Rudo Moric

Rudo Moric (* 27. marec 1921, Sučany – † 26. november 1985, Bratislava) bol slovenský prozaik a publicista.Jeho pseudonymy sú: Rudo Mor, R. M. Sučiansky a i.;

Rudo Moric
slovenský prozaik a publicista
Narodenie	27. marec 1921 Sučany, Slovensko
Úmrtie	26. november 1985 (64 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Životopis

Narodil sa 27. 3. 1921 v rodine železničiara a vzdelanie získaval v Sučanoch, Martine a v učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave, kde získal doktorát z filozofie.^{[chýba zdroj]} Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1941 – 43 ako učiteľ v Belej. Ako príslušník 1. česko-slovenskej.armády na Slovensku sa aktívne zúčastnil SNP, Pôsobil ako delostrelec vo funkcii veliteľa kanóna proti útočnej vozbe vz. 37. Svoje zážitky z povstania pretavil do piatich poviedok, ktoré vyšli pod názvom Smrť tridsaťsedmičky (1977).

Po potlačení povstania bol internovaný v zajateckých táboroch v Rakúsku. V rokoch 1946 – 48 pokračoval v učiteľskej dráhe v Stupave, kde taktiež vydával detský časopis Okienko Záhoria, bol dramaturgom Školfilmu, neskôr pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a od roku 1964 bol predsedom výboru Slovenského literárneho fondu, ktorého úlohou bolo podporovať tvorivú činnosť v oblasti pôvodnej umeleckej a vedeckej literatúry. Ako jeho riaditeľ dbal na vyváženú edičnú politiku, pričom po celý čas svojho pôsobenia vo vydavateľstve vytváral publikačný priestor pre mladú generáciu. Jeho pričinením bolo v roku 1968 obnovené vydávanie Slniečka, najznámejšieho medzivojnového časopisu pre deti.

Jeho knihy mali veľký ohlas doma aj v zahraničí. Hojne boli prekladané do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny.

Pôsobenie

• 1941 – 1943 učiteľ, Belá
• 1944 – 1945 vojak v SNP; bol v nemeckom zajatí
• 1946 – 1948 učiteľ, Stupava (tu redigoval a vydával časopis pre deti Okienko Záhoria)
• 1948 – 1950 dramaturg Školfilmu – Ústav pre školský a osvetový film
• 1950 – 1959 pracovník Výskumného ústavu pedagogického
• 1959 – 1985 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá
• 1959 tajomník Zväzu slovenských spisovateľov
• 1964 – 1970, 1974 – 1984 predseda výboru Slovenského literárneho fondu

Ocenenia

• 1975 zaslúžilý umelec
• 1984 národný umelec
• 1956, 1959, 1969 Cena vydavateľstva Mladé letá
• 1968 Cena Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež
• 1971 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Rozprávky z lesa
• Na Čestnú listinu IBBY boli zapísané knihy Rozprávky z lesa (1974), Rozprávky z ostrova orchideí (1979).
• 1980 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu
• 1983 Čestné uznanie v Cene Maxima Gorkého za knihu Žalobaba

Tvorba

Štyridsiate roky

Publikovať začal v 40.rokoch 20.st.v časopisoch pre deti Priateľ dietok a Slniečko. Neskôr prispieval do Okienka Záhoria, ktoré sám redigoval. Knižne debutoval r.1947 prózou Lyžiar Martin. V nej aj nasledujúcich prózach Žofka (1948) a Družina z Dlhej ulice (1949) nadviazal na medzivojnový model triviálnej spoločenskej prózy, ktorý prehliadal dobovú sociálnu realitu a svet detí štylizoval výlučne zo zábavno-výchovnej pozície. V knižnej poviedke Miško hrdina (1949) tematizoval už spoločenskú realitu, protifašistický motív však aj tentoraz vyjadril spôsobom tradičnej výchovnej prózy. R.1951 vydal román Explózia, v ktorom v intenciách pofebruárovej interpretácie SNP predstavil dobovému detskému čitateľovi protifašistický odboj. K relatívne akceptovateľnejšiemu výsledku podmienenému hlavne zreálnením detských postáv a ich účasti v odboji sa dopracoval až v jeho neskorších reedíciách. V zmysle pofebruárových názorov na detskú literatúru ako prostriedku ideologickej výchovy mladých generácií napísal aj romány z učňovského prostredia Tri roky (1951) a Prvý z Dvorov (1953).

Päťdesiate roky

V polovici 50.rokov sa usiloval vymeniť spoločenskú prózu zo života súčasného dieťaťa za ideológiou nezdiskreditovanú tematiku. V knihe Majster pästiarskych rukavíc (1954) zbeletrizoval život olympijského víťaza Jána Zacharu, v literárnej reportáži Cez šesťdesiatjeden končiarov (1956) spracoval zimný horolezecký prechod Vysokými Tatrami. Ku kvalitnému reflektovaniu športovej tematiky dospel však až na začiatku 60.rokov v zbierke poviedok Smutný Suarez (1962), v ktorej športovú tému neprezentoval ako fyzický akt, ale ako prostriedok mravnej sebaprojekcie. Pôsobivé etické podložie je príznačné aj pre jeho najznámejšiu a umelecky najhodnotnejšiu prácu Z poľovníckej kapsy (1955). Tematicky je táto poviedková kompozícia len zdanlivým záznamom poľovníckych príhod a zážitkov, v skutočnosti ide o umeleckú emocionálno-poetickú projekciu prírodnej reality, pričom podľa Stanislava Šmatláka „umelecká presvedčivosť tohto rozprávania vychádza z dlhodobej životnej skúsenosti človeka, z jeho schopnosti nielen poznať, ale aj ľudsky porozumieť všetkému tomu, čo sa ustavične okolo neho vo voľných priestoroch lesnej prírody odohráva.“ Úspech knihy navyše podmienila „aliancia“ autora a jeho neliterárneho „informátora“ horára Bohdana, ktorý svojou prítomnosťou nielen rozširuje vecno-dokumentárnu rovinu diela o individuálny ľudský rozmer, ale „ktorý práve preto, že dobre rozumie zákonom i tajomstvám prírody, dokáže prenikavo vidieť pod kožu i ľudským postavám“, a tak byť kvalifikátorom hodnotového systému človeka. Vo vývine autorovej tvorby kniha Z poľovníckej kapsy nebola však impulzom k novej, kvalitatívne vyššej tvorivej fáze. Už nasledujúca kniha, vedecko-fantastický román so špionážnou zápletkou Prípad „Tuberlicín“ (1957) je návratom k predchádzajúcej popisnosti a literátskosti. Štandardnú úroveň bez metaforického myšlienkového posolstva moderného cestopisného žánru, má aj cestopisná próza inšpirovaná pobytom vo Vietnamskej ľudovej republike Pri zakliatej rieke (1958).

Šesťdesiate a sedemdesiate roky

Začiatkom 60. rokov – pod vplyvom poetiky detského aspektu – zameral sa opätovne na spoločenskú prózu zo života detí (Našiel som vám kamarátov, 1960; Trikrát som ušiel, 1961; Oktávia ide stovkou, 1964), výchovná koncepcia detskej beletristiky mu však nedovoľovala prepracovať sa k objaveniu autentického detského sveta. Prijateľnejší výsledok dosiahol sériou autorských rozprávok, neskôr zhrnutých do súboru Rozprávky z lesa (1971), v ktorých sa vrátil k svojej bytostnej téme, k prírode. Prostredníctvom antropomorfizácie a analógie medzi svetom prírody a svetom ľudí uviedol v nich čitateľa do kolobehu života, do jeho elementárnych etických vzťahov.

V 60. rokoch 20. st. rozšíril svoj žánrovo-tematický register aj o historicko-životopisný román Teraz ho súdia nepriatelia (1967). Cez tragický osud rodáka učiteľa Juraja Langsfelda, dejovo situovaný do Turca, zobrazil v ňom národný entuziazmus a mravnú imperatívnosť romantickej generácie počas revolučných rokov 1848 – 49. Rodný región ho inšpiroval aj k napísaniu turčianskych povestí O Blažejovi, čo sa nebál (1975). Po povesťovo-rozprávkových knižkách inšpirovaných návštevou Kuby (Svetlo náčelníka Hatueya, 1975; Rozprávky z ostrova orchideí, 1976) na podklade povesťového materiálu, ktoré zozbierali a spracovali Igor a Dušan Janotovci, napísal zbierku bratislavských povestí Zvon lumpov (1979), ktorou kvantitatívne rozmnožil existujúce literárne adaptácie podunajského a bratislavského slovenského folklóru. Kvantitatívnym rozšírením dobového čitateľského repertoáru bola aj kniha Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu (1980), v ktorej sa inšpiroval tradíciou prášilovských príbehov.

Osemdesiate roky

V 80. rokoch napísal ešte niekoľko knižiek pre čitateľov mladšieho školského veku, popisný realizmus a sklon k didaktickosti, dva atribúty príznačné pre celú jeho tvorbu, mu však nedovolili prekročiť vlastnú limitovanosť a dospieť k umeleckej výpovedi. Román Sen značky Pelé (1987), situovaný do brazílskeho sociálneho a športového prostredia, jeho tvorbu definitívne uzavrel. Posmrtne vyšiel aj výber z jeho literárnej publicistiky Detstvo tohto času (1986), ktorý dokumentuje jeho vlastný celoživotný záujem o literárnu tvorbu pre deti a mládež, jeho manažérske aktivity a rôzne edičné projekty, ktoré ako dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Mladé letá inicioval a podporoval.

Dielo

Diela pre deti

• 1947 – Lyžiar Martin, výchovno-zábavná literatúra, knižný debut
• 1948 – Žofka, výchovno-zábavná literatúra
• 1949 – Družina z Dlhej ulice, výchovno-zábavná literatúra
• 1949 – Miško hrdina, príbeh z obdobia SNP
• 1950 – Pozor, filmujeme! , beletrizovaná náučná kniha
• 1951 – Explózia, príbeh z obdobia SNP
• 1951 – Tri roky, román z učňovského prostredia
• 1952 – Ako sme sa hrali
• 1953 – Prvý z Dvorov, román z učňovského prostredia
• 1954 – Majster pästiarskych rukavíc, publicisticko-umelecký životopis olympijského víťaza Jána Zacharu
• 1955 – Z poľovníckej kapsy, zbierka poviedok, ktoré sú koncipované ako spomienky starého horára z Kysúc
• 1956 – Cez šesťdesiatjeden končiarov, reportážny román o horolezcoch vo Vysokých Tatrách
• 1957 – Prípad „Tubercilín“, špionážny a vedecko-fantastický román
• 1958 – Pri zakliatej rieke, cestopisné dielo pre deti z pobytu vo Vietname
• 1960 – Našiel som vám kamarátov, zbierka krátkych próz
• 1961 – Trikrát som ušiel, detský román o cigánskom chlapcovi z detského domova
• 1962 – Smutný Suarez, zbierka športových poviedok
• 1962 – O divej kačičke, rozprávka
• 1962 – Čo je rýchlejšie, leporelo
• 1964 – Oktávia ide stovkou
• 1965 – Kukučia rozprávka, rozprávka
• 1966 – Srnček Parožtek, rozprávka
• 1967 – Srnka s červenými hviezdičkami, rozprávka
• 1969 – Ako vretenica Kľukatá o chvost prišla, rozprávka
• 1972 – O muške Svetluške, rozprávka
• 1973 – O Haríkovi a Billovi, dvoch kamarátoch, rozprávka
• 1970 – Ako sa princezná Ňurka stratila a ako sa našla, rozprávka
• 1971 – Rozprávky z lesa, zbierka próz
• 1975 – O Blažejovi, čo sa nebál, zbierka povestí prevažne z Turca
• 1975 – Svetlo náčelníka Hatueya, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby
• 1976 – Ako som krstil medveďa, cyklus krátkych próz
• 1976 – O Pichuľkovi, Svetluške a mravcoch Pobehajcoch, rozprávka
• 1976 – Rozprávky z ostrova orchideí, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby
• 1977 – Po lesných chodníkoch, zbierka próz
• 1977 – Koník majstra Machuľku, rozprávky
• 1977 – O dvoch mravcoch Pobehajcoch, rozprávka
• 1978 – Môj veľký malý kamarát, kniha krátkych próz o súčasných deťoch
• 1979 – Zvon lumpov, zbierka bratislavských povestí
• 1980 – Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu, kniha autorských rozprávok inšpirovaných ľudovým rozprávačom Adamom Brezuľom
• 1980 – Žalobaba, kniha krátkych próz o súčasných deťoch
• 1983 – Hlupáčik s velikánskou jednotkou

Diela pre dospelých

• 1964 – Taký je svet, zbierka poviedok
• 1967 – Teraz ho súdia nepriatelia, životopisno-historický román o Ďurkovi Langsfeldovi
• 1969 – Sen o chlebe, autobiografické krátke prózy z obdobia jeho zajatia po SNP
• 1977 – Smrť tridsaťsedmičky, cyklus poviedok o osudoch mužov obsluhujúcich počas SNP kanón proti útočnej vozbe vz. 37
• 1986 – Detstvo tohto času, výber z publicistiky (editor Ondrej Sliacky)

Preklady

• 1963 – Vítězislav Kocourek: Si skvelý, Ogimura

Literatúra

• Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. LIC, Bratislava 2005.
• Horňák, Peter (Foldvári, Kornel): Prípad "Tuberlicín". Zlatý máj, 3, 1958, č.8, s.249 – 250.
• Poliak, Ján: K otázke umeleckého životopisu. Zlatý máj, 4, 1959, č.5, s.400 – 404.
• Petrus, Pavol: Dve knihy o prírode. zlatý máj, 5, 1960, č.5, s.228 – 229.
• Bob, Jozef: Nielen športom. Kultúrny život, 1962, č.50, s.4.
• Šútovec, Milan: Rutina hory neprenáša. Kultúrny život, 1962, č.8, s.4.
• Turan, Ján: O faulovaní v športovej literatúre. Zlatý máj, 7, 1963, č.4, s.186 – 187.
• Kusý, Ivan: Premeny povstaleckej prózy. SPN, Bratislava 1974.
• Jurčo, Milan: Zákruty a míľniky na štvrťročnej ceste slovenskej literatúry faktu 2. Zlatý máj, 19, 1975, 4. 9, s.578 – 585.
• Šmatlák, Stanislav: Doslov. In: Moric, Rudo: Po lesných chodníkoch, Bratislava 1977.
• Moric, Rudo: Slovenské umenie pre deti je mladé a zdravé. In: Ján Poliak: Rozhovory o literatúre pre mládež. SPN, Bratislava 1978.
• Miko, František: Hra a poznanie v detskej próze. SPN, Bratislava 1980.
• Viskupová, Etela: Bibliografia Ruda Morica. SPN, Bratislava 1981.
• Kočiš, František: Syntakticko-kompozičný pôdorys románu R. Morica Explózia. Slovenská reč, 49, 1984, č.4, s.195 – 205.
• Miko, František: Človek, zviera, príroda. Zlatý máj, 29, 1985, s.79 – 83.
• Sliacky, Ondrej: Publicistika ako svedectvo a stimul. Zlatý máj, 29, 19885, č.7, s.401 – 405.
• Kopál, Ján: Nad dielom Ruda Morica. Slovenské pohľady, 102, 1986, č.3, s.91 – 95.
• Klátik, Zlatko: Človek a príroda v próze Ruda Morica 1-2 Zlatý máj, 32, 1988, č.3, s.138 – 146; č.4, s.201 – 206.
• Noge, Július: Literatúra v literatúre. SPN, Bratislava 1988.
• Tučná, Eva: Reflexie o literatúre pre deti a mládež. Nitra 1993.
• Kopál, Ján: Próza a poézia pre mládež. Nitra 1997.

Externé odkazy

• Rudo Moric - Osobnosti.sk