Otvoriť hlavné menu

Renáta Lotrinská (* 20. apríl 1544, Nancy, Francúzsko – † 22. máj 1602, Mníchov, Nemecko) bola lotrinská princezná a sobášom bavorská vojvodkyňa.

Renáta Lotrinská
bavorská vojvodkyňa
Renáta Lotrinská
Panovanie
DynastiaLotrinskí
Panovanie1579 - 1597
PredchodcaAnna Habsburská
NástupcaAlžbeta Renáta Lotrinská
Biografické údaje
Narodenie20. apríl 1544
Nancy, Francúzsko
Úmrtie22. máj 1602 (58 rokov)
Mníchov, Nemecko
Rodina
Manžel
Potomstvo

Christoph (*/† 1570)
Christine (* 1571 – † 1580)
Maximilián I. (* 1573 – † 1651
Mária Anna (* 1574 – † 1616)

Filip Viliam (* 22. september 1576 – † 18. máj 1598)
Ferdinand (* 6. október 1577 – † 13. september 1650)
Eleonore Magdalena (* 7. október 1578 – † 18. apríl 1579)
Karl (* 1580 – † 1587)
Albrecht VI. (* 1584 – † 1666)
Magdaléna (* 1587 – † 1628)
OtecFrantišek I.
MatkaKristína Dánska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRenáta Lotrinská
(multimediálne súbory na commons)

Narodila sa v Nancy ako druhé dieťa a najstaršia dcéra Františka I., vojvodu lotrinského a Kristíny Dánskej. Jej prarodičmi z otcovej strany boli Antoine, lotrinský vojvoda a Renée z Bourbon-Montpensier, a z matkinej strany dánsky kráľ Kristián II. a Izabela Habsburská.

ŽivotopisUpraviť

Renáta bola svojimi súčasníkmi opísaná ako veľmi krásna a žiadaná žena. V roku 1558 o jej ruku požiadal princ Viliam I. Oranžský. Matka Kristína odmietla nápad lotrinského kardinála vydať Renátu za princa z Joinville, alebo za syna španielskeho kráľa, Juana.[1] V roku 1561 plánovala svoju dcéru vydať za dánskeho kráľa Frederika III., ale vypuknutie severskej sedemročnej vojny medzi Dánskom a Švédskom tieto jej plány prekazilo. Od roku 1565 do roku 1567 Kristína rokovala so švédskym kráľom Erikom XIV. Snažila sa o spojenectvo medzi Švédskom a Dánskom, a to prostredníctvom jeho sobáša s Renátou. Plánovanie manželského spojenectva medzi Lotrinskom a Švédskom definitívne skončilo v roku 1567, keď sa kráľ Erik oženil so svojou neurodzený milenkou Karin Månsdotter.[1]

Dňa 22. februára 1568 sa Renáta v Mníchove vydala za Viliama, dedičného princa Bavorska. Veľkolepý obrad bol detailne popísaný v diele Dialoghi od Massima Troianoa. Na oslavy trvajúce 18 dní prišlo asi 5 000 hostí. Hudbu na oslavy zložil Orlando di Lasso.[2]

Renátin manželstvo bolo šťastné. Manželia žili v jezuitskom Kollegienbau v západnej časti Mníchova. Renáta sa starala o chorých, chudobných a pútnikov, v čom ju manžel plne podporoval. Od roku 1579, kedy sa Viliam stal bavorským vojvodom, trávila väčšinu času v Herzogspitalkirche, ktorý v roku 1555 založil jej svokor.[2]

Zomrela v Mníchove vo veku 58 rokov. Jej hrob sa nachádza v kostole sv. Michala, ktorého vysviacka bol posledným dôležitým bodom v živote Renáty a jej manžela. Bola uctievaná ako svätá, ale nikdy nebola svätorečená. Manžel ju prežil o dvadsať štyri rokov, zomrel v roku 1626.

Medzi jej priamych potomkov patrila Joséphine de Beauharnais (1807 – 1876) Joséphine de Beauharnais, ktorá sa v roku 1823 stala manželkou budúceho švédskeho a nórskeho kráľa Oskara I. Renáta je tak predkom Karola XV., kráľa Švédska a Nórska, a Kristiána X., kráľa Dánska. Všetci súčasní panovníci škandinávskych krajín sú Renátinými priamymi potomkami. Medzi jej ďalších početných významných potomkov patria František Jozef I. a Maximilián I. Mexický.

DetiUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b Cartwright, Julia. Christina of Denmark: Duchess of Milan and Lorraine 1522-1590. New York, 1913
  2. a b Antonius Lux (Hrsg.): Große Frauen der Weltgeschichte. Tausend Biographien in Wort und Bild. Sebastian Lux Verlag, München 1963, S. 390.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renata Lotrinská na českej Wikipédii.