Sacharóza

chemická zlúčenina

Sacharóza (iné názvy: cukor[1], stolový cukor, repný cukor[2][3], repový cukor[4][5], trstinový cukor[3][6][4], zastarano trsťový cukor[7], repný a trstinový cukor[8], zastarano: sacharoza[4]; vzorec: C12H22O11) je disacharid, biela kryštalická látka sladkej chuti. Skladá sa z jednej molekuly α-D-glukózy a jednej molekuly β-D-fruktózy (glykozidová väzba je tvorená z poloacetalových hydroxidov, preto nemá redukčné účinky). Nachádza sa vo všetkých rastlinách, ale v praxi sa získava z cukrovej repy (potom sa označuje aj ako repný/repový cukor v užšom zmysle) a cukrovej trstiny (trstinový/trsťový cukor v užšom zmysle).

Sacharóza
Sacharóza
Sacharóza
Sacharóza
Sacharóza
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C12H22O11
Synonymá cukor, repný cukor, trstinový cukor
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 342,30 g.mol-1
Rozpustnosť vo vode 200 g.dm-3
Teplota topenia 186 °C (rozklad)
Hustota 1,587 g.cm-3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 57-50-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Použitie upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: cukor (sladidlo)

Najväčšie uplatnenie nachádza sacharóza v potravinárstve. Používa sa predovšetkým ako sladidlo, ale upravuje aj ďalšie senzorické vlastnosti potravín. Niekedy sa pridáva ako konzervačná látka (vyššia koncentrácia sacharózy inhibuje (tlmí, spomaľuje) rast mikroorganizmov), alebo naopak slúži ako fermentačný substrát v mnohých biotechnológiách, napr. kvasná výroba etanolu, výroba pekárenského droždia, fermentačný spôsob výroby kyseliny citrónovej atď.

Okrem veľkého použitia v potravinárstve je sacharóza využívaná tiež vo farmácii, kde slúži ako regulátor nepríjemnej chuti niektorých liekov. Má tiež pomocný význam ako plnidlo alebo spojivo pri výrobe niektorých liekových foriem (granulované prášky, tabletky, dražé, sirupy a pod.).

Vznik a výskyt v prírode upraviť

Sacharóza je v prírode veľmi rozšírená. Je dôležitým metabolickým produktom všetkých zelených rastlín, kde slúži ako transportný rozpustný sacharid. Vzniká prenosom glukozylového zvyšku z UDP-glukózy na fruktózu. Živočíchy ju nesyntetizujú.

Vyskytuje sa v koreňoch, stonkách, listoch a plodoch mnohých rastlín. Na Slovensku, v Európe a celkovo miernom pásme severnej a južnej pologule je hlavným priemyselným zdrojom sacharózy cukrová repa (lat. Beta vulgaris), v trópoch je to cukrová trstina (lat. Saccharum officinarum), palma cukrová a i.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sacharóza
  •   Wikislovník ponúka heslo Sacharóza

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sacharóza na českej Wikipédii.
  1. cukr. In: Technický slovník naučný A-Č. 2001. S. 354
  2. ČÁRSKY, Jozef. Chémia pre 3. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. 242 s. ISBN 80-08-02093-8. S. 85.
  3. a b sacharóza. In: JASIČ, Ján. Entomologický náučný slovník. [s.l.] : Príroda, 1984. 674 s. S. 406.
  4. a b c cukor. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. S. 153
  5. repný. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  6. Nemecko-slovenský technický slovník 2. diel M-Z. S. 727
  7. Narodni Kalendar ... (Volks-Kalender; hrsg. von der Slovakischen Matica). [s.l.] : Krimery, 1866. 476 s. S. 118.
  8. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 1077