Rudolf Uher
Rudolf Uher (* 19. júl 1913, Lubina – † 27. august 1987, Bratislava) bol slovenský sochár.
| Rudolf Uher | |
 slovenský sochár | |
| Narodenie | 19. júl 1913 Lubina, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. august 1987 (74 rokov) Bratislava, ČSSR |
| Odkazy | |
| Commons |  Rudolf Uher |
Štúdium upraviť
Študoval na obchodnej akadémii v Trenčíne, na Učiteľskom ústave v Prešove neskôr v rokoch 1941 – 1944 študoval ako na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej pod vedením prof. Jozefa Kostku. V roku 1946 absolvoval študijný pobyt v Paríži, stal sa členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta (Alojz Klimo, Vincent Hložník, Guderna, Matejka, Semian a ďalší). V roku 1964 sa zoznámil a celoživotne zblížil so známym rakúskym sochárom K. Prantlom a založil Sochárske sympózium v Ružbachoch. V roku 1967 (Expo Montreal) a 1970 (Expo Osaka) inštaloval svoje sochy pred československými pavilónmi na svetových výstavách, v roku 1971 inštaloval jednu zo svojich najvýznamnejších sôch v USA. V roku 1972 mu pozastavili členstvo v ZSVU a obmedzili výstavnú činnosť – niektoré jeho exteriérové diela boli úradne zničené. V roku 1973 ochrnul na pravú ruku. Od roku 1975 začal tvoriť sochy z pálenej a glazovanej hliny.[1]
Tvorba upraviť
Rudolf Uher je vnímaný ako výnimočný a osobitý sochár, ktorý dvakrát, t. j. v 40-tych a 60-tych rokoch 20. storočia, novým spôsobom formuloval principiálny vývoj slovenského moderného sochárstva. R. Uher posunul slovenské chápanie sochárskeho tvaru od klasickej moderny k neomoderne. V 40-tych rokoch R. Uher rozvinul sochársky program archetypu, pratvaru, univerzálneho stvárnenia. Vo svojej sochárskej tvorbe zjednodušoval a zovšeobecňoval tvarový typ, ktorý vyjadroval napr. vo forme anonymných hláv, lyrických torz a figúr v pohybe. Svoje sochy vytváral najmä v sadre, kameni a dreve. V 50-tych rokoch dočasne podľahol metóde tvorby socialistického realizmu, ale už koncom 50-tych rokov sa vracia k pôvodným východiskám svojej tvorby. Od začiatku 60-tych rokov, v období svojho tvorivého vzopätia, R. Uher rozvíjal vlastný výklad minimalizmu, v ktorom spojil základný geometrický modul a náznakovosť geometrického tvaru s rukopisnou expresívnosťou – raz vo forme agresívneho gesta, inokedy s poetikou. Pri tvorbe svojich sôch razantne odstraňoval hranice medzi figuratívnym a nefiguratívnym prístupom k sochárskemu tvaru. V 60-tych rokoch nanovo definoval nefiguratívnu sochu, vytvoril veľký abstraktný tvar. Nefiguratívne archetypy povýšil na všeľudské, nadčasové znaky a symboly. Uher stvárňoval svet aj prírodu vcelku, synteticky a intuitívne. Vytvoril syntézu geometrického tvaroslovia spojeného s monumentálnym vyjadrením. V počiatkoch svojej tvorby Uher pracoval najmä so sadrou, kameňom a drevom, niektoré sadrové plastiky boli s časovým posunom odlievané do bronzu. V 60-tych rokoch rozvíjal svoj program novátorským využitím zváraného železa. Jeho obľúbeným materiálom bolo drevo. Po svojej chorobe v 70-tych a 80-tych rokoch vo svojej tvorbe využíval pálenú a glazovanú hlinu. Niektoré takto spracované diela boli následne odliate do bronzu.[2]
Samostatné výstavy upraviť
- 1964 Rudolf Uher – Plastiky a kresby, Bratislava, Bratislavský umelecký kabinet (SK)
- 1957 Rudolf Uher – Plastiky, Bratislava, Výstavná sieň ZSVU (SK)
- 1960 Rudolf Uher – Plastiky a kresby, Brno, Dům pánů z Kunštátu (CZ)
- 1961 Rudolf Uher – Plastiky a obrazy, Berlín, Československé kultúrne stredisko (DE)
- 1966 Rudolf Uher – Plastiky a kresby, Praha, Nová síň (CZ)
- 1966 Rudolf Uher – Plastiky a kresby, Káhira, Československé kultúrne stredisko (EGY)
- 1967 Rudolf Uher – Plastiky, Bratislava, Dom umenia (SK)
- 1969 Rudolf Uher – Obrazy a sochy, Praha, Nová síň (CZ)
- 1970 Rudolf Uher – Plastiky, Brno, Galerie Jaroslava Krále (CZ)
- 1982 Rudolf Uher – Sochár a jeho kresba I., Bratislava, Slovenská národná galéria / Slovak National Gallery (SK)
- 1983 Rudolf Uher – Výber z tvorby 1943 – 1983, Bratislava, Výstavná sieň ZSVU (SK)
- 1985 Rudolf Uher – Sochy a kresby, Žilina, Považská galéria / Museum of art Zilina (SK)
- 1986 Rudolf Uher – 8 sculpturen, Viedeň, Kunsathandeln Cajetan Grill (A)
- 1987 Rudolf Uher – Sochy a kresby, Senica, Záhorská galéria (SK)
- 1995 Rudolf Uher – Sochy, Klenová, Galerie Klatovy (CZ)
- 1998 Rudolf Uher – Hommage à Rudolf Uher, Bratislava, CC Centrum (SK)
- 2009 Rudolf Uher – Bratislava, Danubiana / Danubiana Maulensteen Art Museum (SK)[3]
Kolektívne výstavy (výber) upraviť
- 2000 Common Denominator, Bratislava, Galéria mesta Bratislavy / City Gallery of Bratislava (SK)
- 2000 Slovak visual art in 20th century, Bratislava, Slovenská národná galéria / Slovak National Gallery (SK)
- 2000 Axis mundi, Bratislava, Slovenská národná galéria / Slovak national gallery (SK)
- 2001 Súčasné slovenské umenie, Pasov, Pasovský umelecký spolok / Kunstverein Passau (DE)
- 2001 Z kolekcie prvej slovenskej investičnej skupiny, Bratislava, Danubiana / Danubiana Maulensteen Art Museum (SK)
- 2002 Nové slovenské umenie, Viedeň, WUK – Kunsthalle Exnergasse (DE)
- 2003 Slovenské súčasné umenie, Praha, Gallery art factory (CZ)[4]
Zastúpenie v zbierkach (výber) upraviť
- Slovenská národná galéria / Slovak national gallery, Bratislava (SK)
- Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
- Galéria M.A. Bazovského v Trenčíne / Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín
- Galéria P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
- Slovenské národné múzeum, zámok Bojnice
- Národná galéria v Prahe (CZ)
- Galerie výtvarného umění v Olomouci (CZ)
- Galerie Klatovy – Klenová (CZ)
- National Museum, New Foundland (CAN)
- Ohbayjashi – Gumi, Osaka (JAP)
- Galéria Jána Koniarka, Trnava
- Považská galéria umenia v Žiline / Museum of Art Zilina , Žilina
- Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
- Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovsky Mikulas
- Pamätník SNP v Handlovej (1959)
- Pamätník SNP na vrchu Roh pri Lubine (1954 – 65)
Referencie upraviť
- ↑ http://www.artcapital.sk/14-19/[nefunkčný odkaz]
- ↑ . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ BARTOŠOVÁ, ZUZANA. Rudolf Uher – SOCHY. Bratislava : Slovart, Michal Uher – Niobe Design, 1998. ISBN 80-238-2782-0, 80-7145-325-0. Kapitola Samostatné výstavy, s. 284 - 285.
- ↑ . Dostupné online.