Lokálne magnitúdo
Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).
Súhrn všetkých možných lokálnych magnitúd, najmä ak sú rozdelené na "stupne" podľa účinkov na zemský povrch, sa niekedy nazýva stupnica lokálne magnitúdo/magnitudo, Richterova magnitúdová stupnica, Richterova stupnica či Richterova škála. Výraz "stupnica" sa v tejto súvislosti niekedy považuje za nevhodný, pretože ide o veličinu, ktorá nadobúda (takmer) kontinuálne hodnoty, a teda to nie je stupnica v pravom slova zmysle. Problematický je aj atribút "Richterov" v názve veličiny či stupnice, pretože Richterovo magnitúdo je prísne vzaté len názov lokálneho magnitúda platného pre geologické podmienky južnej Kalifornie. Pre iné oblasti Zeme je teda vhodné hovoriť len o "lokálnom magnitúde", napr. na Slovensku sa používa lokálne magnitúdo pre Západné Karpaty. Okrem toho aj sám Richter hovoril len o "magnitude local" (lokálna magnitúda).
CharakteristikaUpraviť
V roku 1935 Ch. Richter a B. Gutenberg z California Institute of Technology (Caltech) vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou Richterovi bola stupnica hviezdnych magnitúd používaná v astronómii na opis magnitúdy (hviezdnej veľkosti) a ďalších objektov na oblohe.
Richter vybral za magnitúdu 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu.
| Richterova stupnica | |||
|---|---|---|---|
| Názov | Magnitúda | Účinky | Výskyt za rok |
| mikro | < 2 | Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné | viac ako 8000 denne |
| veľmi malé | 2 – 2,9 | Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné | približne 1000 denne |
| malé | 3 – 3,9 | Dá sa pocítiť, ale bez spôsobených škôd | 49 000 |
| slabé | 4 – 4,9 | Cítiť trasenie vecí v domoch, bez významných škôd | 6 000 |
| stredné | 5 – 5,9 | Zle postavené budovy môžu spadnúť | 800 |
| silné | 6 – 6,9 | Veľké škody až na ploche 100 km2 | 120 |
| veľké | 7 – 7,9 | Veľké škody na veľkých oblastiach | 18 |
| veľmi veľké | 8 – 8,9 | Škody na niekoľko sto kilometroch | 1 |
| masívne | 9 – 9,9 | Veľké škody na niekoľko tisíc kilometroch | 1 za 20 rokov |
| meteorické | 10+ | doposiaľ nezaznamenané | extrémne zriedkavo |
