Sachmet

Sachmet (staroeg. sḫmt; ďalšie tvary: Sechmet, Sachet, Sekmet) alebo Sakmis / Sachmis (starogr. Σαχμις), bola pôvodne hornoegyptská bohyňa vojny. V tejto funkcii bola považovaná za ochrankyňu faraóna v boji, ktorá ohnivými šípmi kosí jeho nepriateľov. Sachmet bola povestná svojou krvilačnosťou a bezodnou túžbou po krvi, takže sa hovorilo, že zmar a ničenie sú balzamom pre jej srdce. Po zjednotení Egypta faraónmi z Horného Egyptu prenikla Sachmet do Dolného Egyptu a vytlačila z pozície bohyne boja a krvi dolnoegyptskú Bastet. Noví vládcovia ustanovili jej kult v svojom sídelnom meste Mennofer.

Meno Sachmet dobre vystihuje jej právomoci. Znamená „Tá, ktorá je silná“. Jej ďalšie tituly sú: „Tá, pred ktorou sa zlo trasie“, „Pani hrôzy“, „Vládkyňa zabíjania“, „Pomstiteľka neprávostí“. V spojitosti s krvou bola bohyňa označovaná ako Šarlátová pani a bola spájaná aj s menštruáciou.

Podoba

Sachmet bola zobrazovaná ako levica alebo ako žena s hlavou levice odetá v červenom, farbe krvi. Na jej odeve sa niekedy na úrovni pŕs objavuje ružicový motív, v staroveku symbol spájaný s levmi. V Taremu (Leontopolis, 11. dolnoegyptský kraj) boli v jej chráme držané skrotené levy.

Sachmet ako bohyňa deštruktívnej energie slnka

Podľa mytológie bola Sachmet dcérou boha Réa. Zosobňovala jeho oko, pálivú moc slnka, ktoré prinášalo pomstu zločincom a nespravodlivým. Z tejto funkcie vyplynul Patronát Sachmet nad bojom a zabíjaním a tiež nad ničivou silou slnečných lúčov. Sachmet bola označovaná ako Pani plameňov. Podľa mýtov dala vzniknúť egyptskej púšti svojim ohnivým dychom.

Po každom boji Egypťania pripravovali na počesť Sachemchet slávnosť, ktorá mala krvilačnú bohyňu upokojiť a zažehnať ďalšie ničenie. Pri týchto sviatkoch ľudia tancovali, zabávali sa a pili veľké množstvo piva. Táto slávnosť mala tiež pôvod v mýte. Ré pôvodne stvoril Sachmet, aby sa pomstil ľuďom, ktorí sa usilovali o jeho moc. Neuhasiteľný smäd Sachmet po krvi ale viedol k tomu, že zničila takmer všetkých ľudí, a tak ju Ré oklamal a opil ju pivom zmiešaným s granátovým jablkom (aby malo červenú farbu krvi). Sachmet sa pivom tak opila, že ju prešla jej krvilačnosť a premenila sa na láskavú Hathor.

Kult

Sachmet (staroeg. sḫmt) v hieroglyfoch

Kňazi bohyne Sachmet museli každý deň v roku vykonať obrady pred inou sochou bohyne, aby uzmierili jej hnev. Predpokladá sa, že preto v zádušnom chráme Amenhotepa III. na západnom brehu Nílu stálo okolo 700 jej sôch. Tiež sa tradovalo, že jej kňazi, aby uchránili jej sochy pred krádežou alebo vandalizmom, ich pokrývali vrstvou antraxu, takže Sachmet bola považovaná aj za tú, ktorá prináša choroby a môže ich, ak je uzmierená modlitbou, i vyliečiť.

Sachmet a iné bohyne

Po splynutí hornoegyptských a dolnoegyptských náboženských predstáv dostala Sachmet nové miesto v božskom panteóne. Ako Hathor bola považovaná za matku Nefertuma, mladej podoby boha-stvoriteľa Atuma, a stotožnená s manželkou Nefertumovho otca Ptaha.

Hoci bola pôvodne Sachmet stotožňovaná s Hathor, v priebehu storočí sa vyvíjali tieto dve bohyne jednotlivo, pretože ich kompetencie boli výrazne odlišné. Neskôr Sachmet sčasti asimilovala veľká božská matka Mut, ktorá prijala znaky Sachmet, Hathor a Bastet.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sachmet