Sídlisko na Račianskej ulici
Sídlisko na Račianskej ulici alebo Pokrok je sídlisko v Bratislave na Račianskej ulici. V minulosti bolo známe ako Februárka[1] podľa bývalého názvu ulice (Februárového víťazstva). Bolo navrhnuté v roku 1957 autorským kolektívom Štefan Svetko, Emil Vician, Štefan Ďurkovič, Mária Krukovská a Ondrej Dukát.
Autori vychádzali z víťazných návrhov Václava Houdeka, O. Dukáta a Š. Svetka v celoštátnej súťaži na nové dispozičné a architektonické riešenie obytných domov pozdĺž výpadovky na Raču. S výstavbou sa začalo v roku 1958. Sídlisko tvorilo veľký prínos v novom konštrukčnom a architektonickom riešení bytového domu. Prvýkrát sa u nás podarilo uplatniť priečny nosný systém z iba 15 cm hrubých nosných stien kombinovaný s montovaným keramzitobetónovým obvodovým plášťom. Autorom sa podarilo na rozdiel od v tej dobe preferovanej prefabrikácie realizovať nosné steny pomocou debnenia z liateho betónu na mieste. V miestach prekrytia stykov keramzitobetónových prefabrikovaných obvodových panelov sa z tepelnoizolačných dôvodov betónovali pred fasádu vystupujúce rebrá. Urbanistická koncepcia, riešená v pomerne úzkej lokalite, citlivo toleruje a zachováva existujúce staršie stavby a miestnu zeleň. Zámerom nebolo vytvorenie nového sídliska ale včlenenie bývania do mestského prostredia. Dominantným prvkom kompozičného riešenia je rytmus štyroch vysokých obytných blokov s nízkymi pavilónmi obchodov. Riadková zástavba je orientovaná kolmo na cestu s optimálne otvoreným a uzavretým vnútroblokovým priestorom so zelenými plochami. Prekonala sa zaužívaná výška obytných domov z 6-8 podlaží na dvanásť.
Architektonický výraz bytových domov vyjadruje technologický princíp a je obohatený funkčnými prvkami ako lodžie, ustupujúce podlažie, podchody, balkóny a iné. Charakteristické je aj prekrytie ustupujúceho, najvyššieho podlažia zošikmenou a presahujúcou strešnou doskou. Dispozície bytov vychádzajú z presného modulu sú logické a typizované. Byty majú vytvorený priechod z kuchyne do kúpeľne. Keďže sa toto riešenie javilo ako racionálne a úsporné, bolo v tom období prípustné. Betónové rámovanie na fasáde prezentuje steny jednotlivých miestnosti bytov navonok. Sídlisko je vďaka progresívnemu konštrukčnému systému, architektonickému vzhľadu a uvoľnenej uličnej zástavbe, medzinárodne uznávaným činom vtedajšej architektonicko-urbanistickej tvorby. Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sa však u nás na rozdiel od monolitických liatych betónových konštrukcii uprednostňoval celomontovaný systém panelovej výstavby.
Ulice upraviť
Panelové sídlisko upraviť
- Račianska ulica
- Ulica Jozefa Cígera-Hronského
- Kyjevská ulica
- Sibírska ulica
- Pionierska ulica
- Piešťanská ulica
- Thurzova ulica
- Mikovíniho ulica
Nepanelové, murované sídlisko upraviť
Galéria upraviť
-
Sídlisko na Račianskej ulici (vpravo) -
Obytný dom Račianska 17, 19 -
socha Theodora Lugsa pred obytným domom Račianska 17, 19
Referencie upraviť
- ↑ TKÁČIKOVÁ, Lucia. Tam, kde sa betón lial, prežil vesmír [online]. sme.sk, 2012-7-7, [cit. 2017-03-16]. Dostupné online.
Zdroje upraviť
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002, s. 193-194
- Čomaj J. : Architekt Svetko. Spomienky z nepokojných čias, nepokojné úvahy o súčasnosti, MAGMA, Čadca, 1998
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945-1975, Bratislava, Pallas 1976, s.116-117
Súradnice: 48°10′01″S 17°07′28″V / 48,166928°S 17,124338°V