Cílium (bunka)

(Presmerované z Riasinka)
Mikrofotografia bŕv v epiteli pľúc

Cílium[1] (iné názvy: brva, riasa, riasinka [1][2], cília [3], cilium[4]; lat. cilium, mn. č. cilia) je vlasovitá jemná bunková organela vyskytujúca sa vo väčšom počte na živočíšnych bunkách, slúžiaca buď na pohyb bunky alebo na vytváranie vodného prúdu pri bunke (a tým napríklad na priháňanie potravy).

Cíliá sú typické pre mnoho taxónov prvokov (Protozoa), ďalej pre primitívne mnohobunkovce (Placozoa, Acnidaria, Rotifera, Plathelminthes...) a niektoré larvy (napríklad u mechúrnikov Coelenterata), ale aj chordátov (napr. hviezdovky – Asteroidea), a vyskytujú sa aj napr. v riasinkovom epiteli a vajcovode stavovcov. Kmeň Gastrotricha, po slovensky brušnobrvovky, bol pomenovaný podľa niekoľkých radov bŕv, ktoré majú ich zástupcovia na brušnej strane tela.

TypyUpraviť

Rozlišujú sa na nepohyblivé a pohyblivé.

Nepohyblivé brvy sa vyskytujú temer vo všetkých bunkách, ale len jediná, nie viacero. Pohyblivé brvy sa ale vyskytujú v skupinách a spoločne robia zosúladený pohyb. Nepohyblivé sa využívajú často v senzorických orgánoch. Vonkajšía časť fotoreceptoru je k bunke pripojená nepohyblivou brvou – v očných orgánoch. Aj v nosečuchové bunky pripojené nepohyblivými riasinkami. Boli objavené v roku 1898, ale neboli najprv počítané za významné časti tela– malo ísť len o zastaraný orgán v evolúcii. Tento mylný pohľad sa ale napráva – zistilo sa, že majú veľmi významné miesto v chemických reakciách, prenose signálov a raste bunky. Veľa chorôb má počiatky práve pri chybách práce riasiniek-bŕv.[5]

Pohyblivé brvy zoológovia objavili najmä u väčších eukaryotických organizmov. Viaceré sú pri sebe na bunkovej stene a pohybujú sa. Tentoraz neslúžia na signalizáciu bunke, ale spoločným tlakom posúvajú látky pomimo bunky. V pľúcach posúvajú hlien smerom k ústam a nosu, vo vajcovodoch vajíčka k maternici. Vlnenie bŕv robí organizmu veľmi významné služby-treba aby boli veľmi vyregulované, ináč nastávajú vážne - nezrovnalé posuny![6]

StavbaUpraviť

Skladajú sa z mikrotubulov. 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov. Celá táto štruktúra je ponorená do základnej matrix obklopenej membránou, ktorá prechádza do cytoplazmatickej membrány. Na báze cílií je uložené bazálne teliesko – kinetozóm, ktoré je tvorené deviatimi tripletmi mikrotubúl (vzniklo z centriolu). Bazálne teliesko sa zúčastňuje na tvorbe a diferenciácii bŕv. Cíliá môžu pokrývať celé telo, byť usporiadané do radov alebo obklopovať "bunkové ústa" – cytostóm.Nepohyblivé brvy sa skladajú z 9 párov vonkajších mikrotubúl a nemajú stred. Pohyblivé brvy majú ešte aj v strede 2 mikrotubuly. Pospájané – páry - sú viazané molekulou nexín. Vlnenie zapríčiní až dyneín-molekulárny motor. Brvy sú nutne zložené z niekoľkých navzájom spolupracujúcich častí. Medzi najzákladnejšie časti, ktoré sú nevyhnutné pre ich pohyb patria: mikrotubuly, nexín a dyneín. Mikrotubuly sú uložené na seba a tvoria tak stĺpcovitú štruktúru. Navzájom sa viažu, lenže kruh z nich vytvára viazaním až nexín. Bielkovina dyneín tlačí párové stĺpce navzájom na inú stranu-lenže sú pospájané cez nexín, preto sa brva ohne. Vlnu vytvorí ohnutá brva pri presune dyneínu, lebo ju zohýbava opačne.[7] [8]

PôvodUpraviť

 
Brva-stavba

Cilia sú v (nielen v ľuskom) organizme veľmi potrebné vo viacerých fyziologických procesoch. Nielen ich význam ale vyvoláva snahy o vysvetlenie ich vzniku v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch to boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ich označujú za prípad mechanizmu tzv. nezjednodušiteľnej zloitosti a preto tvrdia, že nie je možné, aby boli vytvorené nikým neriadenými - čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Na vlnenie treba minimálne stavbu, väzbu a motor. Nutné sú aspoň nexín, dyneín a tubuly. Zatiaľ neboli popísané prijateľné scenáre, ktoré by uspokojivo vysvetľovali a experimentálne dokázali samovoľný vznik bŕv. Bolo vytvorených niekoľko možných vysvetlení, ale sú veľmi povrchné a zatiaľ v overovaní. Využívajú znalosti bŕv a veľmi veľa naše poznatky zložiek vnútra bunky. Na rôznych miestach sa tam vnútri vyskytujú nexín, tubulín aj dyneín, ale plnia iný účel. Nepoznáme zatiaľ priamočiary scenár ich vzájomného zosúladenia sa na vytváranie pohyblivých bŕv. [9][10]


VýznamUpraviť

Cíliá slúžia u primitívnych skupín na pohyb, ale i priháňanie potravy k cytostómu. U vývojovo vyspelejších živočíchov sa vyskytujú napríklad vo fylogeneticky starých gliových bunkách a pravdepodobne umožňujú pohyb mozgovo-miechového (cerebro-spinálneho) moku. Bunky s cíliami, tzv. obrvený epitel, sa nachádzajú aj vo vývodoch žliaz, v tráviacej trubici, vo vajcovodoch, dýchacích cestách a inde. Vždy zaisťuje transport látok určitým smerom. Zmyslové brvy sú súčasťou zmyslových orgánov, konkrétne rovnovážno-polohového orgánu – statocysty a chemoreceptorov.

ReferencieUpraviť

  1. a b cílium. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 544.
  2. cílium. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 213.
  3. TIRJAKOVÁ. Protistológia [online]. fns.uniba.sk, [cit. 2017-09-17]. Dostupné online. (rôzne strany)
  4. cilium. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 79
  5. Gardiner, Mary Beth (September 2005). "The Importance of Being Cilia" (PDF). HHMI Bulletin. Howard Hughes Medical Institute. 18 (2).https://www.hhmi.org/sites/default/files/Bulletin/2005/September/sept2005_fulltext.pdf
  6. Enuka Y, Hanukoglu I, Edelheit O, Vaknine H, Hanukoglu A (March 2012). "Epithelial sodium channels (ENaC) are uniformly distributed on motile cilia in the oviduct and the respiratory airways". Histochemistry and Cell Biology. 137 (3): 339–53. doi:10.1007/s00418-011-0904-1. PMID 22207244 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22207244/
  7. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
  8. Satir, Peter; Christensen, Søren T. (2008). "Structure and function of mammalian cilia". Histochemistry and Cell Biology. 129 (6): 687–93. doi:10.1007/s00418-008-0416-9. PMC 2386530. PMID 18365235. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18365235/
  9. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
  10. Satir, Peter; Christensen, Søren T. (2008). "Structure and function of mammalian cilia". Histochemistry and Cell Biology. 129 (6): 687–93. doi:10.1007/s00418-008-0416-9. PMC 2386530. PMID 18365235 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18365235/

ZdrojeUpraviť