Parný rušeň 498.0

Parný rušeň 498.0 alebo aj Albatros bol rad rýchlikových parných rušňov horského typu vyrábaných v 40. rokoch 20. storočia v Škode Plzeň. Vyrobených bolo 40 rušňov radu 498.0. Rušne slúžili ako pohonné jednotky diaľkových rýchlikov, boli teda „vyššou triedou“.

Parný rušeň 498.0
Rušeň 498.022 na stanici Bratislava východ
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	120 km/h
Trvalý výkon	1 864 kW (2 500 konských síl)
Pretlak pary	16 bar
Výhrevná plocha kotla	257,6 m²
Plocha prehrievača	73,8 m²
Plocha roštu	4,72 m²
Priemer valcov	500 mm
Usporiadanie pojazdu	2´D 1´
Rozchod	1 435 mm
Hmotnosť	106 t
Adhézna hmotnosť	72,4 t
Výrobné údaje
Výrobca	Škoda
Prevádzkovateľ	ČSD
Rok výroby	1945 – 1947
Počet vyrobených kusov	40
V prevádzke v období	1947 – 1976

Vývoj a výroba

V roku 1933 - 1938 si Československé štátne dráhy zakúpili celkom deväť kusov rýchlikových parných rušňov typu "Mountain", označených ako 486.001 - 009. Išlo o výkonné a spoľahlivé stroje, ktoré dobre zvládali držanie rýchlosti aj na sklonovo náročných tratiach, najmä bývalej Košicko-bohumínskej dráhy, pre premávku na ktorej boli vlastne aj objednané. Ich "najväčším neduhom" bol však nízky počet, čo súviselo so skutočnosťou, že v tej dobe pre väčšinu rýchlikov postačovali ešte trojspražné rušne radu 387.0,

Ešte priebehu 30. rokov 20. storočia však narastá objem prepravy, súpravy sa zväčšujú, a navyše Československé dráhy zavádzajú nové štvornápravové vozne s celokovovou skriňou, ktorých mŕtva váha však dosahuje až 47 t. Druhá svetová vojna výrazne preriedila rušňový park a navyše opätovne vzrástla doprava, najmä na trati medzi Prahou, Košicami a Sovietským zväzom. Preto medzi prvými objednávkami bola aj objednávka na ďalších 40 rušňov osvedčeného radu 486.0, hoci sa pôvodne uvažovalo aj o úplne novom type s usporiadaním náprav 2´D alebo 1´D´1. Okrem početných technických zmien, spôsobených predovšetkým zvládnutím technológie zvarovania ocele pri stavbe kotla, došlo aj k početným zmenám na vzhľade stroja. Rušne tohto radu boli totiž prvými, na konštrukcii ktorých sa podieľal aj výtvarník, v tomto prípade akademický maliar Vilém Kreiblich, hoci estetike strojov bola venovaná pozornosť už za čias Rakúsko-Uhorska.

V priebehu nábehu výroby boli prevádzané oproti objednávke ďalšie početné konštrukčné zmeny, ktoré spôsobili nárast hmotnosti o 3,5 t. Navyše, použitie valivých ložísk na nápravách behúňov a tendra viedlo k odstráneniu najvážnejšieho nedostatku východzej rady 486.0, prehrievania ložisk, v dôsledku čoho mali povolenú maximálnu rýchlosť 120 km/h. To viedlo aj k zmene označenia na radu 498.0

Prvý rušeň bol dokončený začiatkom decembra 1946 a jeho prvá skúšobná jazda sa uskutočnila 5. decembra 1946. ČSD ju prevzali dňa 18.12.1946 do výhrevne Praha - Masarykovo nádraží a do prevádzky bola zaradená po vykonaní technicko-bezpečnostnej skúšky 18. februára 1947. Zvyšné stroje boli vyrobené v prve polovici roku 1947, pričom posledný bol k ČSD prevzatý 28. júna 1947. Všetky rušne boli zaradené najprv do výhrevne Praha - Masarykovo nádraží. Hoci všetky stroje pochádzali z jednej série, posledných 5 dostalo odlišné usmerňovače dymu.

Pozri aj

• Parný rušeň 498.1

Externé odkazy

• [1] Archivované 2016-10-29 na Wayback Machine – Technické údaje a popis radu 498.0