Rudolf Böhm
Rudolf Böhm, tiež Rezső Böhm (* 6. august 1884, Košice - † 18. január 1933, Bratislava) bol politik maďarskej národnosti na území Slovenska v prvej tretine 20. storočia.
| Rudolf Böhm | |
| maďarský politik | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1929 – 1933 | |
| Biografické údaje | |
| Rodné meno | Rezső Böhm |
| Narodenie | 6. august 1884 Košice, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 18. január 1933 (48 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Politická strana | Krajinská kresťansko-socialistická strana |
| Profesia | poštový úradník |
| Národnosť | maďarská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Rodina | |
| Manželka |
Irén, rodená Kovács |
| Deti | dcéry Gyurika a Lacika |
Narodil sa do váženej košickej obchodníckej rodiny. Stredoškolské štúdium absolvoval v Košiciach a následne právo v Budapešti. Už ako mladý študent sa zapojil do politickej práce. Aktivizoval sa v maďarskej kresťansko-socialistickej strane. V roku 1906 je košickým delegátom strany na prvom budapeštianskom kresťansko-socialistickom robotníckom kongrese. V roku 1908 sa stal zamestnancom pošty ako poštový úradník. V tomto povolaní ho zastihla aj I. svetová vojna. Počas nej pracoval na poľnej pošte a po okupácii Rumunského kráľovstva bol poverený vedením pošty v Bukurešti.
Po vzniku Česko - Slovenska sa vrátil domov, avšak zmenou spoločensko-politických pomerov sa jeho situácia (ako významného predstaviteľa maďarskej menšiny) zhoršila. Mal problém nájsť adekvátne pracovné uplatnenie. Nespokojnosť s novou situáciou ho priviedla opäť k politike. Začal sa podieľať na založení novej politickej strany, Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, ktorá by hájila práva Maďarov v novom štáte. Patril k jej najvýraznejším predstaviteľom na východnom Slovensku. Osvedčil sa ako vynikajúci organizátor a preto bol v roku 1925 po vnútrostraníckej kríze povolaný do Bratislavy, aby sa ujal funkcie generálneho tajomníka a stranu zreorganizoval. Pozitívne výsledky jeho práce, ako aj dobré výsledky strany vo voľbách v roku 1925, 1928 a 1929 znamenali pre Böhma ďalší rast v straníckej kariére - stal sa generálnym riaditeľom strany.[1]
V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený de senátu Národného zhromaždenia. V 150-člennej hornej komore parlamentu bol najmladším senátorom. Kandidoval v XI. volebnom kraji. V senáte zasadal v národohospodárskom výbore a bol aj náhradníkom v inkompatibilnom výbore. V pléne najčastejšie vystupoval k ekonomickým a hospodárskym otázkam.[2] Vo funkcii generálneho riaditeľa zotrval do roku 1930 a venoval sa už len senátorskej funkcii.
Patril k výrazným zástancom záujmov maďarskej menšiny na Slovensku a kritikom vtedajších pomerov v spoločnom štáte. Bol predstaviteľom kultúrnej organizácie strany v Bratislave. Taktiež podporoval maďarskú akademickú mládež a bol vedúcou osobnosťou robotníkov združených v Krajinskej kresťansko-socialistickej strane.
Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 18. januára 1933 v Bratislave. Mal dva pohreby. Jeden 20. januára 1933 v Bratislave a 22. januára 1933 v Budapešti, kde si prial, aby bol pochovaný.[3] V senáte Rudolfa Böhma nahradil Karl Kreibich.
Zoznam referencií upraviť
- ↑ Böhm Rezső életpályája. [Magyar Hirlap], 1933-01-21, roč. XII, čís. 17, s. 3.
- ↑ Senát - register menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Stenoprotokol zo schôdze senátu 8.2. 1933 [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.