Lokálne magnitúdo
Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).
Súhrn všetkých možných lokálnych magnitúd, najmä ak sú rozdelené na "stupne" podľa účinkov na zemský povrch, sa niekedy nazýva stupnica lokálne magnitúdo/magnitudo, Richterova magnitúdová stupnica, Richterova stupnica či Richterova škála. Výraz "stupnica" sa v tejto súvislosti niekedy považuje za nevhodný, pretože ide o veličinu, ktorá nadobúda (takmer) kontinuálne hodnoty, a teda to nie je stupnica v pravom slova zmysle. Problematický je aj atribút "Richterov" v názve veličiny či stupnice, pretože Richterovo magnitúdo je prísne vzaté len názov lokálneho magnitúda platného pre geologické podmienky južnej Kalifornie. Pre iné oblasti Zeme je teda vhodné hovoriť len o "lokálnom magnitúde", napr. na Slovensku sa používa lokálne magnitúdo pre Západné Karpaty. Okrem toho aj sám Richter hovoril len o "magnitude local" (lokálna magnitúda).
CharakteristikaUpraviť
V roku 1935 Charles F. Richter a Beno Gutenberg z California Institute of Technology vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou Richterovi bola stupnica hviezdnych magnitúd používaná v astronómii na opis magnitúdy (hviezdnej veľkosti) a ďalších objektov na oblohe.
Richter vybral za magnitúdu 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu.
| Richterova stupnica | |||
|---|---|---|---|
| Názov | Magnitúda | Účinky | Frekvencia výskytu |
| mikro | < 2 | Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné | Niekoľko miliónov za rok |
| veľmi malé | 2,0 – 2,9 | Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné | Viac ako milión za rok |
| malé | 3,0 – 3,9 | Dá sa pocítiť, ale bez spôsobených škôd | Viac ako 100 000 za rok |
| slabé | 4,0 – 4,9 | Cítiť trasenie vecí v domoch, bez významných škôd | 10 000 až 15 000 za rok |
| stredné | 5,0 – 5,9 | Zle postavené budovy môžu spadnúť | 1 000 až 1 500 za rok |
| silné | 6,0 – 6,9 | Veľké škody až na ploche 100 km2 | 100 až 150 za rok |
| veľké | 7,0 – 7,9 | Veľké škody na veľkých oblastiach | 10 až 20 za rok |
| veľmi veľké | 8,0 – 8,9 | Škody na niekoľko sto kilometroch | Jedno za rok |
| masívne | 9,0 – 9,9 | Veľké škody na niekoľko tisíc kilometroch | Jedno za 10 až 50 rokov |
| meteorické | 10+ | doposiaľ nezaznamenané | Extrémne zriedkavo |
