STS-91
STS-91 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo posledné, deviate spojenie amerického raketoplánu s ruskou kozmickou stanicou Mir.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-91 | ||||
| COSPAR ID: | 1998-034A | ||||
| Raketoplán: | Discovery | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 2. jún 1998 | ||||
| Pristátie: | 12. jún 1998 | ||||
| Trvanie: | 9 dní, 19 hodín, 55 minút 1 sekunda | ||||
| Apogeum: | 373 km | ||||
| Perigeum: | 350 km | ||||
| Doba obehu: | 91,8 min | ||||
| Inklinácia: | 51,6° | ||||
| Hmotnosť: | ? (pri štarte) 117 859 (pri pristátí)[1] | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Cieľom letu bolo dopravenie zásob na stanicu a návrat amerického astronauta Andrewa Thomasa na Zem. V nákladovom priestore sa nachádzal modul Spacehab SM (Single module), v ktorom bol náklad pre Mir. Pre astrofyzikálne výskumy niesol Discovery spektrometer Alpha Magnetic Spectrometer (AMS).
Posádka upraviť
- Charles J. Precourt (4), veliteľ
- Dominic L. Pudwill Gorie, pilot
- Wendy B. Lawrence (3), letový špecialista 1
- Franklin R. Chang-Diaz (6), letový špecialista 2
- Janet L. Kavandi (1), letový špecialista 3
- Valerij Riumin (4) (Rusko), letový špecialista 4
Návrat z Miru upraviť
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Prípravy na štart upraviť
Orbiter Discovery sa 7. augusta 1997 presunul do hangáru OPF-2 (Orbiter Processing Facility), kde prebehlo jeho odstrojenie po predchádzajúcej misii STS-85 (odmontovanie motorov SSME a hydraulických čerpadiel APU). 30. októbra sa Discovery premiestnil do hangáru OPF-2, kde pokračovali jeho prípravy na let. 27. apríla 1998 sa tento orbiter presunul do haly VAB (Vehicle Assembly Building), aby mohol byť pripojený k zostave skladajúcej sa z nádrže ET (External Tank) a štartovacích motorov SRB (Solid Rocket Booster). 2. mája sa celá zostava presunula na rampu 39-A, kde sa o šesť dní neskôr uskutočnila skúška odpočítavania.
30. mája, krátko pred začiatkom vlastného odpočítavania, však došlo k zlyhaniu hlavného palubného počítača na Mire. K prerušeniu predštartovných príprav však nedošlo napriek tomu, že ak by sa nepodarilo normálnu činnosť počítača obnoviť, stanica nemohla zaujať dokonale stabilnú polohu a raketoplán by sa s ňou nemohol spojiť. 1. júna sa podarilo obnoviť normálny stav stanice, takže raketoplán mohol vyštartovať podľa plánu 2. júna 1998 v čase 22:06:24 UT.
Priebeh letu upraviť
Po normálnom priebehu vzletu bol Discovery v čase 22:15 UT navedený na suborbitálnu dráhu. Krátko po bezproblémovom navedení na orbitu sa vyskytla porucha na anténe pre pásmo Ku. Porucha nedovoľovala prenos televízneho signálu na Zem cez družice TDRS. 3. júna sa posádka pokúsila anténu opraviť, ale neúspešne. Pretože však anténa pre pásmo S pracovala bez problémov, stíhanie stanice pokračovalo ďalej podľa predpokladov.
4. júna v čase 16:58 UT sa Discovery spojil so stanicou Mir. Pri stretnutí posádok odovzdal vtedajší veliteľ posádky Miru Musabajev veliteľovi raketoplánu symbolický kľúč, ktorý mal byť dopravený na budúcu stanicu ISS, ktorá je v istom zmysle pokračovaním Miru. Astronauti zahájili prekladanie nákladu z raketoplánu na Mir a výsledky experimentov z Miru na palubu raketoplánu. Zároveň pokračovali v pokusoch o opravu Ku antény.
6. júna sa uskutočnil pokus o nájdenie presného miesta netesnosti v module Spektr. Spektr stratil hermetickosť pri zrážke s kozmickou loďou Progress. Astronauti napustili do modulu 6 kg fosforeskujúceho plynu, zmesi acetónu a bifenylu. Miesto netesnosti sa napriek tomu nepodarilo nájsť.
Počas štyroch dní prekladania nákladu si raketoplán s Mirom medzi sebou vymenili približne 2 tony nákladu. 7. júna sa konala posledná záverečná spoločná tlačová konferencia. Nasledujúceho dňa sa posádky rozlúčili prebehlo oddelenie raketoplánu od stanice. Raketoplán sa však od stanice nevzdialil, ale letel s ním vo formácii vo vzdialenosti približne 75 metrov. Posádka Miru zatiaľ opäť napustila Spektr fluroescenčným plynom a posádka Discovery sa pokúšala nájsť miesto jeho úniku. Ani tento pokus však nebol úspešný. Napokon v čase 17:27 UT vykonal raketoplán separačný manéver a od stanice sa vzdialil.
Zvyšok letu bol venovaný prípravám na pristátie, ako aj experimentom. Discovery pristál na dráhe Kennedyho vesmírneho strediska 12. júna 1998 v čase 18:00 UT. Hlavný podvozok dosadol na dráhu v čase 18:00:21 UT, predný o päť sekúnd neskôr. Stroj sa zastavil v čase 18:01:26 UT.
Referencie upraviť
- ↑ 1998-034A - STS 91 [online]. Space-40. Dostupné online. (po česky)
Zdroj upraviť
- STS 91 v encyklopédii Space-40 (po česky)
- STS-91 Di/F-24 v MEK (po česky)
- Naposledy k Miru (STS-91 v L+K) (po česky)