Wikipédia

Tany

(Presmerované z Scandentia)

Tany[1] (iné názvy: tanotvaré[2], staršie: tupaje[3], zastarano šplhaví ryskovia [rysok je starý názov piskora][4]; lat. Scandentia, staršie: Tupaioidea) sú rad cicavcov. Všetky recentné rody z tohto radu sa po slovensky volajú tana[1] (staršie aj: tupaja[3], zastarano: rysok).

Tany

tana veľká
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Scandentia
Wagner, 1855
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Výskyt upraviť

Tany sa vyskytujú v južnej a juhovýchodnej Ázii (Malajské súostrovie, India, Čína), kde obývajú predovšetkým dažďové lesy.

Charakteristika upraviť

Tany sú drobné, bez chvosta merajú 13 – 24 cm, chvost meria 11 – 18 cm. Výzorom aj správaním pripomínajú vevericovité. Majú dlhé štíhle telo s dlhým chvostom. Všetky končatiny sú rovnako dlhé. Ňufák je pretiahnutý, ušnice sú výrazné a pohyblivé. Oči sú čierne, orientované po stranách hlavy. Zubný vzorec je I 2/3 C 1/1 P 3/3 M 3/3 = 38. Neobjavuje sa sexuálny dimorfizmus.[5][6]

Tany konzumujú ovocie a lovia aj článkonožce.[6]

Systematika upraviť

Zaradenie v systéme upraviť

Pôvodne boli tany zaraďované do radu hmyzožravce (Wagner 1855, Haeckel 1866), pričom ale ojedinele (Gregory 1910) sa zaraďovali spolu s tenkonožcami (Macroscelidea) do samostatného radu Menotyphla. Od 20. rokov 20. storočia do 80. rokov 20. storočia sa tany zaraďovali buď pod primáty (často konkrétne ako podrad Tupaiiformes) (Carlsson 1920, Simpson 1945) alebo naďalej pod hmyzožravce. Od roku 1965 začali viacerí autori spochybňovať (vtedy prevažujúce) zaradenie tán pod primáty. V roku 1966 boli tany (preto) prvýkrát zaradené ako úplne samostatný rad; tento sa najprv volal Tupaioidea (Martin 1966, Thenius 1969) a v roku 1972 prvýkrát dostal meno Scandentia (Butler 1972). Toto zaradenie ako samostatný rad Scandentia je zhruba od 90. rokov 20. storočia už štandardom. [5][6][7][8][9][10][11][3][12][13][14][2][15][16][17] Názov Scandentia síce prvýkrát použil Wagner 1855, ale uňho ešte nešlo o samostatný rad, ale len o názov čeľade patriacej do hmyzožravcov [18].

Dnes tany spolu s Glires (=hlodavce + dvojitozubce), primátmi (Primates) a letuchmi (Dermoptera) tvoria taxón (klád) Euarchontoglires (vytvorený v roku 2001 [19]). Presné postavenie tanov v rámci taxónu Euarchontoglires je však (aj pri použití najmodernejších metód) veľmi sporné. Tany môžu byť (stav v roku 2017) sesterský taxón:

  • všetkých ostatných Euarchontoglires, alebo
  • taxónu Glires (=hlodavce + dvojitozubce), alebo
  • taxónu Primatomorpha (=primáty + letuchy), alebo
  • taxónu primáty.

Ak sú tany sesterským taxónom taxónu Primatomorpha, tak tany a Primatomorpha spolu tvoria taxón nazývaný Euarchonta, a teda Euarchontoglires = Euarchonta + Glires (iný názov taxónu Euarchonta je Archonta v užšom zmysle[20]). Taxón Euarchonta je mimochodom zhodný s taxónom primáty (Primates) v staršom ponímaní, čiže je zhodný s primátmi definovanými tak, ako sa zvykli definovať u niektorých autorov v minulosti (porov. vysvetlenie v článku primáty).[21]

Donedávna sa zvykli tany u niektorých autorov uvádzať ako sesterský taxón letúch, a v takom prípade s nimi tvorili taxón Sundatheria (=letuchy+tany). [20]

Vnútorná systematika upraviť

rad Scandentia - tany/tanotvaré/tupaje (=čeľaď tanovité (Tupaiidae) v širšom zmysle)[15][5][16][22][23][1][3][24][13][14][25]:

Staršie sa pod tany (Scadentia) popri čeľadi Tupaiidae v širšom zmysle u niektorých autorov zaraďovali aj čeľade † Purgatoriidae a/alebo † Anagalidae[5][16][26], ktoré sa ale dnes už spravidla zaraďujú inde v systéme cicavcov.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 50
  2. ↑ a b MATOUŠEK, B., TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. In: Acta Fac. Univ. Tyrnaviensis, Ser. B, 1997, no. 1, str. 41-54
  3. ↑ a b c d cicavce. In: Pyramída (red. uzávierka hesla: 15. sept. 1972)
  4. ↑ RÍZNER, F. V. Živočíchopis. 1875, S. 25
  5. ↑ a b c d Scandentia - Tany - Tree shrews [online]. UPOL, [cit. 2019-02-11]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ a b c HUTCHINS, M. & kol. Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, Volume 13: Mammals II. [s.l.] : Gale Research Inc, 2003. ISBN 9780787657895. S. 289 – 293. (po anglicky)
  7. ↑ RAVOSA, Matthew J.; DAGOSTO, Marian. Primate Origins: Adaptations and Evolution. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 829 s. Dostupné online. ISBN 978-0-387-33507-0. S. 53-57 (autor: Sargis).
  8. ↑ Sargis, Eric. (2004). New views on tree shrews: The role of Tupaiids in Primate supraordinal relationships. Evolutionary Anthropology: Issues, News, and Reviews. 13. 56 - 66. 10.1002/evan.10131. [1]
  9. ↑ CIOCHON, Russell L.. Primate Evolution and Human Origins. [s.l.] : Routledge, 2017. 396 s. ISBN 978-1-351-49668-1. S. 1. kapitola (autor Jenkins).
  10. ↑ SZALAY. F. Mixodectidae, Microsyopidae, and the insectivore-primate transition. Bulletin of the AMNH ; v. 140, article 4 [2]
  11. ↑ Campbell 1966: Taxonomic Status of Tree Shrews[3]
  12. ↑ Anthropogenese. In: Biologie Band 1/A-Me. Leipzig: VEB F. A. Brockhaus Verlag. 1986, S. 32-37
  13. ↑ a b Srinivasulu, Chelmala & Srinivasulu, Bhargavi. (2004). Checklist of scandents and pholidots (Mammalia: Scandentia and Pholidota) of South Asia. Zoos' Print Journal. 19. 10.11609/JoTT.ZPJ.19.2.1372-4. [4]
  14. ↑ a b Spitzhörnchen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  15. ↑ a b Mammal Species of the World - Browse: SCANDENTIA [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 584.
  17. ↑ savci. In: Malá československá encyklopedie V 1987 (tu sú tany zaradené pod hmyzožravce)
  18. ↑ SCHREBER, Johann Christian Daniel. Die säugthiere in Abbildungen nach der Natur. [s.l.] : Expedition des Schreber'schen säugthier- und des Esper'schen Schmetterlingswerkes, 1855. 962 s. Dostupné online. S. 524.
  19. ↑ MURPHY, W. J. et al. Resolution of the Early Placental Mammal Radiation Using Bayesian Phylogenetics. In: Science, vol. 294, 4. dec. 2001 [5]
  20. ↑ a b BENTON, Michael J.. Vertebrate Palaeontology. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2014. 480 s. ISBN 978-1-118-40755-4. S. Appendix.
  21. ↑ Esselstyn JA, Oliveros CH, Swanson MT, Faircloth BC. Investigating Difficult Nodes in the Placental Mammal Tree with Expanded Taxon Sampling and Thousands of Ultraconserved Elements. Genome Biol Evol. 2017 Sep 1;9(9):2308-2321. doi: 10.1093/gbe/evx168. PMID: 28934378; PMCID: PMC5604124 [6]
  22. ↑ Paleobiology Database [7]
  23. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  24. ↑ The Red List Partnership [online]. iucnredlist.org, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  25. ↑ Roberts, T.E.; Lanier, H.C.; Sargis, E.J.; Olson, L.E. (2011). "Molecular phylogeny of treeshrews (Mammalia: Scandentia) and the timescale of diversification in Southeast Asia". Molecular Phylogenetics and Evolution. 60 (3): 358–372
  26. ↑ SIMPSON, G. G. The principles of classification and a classificatin of mammals. 1945, S. 61

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tany
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Tany
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tany&oldid=7513605“