Revolučné národné zhromaždenie
Revolučné národné zhromaždenie alebo Národné zhromaždenie česko-slovenské alebo Dočasné národné zhromaždenie bol najvyšší zastupiteľský a zákonodárny orgán v období vzniku Česko-Slovenska. Vznikol 14. novembra 1918 z Národného výboru česko-slovenského. Pôvodne mal 254 členov, ale do marca 1919 sa ich počet zvýšil na 269 (ďalšie miesta boli uvoľnené pre poslancov za Podkarpatskú Rus a pre reprezentantov česko-slovenských légií). Prvé slávnostné zasadanie zvolilo za prezidenta republiky Tomáša Garrigue Masaryka a vymenovalo vládu, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář. Činnosť Revolučného národného zhromaždenia bola ukončená v roku 1920 voľbami do Národného zhromaždenia.
Prvým predsedom Revolučného národného zhromaždenia bol novinár a sociálno-demokratický politik František Tomášek.
Zloženie Revolučného národného zhromaždenia upraviť
Revolučné národné zhromaždenie vzniklo z Národného výboru česko-slovenského jeho rozšírením podľa tzv. Švehlovho kľúča na základe výsledkov volieb do ríšskej rady roku 1911. Pôvodne malo 256 členov, ale v marci 1919 bol ústavným zákonom ich počet zvýšený na 270 (ďalšie miesta boli uvoľnené najmä pre poslancov za Slovensko, kde bolo nutné efektívnejšie bojovať proti právnemu dualizmu - na Slovensku platili staré uhorské predpisy, v ostatných krajinách predpisy rakúske). V parlamente zasadali len poslanci českej a slovenskej národnosti (nemecká a maďarská menšina zastúpená nebola, rovnako ako Podkarpatská Rus, ktorej štátoprávny pomer k Česko-Slovensku ešte nebol doriešený).[1]
Podrobnejšie informácie nájdete v článku Zoznam členov Revolučného národného zhromaždenia
Zastúpenie jednotlivých poslaneckých klubov upraviť
Je uvedené poradie, názov strany a počet pridelených mandátov.
| Počet mandátov | Poznámka | |
|---|---|---|
| Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu | ||
| Československá sociálně demokratická strana dělnická | ||
| Československá národní demokracie | ||
| Slovenskí poslanci | Pre nedostatok slovenských poslancov boli zastupovaní aj Čechmi. | |
| Československá strana socialistická | Československá strana národně socialistická mala pôvodne 29 kresiel, ale do jej klubu neskôr pristúpili aj poslanci za Československú stranu pokrokovú, ktorí obsadili 6 kresiel. | |
| Československá strana lidová | ||
| Ostatní kooptovaní | Kooptácia predstavuje zaradenie do Revolučného národného zhromaždenia mimo Švehlovho kľúča. Okrem slovenských poslancov to boli niektoré osoby z titulu svojej funkcie. | |
| celkom |
Klub slovenských poslancov v Revolučnom Národnom zhromaždení upraviť
Klub slovenských poslancov v Revolučnom Národnom zhromaždení, tzv. Slovenský klub bol jeden z viacerých poslaneckých klubov Revolučného Národného zhromaždenia. Pôvodne bol vytvorený zo 41 kooptovaných poslancov, ktorých nominoval V. Šrobár. Výkonný výbor Slovenskej národnej rady sa pri nomináciách cítil obídený a listom navrhol, aby sa členovia Slovenského klubu vzdali mandátov a navrhli za seba náhradníkov. Táto požiadavka bola odmietnutá. Od marca 1919 bol počet členov Slovenského klubu rozšírený na 54. Klub sústreďoval všetkých slovenských poslancov, ale jeho členmi boli formálne aj A. Masaryková, J. Rotnágl, J. Záruba-Pfeffermann a ďalší českí slovakofili. Prvý predseda Klubu bol M. M. Bella, po ňom M. Dula. Na rozdiel od jednotlivých českých parlamentných klubov bol Slovenský klub politicky rôznorodý - skladal sa z bývalých spolupracovníkov liberálnych časopisov Hlas a Prúdy, stúpencov unitárneho československého štátu (okolo V. Šrobára), z potenciálnych agrárnikov okolo M. Hodžu, z tradičných konzervatívnych "národniarov" zo Slovenskej národnej strany a bývalého martinského politického centra okolo M. Dulu, z autonomistov okolo A. Hlinku i z príslušníkov sociálnej demokracie (I. Dérer). V ďalších volebných obdobiach poslaneckej snemovne ani senátu tento klub už nejestvoval a jednotliví jeho členovia sa politicky vyhraňovali a preskupovali.[2]
Kooptácia poslancov do revolúčného Národného zhromaždenia 1918 – 1920 upraviť
Bol to spôsob konštituovania prvého zákonodarného zboru nového česko-slovenského štátu. Členovia prvého jednokomorového česko-slovenského parlamentu neboli zvolení, ale boli menovite pribraní a dosadení na základe nominácií českých politických strán kvantitatívne podľa tzv. Švehlovho kľúča, t. j. na základe posledných výsledkov volieb do tzv. Ríšskej rady z r. 1911. Slovenských členov z Klubu slovenských poslancov nominoval a fakticky do parlamentu kooptoval V. Šrobár ako jeden z formálnych zakladateľov štátu (muž 28. októbra).[3]
Referencie upraviť
- ↑ Kárník, Z.: České země v éře První republiky, Díl 1. Vznik, budování a zlatá léta republiky (1918-1929). Praha : Libri, 2000. ISBN 80-7277-027-6. S. 63-64. (po česky)
- ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 184.
- ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 197.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Revoluční národní shromáždění na českej Wikipédii.