Satyr

Satyr (lat. Satyri) je v gréckej mytológii synom boha Herma alebo Silena.

Satyrovia sú zaraďovaní medzi polobohov, skôr však medzi horských a lesných démonov. Boli sprievodcovia boha vína Dionýza, tiež bývali v družinách boha Pana. Zobrazovaní sú väčšinou ako napoly človek a napoly cap, s kučeravými vlasmi, špicatými ušami, tupým nosom, s rožkami, hrivou a kozími nohami. V neskoršej dobe sa táto podoba zjemňuje.

Bola to veselá družina, pohybovali sa v skupinách, milovali víno aj všelijaké iné pôžitky, boli samopašní, prenasledovali nymfy, tancovali a hrali hudbu, najmä na flautu, sýrinx, dokonca aj gajdy. Uvádza sa, že boli v podstate zbabelí. V mytológii sú väčšinou stotožňovaní s mužskou sexuálnou silou, v gréckom a rímskom umení sú často zobrazovaní s erekciou. Bývali videní aj ako pastieri stád. K ľuďom neboli práve ústretoví, prepadávali pastierov a strašili pútnikov. Podobali sa iným lesným polobohom – Silénom, s ktorými sa dobre znášali.

Pomenovanie satyr je pôvodom grécke, s latinskými Satura či satira určite nijako nesúvisia, takže slová satira a satyr príbuzné nie sú. Ale to je všetko, čo sa o výraze satyr dá vyčítať v etymologických knihách. Pôvod tohto gréckeho slova je nejasný. Isté ale je, že takpovediac kozí zjav týchto gréckych mytologických bytostí, s ich rožkami, kopytami aj chvostami, dal vzniknúť predstave našich predkov o čertoch. Čerti aj v súčasných filmoch vyzerajú vlastne rovnako ako grécki satyrovia.

Odraz v kultúre upraviť

Satyrovia boli znázornení na množstve malieb, najznámejšie sú:

Satyros s amfora a Satyros s mladým Dionýzom (z 3. stor. pred Kr.) od Epiktéta
Bronzová soška Tancujúci Satyros a.i.
Novodobých sôch, sošiek a obrazov je mnoho

Iné vyobrazenie satyr podávajú knihy C. S. Lewisa Letopisy Narnie, sfilmované režisérom Andrew Adamsonom a to podobe blízkej faunom.

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Satyr na českej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Satyr