Sázavský kláštor

Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomennou riekou.

Dejiny

Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku 1032. Pri jeho zrode stáli knieža Oldřich I. a (vtedy ešte pustovník) Prokop, okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku 1009. Knieža Oldřich I. v roku 1032 túto komunitu povýšil na benediktínsky kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať cyrilo-metodskú tradíciu. Hovorí o ňom latinská Legenda o svätom Prokopovi v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s Kyjevskou Rusou.

Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila na víno. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento kláštor.

V 11. storočí bol kláštor stredom staroslovenskej liturgie, ale už v roku 1096 boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia.

Krátko po svojej korunovácii v roku 1203 sa Přemysl Otakar I. snažil presvedčiť pápeža Inocenta III. o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo a vyhlásení Prokopa za svätého. Biskupstvo síce nebolo povýšené, ale Prokop bol kanonizovaný v roku 1204.

Stavba

Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo 14. storočia a prestavaná bola v dobe baroka.

Husitské vojny prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa.

Medzi najvzácnejšie prvky v interiéri kláštora patria gotické fresky mariánskeho cyklu a hlavne unikátna Sázavská madona, ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša.