5293
4. Veľký Kriváň Malá Fatra 1709 m 0958 m 56% Rovná hora Babia hora 49°11′16″S 19°01′51″V / 49,187778°S 19,030833°V / 49.187778; 19.030833
5. Veľká lúka Malá Fatra 1476 m 0897 m 61% Vyšehradské sedlo Ďumbier 49°05′27″S 18°48′49″V / 49,090833°S 18,813611°V / 49.090833; 18.813611
6. Veľký Choč Chočské vrchy 1611 m 0791 m 49% sedlo Vrchvarta Gerlachovský štít 49°09′03″S 19°20′36″V / 49,150833°S 19,343333°V / 49.150833; 19.343333
7. Šimonka Slanské vrchy 1092 m 0762 m 70% sedlo Petič Ďumbier 48°56′44″S 21°28′03″V / 48,945556°S 21,4675°V / 48.945556; 21.4675
8. Kráľova hoľa Nízké Tatry 1946 m 0756 m 39% sedlo Priehyba Ďumbier 48°52′59″S 20°08′21″V / 48,883056°S 20,139167°V / 48.883056; 20.139167
9. Pilsko Oravské Beskydy 1557 m 0752 m 48% Hliny Babia hora 49°31′41″S 19°19′00″V / 49,528056°S 19,316667°V / 49.528056; 19.316667
10. Vtáčnik Vtáčnik 1346 m 0736 m 55% S od Nová Lehota Ďumbier 48°37′29″S 18°38′05″V / 48,624722°S 18,634722°V / 48.624722; 18.634722
11. Poľana Poľana 1458 m 0732 m 50% sedlo Zbojská Kráľova hoľa 48°38′13″S 19°29′00″V / 48,636944°S 19,483333°V / 48.636944; 19.483333
12. Vihorlat Vihorlatské vrchy 1076 m 0706 m 66% SZ od Kalná Roztoka Riwna 48°53′30″S 22°06′49″V / 48,891667°S 22,113611°V / 48.891667; 22.113611
13. Inovec Považský Inovec 1042 m 0692 m 66% Jastrabské sedlo Veľká lúka 48°46′28″S 18°02′27″V / 48,774444°S 18,040833°V / 48.774444; 18.040833
14. Ostredok Veľká Fatra 1592 m 0672 m 42% Prašnické sedlo Ďumbier 48°53′59″S 19°04′53″V / 48,899722°S 19,081389°V / 48.899722; 19.081389
15. Vetrová skala Vihorlatské vrchy 1025 m 0615 m 60% SV od Podhoroď Vihorlat 48°46′47″S 22°21′52″V / 48,779722°S 22,364444°V / 48.779722; 22.364444
16. Javorie Javorie 1044 m 0614 m 59% JV od Kriváň Poľana 48°26′30″S 19°17′24″V / 48,441667°S 19,29°V / 48.441667; 19.29
17. Čierna hora Levočské vrchy 1289 m 0604 m 47% J od Poprad Kráľova hoľa 49°11′34″S 20°37′26″V / 49,192778°S 20,623889°V / 49.192778; 20.623889
18. Veľký Milič Slanské vrchy 0895 m 0585 m 65% V od Ruskov Šimonka 48°34′36″S 21°27′29″V / 48,576667°S 21,458056°V / 48.576667; 21.458056
19. Veľká Javorina Biele Karpaty 0970 m 0580 m 60% JZ od Slavičín Lysá hora 48°51′28″S 17°40′33″V / 48,857778°S 17,675833°V / 48.857778; 17.675833
20. Sitno Štiavnické vrchy 1009 m 0579 m 57% Bzovská Lehôtka Javorie 48°24′11″S 18°52′38″V / 48,403056°S 18,877222°V / 48.403056; 18.877222
21. Minčol Čergov 1157 m 0567 m 49% V od Pusté Pole Čierna hora 49°14′05″S 20°59′21″V / 49,234722°S 20,989167°V / 49.234722; 20.989167
22. Bystrá Tatry 2248 m 0562 m 25% Tomanovské sedlo Gerlachovský štít 49°11′19″S 19°50′33″V / 49,188611°S 19,8425°V / 49.188611; 19.8425
23. Šíp Veľká Fatra 1170 m 0555 m 47% Lopata Veľký Choč 49°09′55″S 19°10′45″V / 49,165278°S 19,179167°V / 49.165278; 19.179167
24. Salašiská Stolické vrchy 1132 m 0553 m 49% sedlo Dielik Kráľova hoľa 48°39′36″S 19°59′48″V / 48,66°S 19,996667°V / 48.66; 19.996667
25. Minčol Oravská Magura 1396 m 0550 m 39% Jasenovská Pilsko 49°16′19″S 19°14′47″V / 49,271944°S 19,246389°V / 49.271944; 19.246389

Referencie upraviť

  1. ↑ Definícia na Ultratisicovky.cz
  2. ↑ Definícia na Peakbagger.com (po anglicky)
  3. ↑ Definícia na Peaklist.org (po anglicky)
  4. ↑ Definícia kľúčového sedla na Peaklist.org (anglicky)
  5. ↑ Definícia izolácie na Peakbagger.com (anglicky )
  6. ↑ a b Adam Helman, The Finest Peaks: Prominence and other Mountain Measures, Trafford, 2005, ISBN 1-4120-5994-1.
  7. ↑ UIAA Bulletin 3/1994 na Hikr.org (po nemecky)
  8. ↑ Definícia ultra a kompletné zoznamy na Peaklist.org (anglicky)
  9. ↑ a b Kritériá pre hlavné a vedľajšie vrcholy na Tisicovky.cz
  10. ↑ Definície, zoznamy a mapy ultratisícoviek na Ultratisicovky.cz
  11. ↑ Zoznam vrchov sveta s najväčšou relatívnou výškou na Peakbagger.com (anglicky)

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prominence na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Relatívna_výška_vrcholu&oldid=7832537“