Remetské Hámre

obec na Slovensku

Remetské Hámreobec v severozápadnej časti okresu Sobrance v Košickom kraji.

Remetské Hámre
obec
Remetské Hámre, kostol (1).jpg
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín
Rieka Okna
Nadmorská výška 288 m n. m.
Súradnice 48°50′56″S 22°11′03″V / 48,8490°S 22,1842°V / 48.8490; 22.1842
Rozloha 24,59 km² (2 459 ha) [1]
Obyvateľstvo 564 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 22,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1828
Starosta Marek Kondžura[3] (nezávislý)
PSČ 072 41
ŠÚJ 523003
EČV SO
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Remetské Hámre 82
072 41 Remetské Hámre
E-mailová adresa poslať email
Telefón 659 52 36
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Remetské Hámre
Webová stránka: www.remetskehamre.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Remetské Hámre sa nachádzajú na južnom upätí pohoria Vihorlat v priemernej nadmorskej výške 276 m n. m. Východne od obce preteká potok Okna prameniaci v neďalekom jazere Morské oko (619 m n. m.). Nad obcou sa vypína vrch Lysák (821,1 m n. m.).

DejinyUpraviť

Remetské Hámre sú jedna z najmladších obcí najvýchodnejšej časti Slovenska. Pôvodná obec pravdepodobne vznikla na mieste Potašňa (asi 5 km severne od dnešnej obce), na majetku šľachtickej rodiny Stáraiovcov koncom 18. storočia. Prvú písomnú zmienku nachádzame z roku 1449, keď na mieste dnešnej obce existovala osada uvedená pod názvom Olahremethe, čiže Valašské Remety. Toto sídlo vzniklo na území dnešnej susednej obce Vyšné Remety, aby odtiaľ mohli Valasi lepšie využívať pastviská vo Vihorlatských vrchoch. Z nasledujúcich rokov sa však o Remetských Hámroch nezachovali žiadne informácie ani písomné správy. Dozvedáme sa o nich až koncom 18. storočia a to v súvislosti s rozvojom železiarskej výroby v tejto časti vtedajšieho Uhorska. Samostatnou obcou sa Remetské Hámre stali pravdepodobne medzi rokmi 18691880, dovtedy boli uvádzané iba ako miestna časť Vyšných Remiet. Proces osamostatnenia obce popisuje historka, podľa ktorej Remetský potok, ktorý preteká cez Remetské Hámre, kúpili Remetskohámorčania od Vyšnoremetčanov za sud pálenky.

Na území Remetských Hámrov stála železiareň, ktorú ešte na začiatku 19. storočia považovali za jednu z najvýznamnejších v celom Uhorsku. Koncom 18. storočia tunajšie majetky vlastnil gróf Filip Stárai. Jeho synovia Vincent a Krištof vlastnili železiareň najneskôr od 20. rokov 19. storočia. V starších písomnostiach sa uvádza, že tunajší hámor bol v prevádzke už od roku 1797 a zamestnával okolo 90 robotníkov. Pri tejto prosperujúcej fabrike sa pomaly od roku 1828 začala vytvárať osada, ktorú miestni pomenovali Hámor, alebo Hamri. Uvádza sa 68 domov a 467 obyvateľov. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (týždenne asi 100 ks).

Produkcia železa v centoch (1 cent 56 kg):

  • v roku 1843 10 000 centov
  • v roku 1851 4 000 centov
  • v roku 1857 5 000 centov
  • v roku 1867 2 978 centov

Podnik patril najprv k dobre prosperujúcim, ale začiatkom 20. storočia už bol slabý odbyt a výroba začala upadať. Továreň pracovala až do roku 1922, keď vyhorela.

Obec bola ako jedna z prvých elektrifikovaná. Vodnú elektráreň s Kaplanovou turbínou založila v roku 1929 grófka Vanderbiltová v budove dnešnej požiarnej zbrojnice. Neskoršie bol pohon turbín posilnený dieselovým motorom. Elektráreň pracovala až do roku 1958, kedy obec bola plne elektrifikovaná z verejnej siete.

Vodovod v obci dala vybudovať podobne ako prvú elektráreň grófka Vanderbiltová podľa projektu Walsera v roku 1931 ako jeden z prvých vo vtedajšom michalovskom okrese. Oceľové vodovodné rúry mali priemer 60 mm. Rúry boli spojené olovom. V obci bolo 7 výtokov. Tento vodovod so samospádom s menším technickými úpravami slúži dodnes.

Popri pracovných príležitostiach, ktoré poskytovali okolité lesy obyvateľom, pracovné príležitosti poskytovala aj píla. Jej založenie spadá do rokov 1922 až 1923. Píla bola majetkom grófky Vanderbiltovej a správcom bol majster Eduard Kalmáry. Bola poháňaná vodným pohonom, neskôr posilnená pohonom pary Na píle boli v roku 1933 dva gátre. Spracovanie drevenej hmoty bolo bez zvyšku. Vyrábal sa materiál stavebný, nábytkársky, kolárske a rezbárske výrobky. Počas druhej svetovej vojny časť píly zničili Nemci. V súčasnosti pracuje iba jeden gáter.

Sečéniovci si kúpili v chotári Remetských Hámrov pôvodné sztárayiovské majetky s rozlohou približne 4000 hektárov. Pôvodne sa zdržiavali v ich kaštieli v Strážskom a potom sa presťahovali do Remetských Hámrov. V roku 1922 bol gróf Ladislav Sečéni vymenovaný za maďarského veľvyslanca v USA, v diplomatických službách pôsobil až do roku 1935. V tomto období sa Remetské Hámre stali letnou rezidenciou tejto významnej rodiny. Jej členovia sa pričinili o nemalý rozvoj tejto obce. Samotný gróf sa pričinil o to, aby do miestnej zvernice priviezli niekoľko amerických bizónov a muflónov. V roku 1931 však staré sídlo rodiny vyhorelo, preto sa začalo so stavbou nového. Exteriér tohto nového sídla rodiny navrhol rakúsky architekt, interiér americký architekt. Takmer všetok nábytok do novej vily bol vyrobený na miestnej píle. Rodina začala túto vilu využívať najviac až po roku 1935, po odchode grófa do dôchodku. Miestni ju nazývali aj poľovnícky kaštielik, ktorého osud v nasledujúcich rokoch bol pohnutý. Po druhej svetovej vojne bol znárodnený, istý čas slúžil ako budova pre Vyššiu lesnícku školu. V roku 1956 však nešťastnou náhodou aj tento objekt vyhorel. Zachovali sa z neho len tri kamenné oblúky nad hlavným vchodom. V tesnej blízkosti tejto vily stoja dodnes zachované stavby – a to Kaštielik, ako ho v súčasnosti miestni nazývajú, ktorý slúžil ako dom pre služobníctvo rodiny

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Sečéniovský poľovnícky kaštieľ, jednopodlažná trojtraktová romantická stavba z roku 1924. Stavbu nechal vybudovať gróf Ladislav Sečéni. Nachádza sa na brehu jazera Morské oko. Obnovou prešiel po druhej svetovej vojne v roku 1945 a v roku 2013.[4] Fasády vily sú tvorené kvádrami z nahrubo opracovaného kameňa, strecha je pokrytá šindľom.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, zo začiatku 19. storočia. Samostatná farnosť tu vznikla v roku 1848. Donátorom kostola bola rodina Sečéniovcov, ktorí mali v obci letné sídlo. Kostol od roku 1998 do súčasnosti prechádza neustálymi obnovami financovanými prevažne zo zbierok miestnych veriacich. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia. Nachádza sa tu oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice a sochami sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej.[5] Organ pochádza od firmy Rieger z Budapešti. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaštielik (dom č. 32), dvojpodlažná trojtraktová romantická stavba z rokov 1922-1935.[6] V súčasnosti v objekte sídli penzión. Drevený objekt je postavený na kamennej podnoži z nahrubo opracovaných kamenných kvárov. Asymetrickému priečeliu dominuje v ľavej časti rizalit so štítom so sedlovou strechou.
  • Bývalý dojčenský ústav, jednopodlažná trojtraktová romantická stavba z rokov 1922-1935.[7] Drevený objekt je postavený na kamennej podnoži z nahrubo opracovaných kamenných kvárov. Fasáda je lemovaná bočnými rizalitmi ukončenými štítmi so sedlovou strechou.
  • Zdravotné stredisko, dvojpodlažná dvojtraktová romantická stavba na pôdoryse písmena L z obdobia rokov 1922-1935. Úpravami prešiel objekt v roku 2008.[8] Parter objektu je murovaný, poschodie drevené pokryté šindľom. Fasáde dominuje lodžia a pozdĺžny balkón.
  • Lesná správa, jednopodlažná jednotraktová romantická stavba na pôdoryse písmena Z z obdobia rokov 1922-1935.[9] Objekt má kamennú fasádu z nahrubo opracovaného lomového kaeňa, členená je drevenými strešnými štítmi. Segmentovo ukončené okná majú tehlové šambrány.

Občianska vybavenosťUpraviť

V obci sa nachádza materská škola, farský úrad, rímskokatolícky kostol, pošta, pekáreň, reštaurácia, pohostinstvo, potraviny Jednota, detský domov, penzión Kaštielik, zdravotné stredisko, lesná správa a Dom nádeje na miestnom cintoríne. Základná škola bola zrušená v roku 2016. Momentálne prebieha v budove prestavba a z bývalej školy bude domov sociálnych služieb.

DopravaUpraviť

V obci sa nachádza lesná úzkokoľajná železnica Michalovce – Remetské Hámre – Morské oko. Trasa viedla od železničnej stanice cez roviny a podhorie až do vnútra Vihorlatských vrchov a mala 43 kilometrov. Prevádzka na tejto trati začala v polovici 20. rokov 20. storočia. Úzkokoľajku využívali nielen na zvážanie dreva z lesa, ale aj na dopravu majiteľov lesa a ich hostí do poľovníckeho zámočku na Morskom oku. Prístupová asfaltová cesta vtedy ešte nebola vybudovaná.

Táto trať s rozchodom 760 mm a parnom prevádzkou bola otvorená v roku 1924. Využila pritom trasy troch starých uhorských konských tratí: Michalovce – Veľké Zalužice – Hnojné – Kúpele (pri Jovse) a Remetské Hámre – Morské oko. V 60. rokoch 20. storočia časť tejto trate zanikla v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Zemplínska Šírava. Neskôr zanikla aj časť trate od Remetských Hámrov k Morskému oku. Treba dodať, že v 60. rokoch sa turisti poslednýkrát odviezli z Remetských Hámrov k Morskému oku. Bývalú úzkokoľajnú železnicu na konci obce dnes už pripomína iba pamätník pozostávajúci z makety motorovej lokomotívy a dvoch špeciálnych vozňov slúžiacich na zvážanie dreva z lesa.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Remetské Hámre - Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť