SI
O iných významoch výrazu SI pozri Si.
| Symbol | Názov | Veličina |
|---|---|---|
| K | kelvin | termodynamická teplota |
| s | sekunda | čas |
| m | meter | dĺžka |
| kg | kilogram | hmotnosť |
| cd | kandela | svietivosť |
| mol | mól | látkové množstvo |
| A | ampér | elektrický prúd |
SI (z fr. Système International (d'Unités)) je skratka pre Medzinárodnú sústavu jednotiek.
Medzinárodná sústava jednotiek zoskupuje najpoužívanejšie fyzikálne jednotky. Medzinárodne garantuje definície jednotiek a uchovanie etalónov Medzinárodný úrad pre miery a váhy v Sèvres vo Francúzsku. Na Slovensku je to Slovenský metrologický ústav. Jednotky, ktoré je možné na Slovensku používať, vrátane jednotiek SI, sú definované Vyhláškou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 206/2000 Z.z. o zákonných meracích jednotkách.[1]
Základné jednotkyUpraviť
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. nové definície, napríklad kilogram už nie je definovaný pomocou prototypu |
Základných jednotiek je sedem: meter, kilogram, sekunda, ampér, kelvin, mól a kandela.
| Základné jednotky SI | ||||
|---|---|---|---|---|
| Názov | Symbol | Veličina | Značka veličiny | Definícia |
| meter | dĺžka | l | Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299792458 sekundy (podľa 17. CGPM, 1983). | |
| kilogram | hmotnosť | m | Kilogram sa rovná hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu (platino - irídiový valec), ktorý je umiestnený v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy (Bureau International des Poids et Mesures, BIPM) v Paríži (podľa 1. CGPM, 1889). Kilogram je základná jednotka SI s predponou; gram je definovaný ako odvodená jednotka rovná 1/1000 kilogramu; predpony ako mega sa pridávajú ku gramu, nie kilogramu; napr. Mg, nie Mkg. Je to jediná jednotka doteraz definovaná prototypom namiesto merateľného prírodného úkazu. | |
| sekunda | čas | t | Sekunda je trvanie presne 9 192 631 770 periód žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu cézia (133Cs) pri teplote 0 kelvinov (podľa 13. CGPM, 1967 – 1968). | |
| ampér | elektrický prúd | I | Ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prechode dvoma priamymi rovnobežnými nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzdialenosti 1 m od seba, vyvolá silu 2×10−7 newtonu na 1 meter dĺžky vodičov (podľa 9. CGPM, 1948). Jednotka je pomenovaná podľa Andrého Maria Ampéra (1775 – 1836). | |
| kelvin | termodynamická teplota | T | Kelvin je 1/273,16 termodynamickej teploty trojného bodu vody (podľa 13. CGPM, 1967). Jednotka je pomenovaná podľa Williama Thomsona lorda Kelvina (1824 – 1907). | |
| mól | látkové množstvo | n | Mol je látkové množstvo sústavy, ktorá obsahuje práve toľko elementárnych jedincov (entít), koľko je atómov v 0,012 kg čistého uhlíka (12C) (podľa 14. CGPM, 1971). Pri udávaní látkového množstva treba elementárne častice (entity) špecifikovať; môžu to byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo bližšie určené zoskupenia častíc. Ide približne o 6,02214199×1023 entít. | |
| kandela | svietivosť | I | Kandela je svietivosť zdroja, ktorý v danom smere vysiela monochromatické žiarenie s frekvenciou 540×1012 hertzov, a ktorého žiarivosť v tomto smere je 1/683 wattu na steradián (podľa 16. CGPM, 1979). | |
Odvodené jednotkyUpraviť
Odvodené jednotky sa tvoria kombináciou základných jednotiek, kvôli dĺžke a zložitosti sa niektoré z nich označujú novým názvom. Abecedný zoznam odvodených jednotiek: coulomb, kilogram na meter kubický, meter štvorcový, meter kubický, meter za sekundu, newton, ohm, pascal, volt, watt, henry, farad, joule, weber, Ampér závit na meter, siemens, hertz, sievert
PredponyUpraviť
Predpony slúžia na vyjadrenie násobkov alebo častí základných a odvodených jednotiek.
| skr. | názov | pôvod | hodnota | hodnota | názov |
|---|---|---|---|---|---|
| Y | yotta | tal. otto = osem | 1024 (10008) | 1 000 000 000 000 000 000 000 000 | kvadrilión |
| Z | zetta | tal. sette = sedem | 1021 (10007) | 1 000 000 000 000 000 000 000 | triliarda |
| E | exa | gr. εξάκις, hexákis = šesťkrát | 1018 (10006) | 1 000 000 000 000 000 000 | trilión |
| P | peta | gr. pentákis = päťkrát | 1015 (10005) | 1 000 000 000 000 000 | biliarda |
| T | tera | gr. τέρας, téras = tetrákis = štyrikrát | 1012 (10004) | 1 000 000 000 000 | bilión |
| G | giga | gr. γίγας, gígas = obrovský | 109 (10003) | 1 000 000 000 | miliarda |
| M | mega | gr. μέγας, mégas = veľký | 106 (10002) | 1 000 000 | milión |
| k | kilo | gr. χίλιοι, chílioi = tisíc | 103 | 1 000 | tisíc |
| h | hekto | gr. εκατόν, hekatón = sto | 102 | 100 | sto |
| da | deka | gr. δέκα, déka = desať | 101 | 10 | desať |
| – | — | 100 | 1 | jeden | |
| d | deci | lat. decimus = desatina | 10−1 | 0,1 | desatina |
| c | centi | lat. centesimus = stotina | 10−2 | 0,01 | stotina |
| m | mili | lat. millesimus = tisícina | 10−3 | 0,001 | tisícina |
| μ | mikro | gr. μικρός, mikrós = malý | 10−6 (1000−2) | 0,000 001 | milióntina |
| n | nano | gr. νάνος, nános = trpaslík | 10−9 (1000−3) | 0,000 000 001 | miliardtina |
| p | piko | tal. piccolo = malý | 10−12 (1000−4) | 0,000 000 000 001 | bilióntina |
| f | femto | škand. femton = pätnásť | 10−15 (1000−5) | 0,000 000 000 000 001 | biliardtina |
| a | atto | škand. arton = osemnásť | 10−18 (1000−6) | 0,000 000 000 000 000 001 | trilióntina |
| z | zepto | lat. septem = sedem | 10−21 (1000−7) | 0,000 000 000 000 000 000 001 | triliardtina |
| y | yokto | lat. octo = osem | 10−24 (1000−8) | 0,000 000 000 000 000 000 000 001 | kvadrilióntina |
Vedľajšie jednotkyUpraviť
Vedľajšie jednotky sú jednotky, ktoré úplne nezapadajú do sústavy SI, ale sú povolené pre svoju všeobecnú rozšírenosť a užitočnosť: hodina, minúta, stupeň Celzia, liter...