Republikánska strana (USA)

Republikánska strana, známa tiež ako GOP (Grand Old Party), je jednou z dvoch hlavných súčasných politických strán v Spojených štátoch. Vznikla v 50. rokoch 19. storočia ako hlavný politický súper vtedy dominantnej Demokratickej strany a odvtedy tieto dve strany dominujú americkej politike.

Republikánska strana
Republikánska strana
Základné informácie
SkratkaGOP (Grand Old Party)
Založenie20. marec 1854
PredsedaMichael Whatley
IdeológieVäčšina:
konzervativizmus
Frakcie:
centrizmus[1]
kresťanská pravica[2]
libertarianizmus[3]
pravicový populizmus
Politické spektrumstredopravica[4]pravica[5]
Riadiaci orgánRepublican National Committee
Líder v SenáteMitch McConnell
Líder v Snemovni rep.Steve Scalise
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácieMedzinárodná demokratická únia
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaYoung Republicans
Teen Age Republicans
Študentská organizáciaCollege Republicans
High School Republican National Federation
Ženská organizáciaNational Federation of Republican Women
Sídlo310 First Street SE,
Washington, D. C., USA
Webgop.com

Republikánsku stranu založili v roku 1854 aktivisti proti otroctvu, ktorí sa postavili proti územnému zákonu Kansas-Nebraska Act, ktorý umožňoval potenciálne rozšírenie otroctva na západné územia.[6] Strana podporovala klasický liberalizmus a hospodárske reformy[7] zamerané na priemysel, podporovala investície do výroby, železníc a bankovníctva. Na severe bola strana úspešná, pričom do roku 1858 získala väčšinu bývalých whigov a členov Strany slobodnej pôdy, a vytvorila väčšinu takmer vo všetkých severných štátoch. Bielych južanov znepokojilo ohrozenie budúcnosti otroctva v USA. Po zvolení Abrahama Lincolna za prvého republikánskeho prezidenta Spojených štátov v roku 1860 sa južné štáty oddelili od USA. Republikánska strana následne viedla pod vedením Lincolna a republikánskeho kongresu boj za porážku Konfederácie v americkej občianskej vojne, čím sa zachovala Únia a zrušilo otroctvo.

Po vojne strana prijala zákony o rekonštrukcii, ktoré viedli k tomu, že Juh sa stal pevne demokratickým, a počas pozláteného veku získala povesť strany veľkého biznisu. V rokoch 18681928 republikáni dominovali na národnej politickej scéne, keďže vyhrali 14 zo 16 prezidentských volieb. Počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia strana stratila väčšinu v kongrese, pretože programy demokratov Nový údel sa ukázali ako populárne. Zvolenie Dwighta D. Eisenhowera v roku 1952 bolo zriedkavým prelomom medzi demokratickými prezidentmi a po druhej svetovej vojne stál na čele obdobia zvýšenej hospodárskej prosperity. Po ére legislatívy o občianskych právach v 60. rokoch, ktorú prijali demokrati, sa Juh stal spoľahlivo republikánsky, a Richard Nixon získal v roku 1972 49 štátov, ktoré označil za „tichú väčšinu“. Zvolenie Ronalda Reagana v roku 1980 nanovo usporiadalo národnú politiku a pod zástavou republikánov spojilo zástancov ekonomiky voľného trhu, sociálnych konzervatívcov a zahraničnopolitických jastrabov z čias studenej vojny.[8] Od roku 2009 strana čelila výraznému frakcionárstvu vo vlastných radoch a posunula sa smerom k pravicovému populizmu.

V 21. storočí získava Republikánska strana najväčšiu podporu od vidieckych voličov, evanjelických kresťanov, mužov, starších občanov a bielych voličov bez vysokoškolského vzdelania.[9] V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva propodnikateľský postoj. Podporuje nízke dane a dereguláciu a zároveň je proti socializmu, odborom a jednotnej zdravotnej starostlivosti.[10] Populistická frakcia podporuje hospodársky protekcionizmus vrátane ciel.[11][12] V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie legálnosti potratov, odrádzanie od rekreačného užívania drog a často aj ich zákaz, podporu vlastníctva zbraní a zmiernenie obmedzení týkajúcich sa zbraní a vystupuje proti hnutiu za práva transsexuálov. V zahraničnej politike je stranícky establišment intervencionistický, zatiaľ čo populistická frakcia podporuje izolacionizmus a v niektorých prípadoch neintervencionizmus.

Republikánski prezidenti

upraviť

K roku 2021 sa na tomto poste vystriedalo celkovo 19 republikánskych prezidentov.

# Meno (dĺžka života) Portrét Štát Začiatok prezidentovania Koniec prezidentovania Čas v úrade
16. Abraham Lincoln (1809 – 1865)   Illinois 4. marec 1861 15. apríl 1865 4 roky, 42 dní
18. Ulysses S. Grant (1822 – 1885)   Illinois 4. marec 1869 4. marec 1877 8 rokov, 0 dní
19. Rutherford B. Hayes (1822 – 1893)   Ohio 4. marec 1877 4. marec 1881 4 roky, 0 dní
20. James A. Garfield (1831 – 1881)   Ohio 4. marec 1881 19. september 1881 199 dní
21. Chester A. Arthur (1829 – 1886)   New York 19. september 1881 4. marec 1885 3 roky, 166 dní
23. Benjamin Harrison (1833 – 1901)   Indiana 4. marec 1889 4. marec 1893 4 roky, 0 dní
25. William McKinley (1843 – 1901)   Ohio 4. marec 1897 14. september 1901 4 roky, 194 dní
26. Theodore Roosevelt (1858 – 1919)   New York 14. september 1901 4. marec 1909 7 rokov, 171 dní
27. William Howard Taft (1857 – 1930)   Ohio 4. marec 1909 4. marec 1913 4 roky, 0 dní
29. Warren G. Harding (1865 – 1923)   Ohio 4. marec 1921 2. august 1923 2 roky, 151 dní
30. Calvin Coolidge (1872 – 1933)   Massachusetts 2. august 1923 4. marec 1929 5 rokov, 214 dní
31. Herbert Hoover (1874 – 1964)   Kalifornia 4. marec 1929 4. marec 1933 4 roky, 0 dní
34. Dwight D. Eisenhower (1890 – 1969)   Kansas 20. január 1953 20. január 1961 8 rokov, 0 dní
37. Richard Nixon (1913 – 1994)   Kalifornia 20. január 1969 9. august 1974 5 rokov, 201 dní
38. Gerald Ford (1913 – 2006)   Michigan 9. august 1974 20. január 1977 2 roky, 164 dní
40. Ronald Reagan (1911 – 2004)   Kalifornia 20. január 1981 20. január 1989 8 rokov, 0 dní
41. George H. W. Bush (1924 – 2018)   Texas 20. január 1989 20. január 1993 4 roky, 0 dní
43. George W. Bush (narodený 1946)   Texas 20. január 2001 20. január 2009 8 rokov, 0 dní
45. Donald Trump (narodený 1946)   Florida 20. január 2017 20. január 2021 4 roky, 0 dní

Referencie

upraviť
  1. MORGAN, David. Republican feud over 'root canal' spending cuts raises US government shutdown risk [online]. reuters.com, 2023-08-21, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online. Archivované 2023-10-01 z originálu.
  2. The Inclusion-Moderation Thesis: The U.S. Republican Party and the Christian Right [online]. oxfordre.com, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  3. MILLER, Wilbur R.. The Social History of Crime and Punishment in America: A-De. Thousand Oaks, Kalifornia : SAGE, 2012. 2606 s. ISBN 978-1-4129-8876-6. Kapitola Libertarianism, s. 1006 – 1007.
  4. Authoritarian attitudes and support for radical right populists [online]. figshare.com, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  5. David McKay. Facilitating Donald Trump: Populism, the Republican Party and Media Manipulation [online]. link.springer.com, 2020, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  6. BROWNSTEIN, Ronald. Where the Republican Party Began [online]. prospect.org, 2017-11-22, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  7. FORNIERI, Joseph R.; GABBARD, Sara Vaughn. Lincoln's America (1809 - 1865). Carbondale, Illinois : SIU Press, 2008. 256 s. ISBN 978-0-8093-8713-7. Kapitola A. Lincoln, Philosopher, s. 19.
  8. DEVINE, Donald. Reagan's Philosophical Fusionism - The American Conservative [online]. theamericanconservative.com, 2014-04-04, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  9. Polarisation by education is remaking American politics [online]. economist.com, 2024-10-13, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  10. The Rise and Fall of the Neoliberal Order [online]. global.oup.com, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-26 z originálu.
  11. BASCHUK, Bryce. How Trump Could Deal Another Blow to Already Hobbled WTO [online]. bloomberg.com, 2023-09-04, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  12. HABERMAN, Maggie; GOLDMACHER, Shane; SWAN, Jonathan. Following Trump’s Lead, Republicans Adopt Platform That Softens Stance on Abortion. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2024-07-08. Dostupné online [cit. 2024-11-01]. ISSN 1553-8095.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť