Sedem divov stredovekého sveta

V 19. storočí a na začiatku 20. storočia vzniklo niekoľko siedmich divov stredovekého sveta. Niektoré stavby však nepochádzali zo stredoveku, ale mnoho storočí pred ním. Najčastejšie sa ako sedem stredovekých divov sveta označovali tieto stavby:

StonehengeUpraviť

 
Stonehenge

Stonehenge je praveká stavba nachádzajúca sa vo Wiltshire, neďaleko mesta Salisbury. Stavba bola asi postavená v rokoch 1900 pred Kr. - 1400 pred Kr. v troch fázach - prvá (1900 pred Kr. - 1750 pred Kr.), pri ktorej bol postavený 0,5 metra vysoký val a 2 metre hlboká priekopa. Počas druhej (1750 pred Kr. - 1600 pred Kr.) boli postavené dva kamenné kruhy; vonkajší bol postavený z 5 metrov vysokých kameňov a vnútorný z dvojmetrových kameňov. Tretia fáza (1600 pred Kr. - 1400 pred Kr.) spočívala v tom, že bolo postavených päť trilitonov, čo je stavba zložená z troch kameňov, pričom sú dva zvislé a jeden vodorovný. Stavba sa označuje ako najpôsobivejší prehistorický monument Európy. Od roku 1986 je zaradený do svetového dedičstva UNESCO ako Stonehenge, Avebury, and Associated Sites. V roku 2007 bol nájdený zvyšok dediny asi 3 kilometre od Stonehenge.

KoloseumUpraviť

 
Koloseum

Koloseum je staroveká stavba postavená v rokoch 72 po Kr. - 80 po Kr. Nachádza sa v metropole Talianska, v Ríme. Postaviť ho dal Vespazián. V najväčšom rímskom amfiteátri, do ktorého sa zmestilo 50 000 divákov, sa usporadúvali gladiátorské zápasy. Prvé sa konali v roku 80 po Kr. a trvali sto dní. V Koloseu sa mohli vďaka kanálom pod arénou usporadúvať aj námorné bitky. Pri silnom slnku alebo daždi sa natiahlo velárium (plachta). Koloseum malo na dĺžku 188 m, na šírku 156 m a na výšku 48 m. Posledné gladiátorské zápasy sa konali v roku 425 a posledné zápasy so zvieratami v roku 523. Stavba bola poškodená niekoľkokrát - v roku 217 ohňom, 443 zemetrasením alebo v r. 1349 tiež zemetrasením. Od roku 1980 je ako Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura zapísaná v UNESCO.

Katakomby Kawm aš-ŠukáfaUpraviť

Katakomby Kawm aš-Šukáfa (Kom el-Shoqafa) je archeologické nálezisko v egyptskej Alexandrii používané v 2. - 4. storočí. Objavené boli v roku 1900. Dodnes boli objavené tri sarkofágy. Jedna z častí katakomb je Caracallova miestnosť, v ktorej sú kosti ľudí a zvierat zabité počas vládnutia krutého rímskeho cisára Caracalleho.

Veľký čínsky múrUpraviť

 
Veľký čínsky múr

Veľký čínsky múr má na dĺžku 21 196 km, čím je najdlhšou budovou sveta. Bol postavený v rokoch 221 pred Kr. - 1644 po Kr. Jeho účelom bola ochrana Číny pred mongolskými vpádmi. Veľký čínsky múr sa rozprestieral od pobrežia Kórejského zálivu neďaleko Pchjongjangu až po priesmyk Jumen na západe Číny, zastávke Hodvábnej cesty. Najjužnejší bod múru bol asi 200 km na juhozápad od Ku-jüanu, na severe sa múr dotýkal dnešných ruských hraníc. Podľa niektorých ľudí je múr vidieť z vesmíru. Od roku 1987 je zapísaný v UNESCO ako The Great Wall.

Porcelánová pagodaUpraviť

 
Porcelánová pagoda

Porcelánová pagoda (veža) bola pagoda v čínskom meste Nanking postavená v rokoch 1412 - 1422 na príkaz cisára Jung-le. Na výšku mala 79 metrov. Mala deväť poschodí; deviate poschodie umožňovalo návštevníkom výhľad na mesto. Svoj názov získala kvôli stenám, ktoré boli z tehiel poglazovaných porcelánom. Strechy jednotlivých podlaží boli zo zelených glazovaných škridiel. V roku 1801 boli bleskom zničené vrchné tri poschodia, ale neskôr boli opravené. Pagoda bola zničená až v roku 1856 pri povstaní Tchaj-pingov.

Hagia SofiaUpraviť

 
Hagia Sofia

Hagia Sofia bola postavená v rokoch 532 - 537 ako pravoslávny kostol byzantským cisárom Justiniánom I. v Istanbule. V roku 558 pri zemetrasení sa kupola chrámu zrútila, ale bola zase postavená. Podobný scenár sa opakoval aj v roku 562. V roku 1204 bola premenená na kresťanský kostol a v roku 1261 späť na pravoslávny. V roku 1453, keď dobyli Konštantínopol Osmanskí Turci, bývalý kostol sa stal mešitou. V roku 1931 sa prestala Hagia Sofia využívať na náboženské účely a stalo sa z nej múzeum. Výška stavby je 55 metrov. Okolo bývalej mešity sú 4 minarety, ktoré boli postavené na konci 15. alebo v 16. storočí s výškou asi 78 m. Od roku 1985 je v UNESCO pod názvom Historic Areas of Istanbul.

Šikmá veža v PiseUpraviť

 
Šikmá veža v Pise

Šikmá veža je 56 metrov vysoká veža v talianskej Pise, ktorá bola postavená v rokoch 1173 - 1350. Známa je vďaka svojmu takmer štvormetrovému nakloneniu. V roku 1184, keď mali hotových 11 metrov, základňa sa naklonila o 15 centimetrov, preto architekt Bonnano Pisano rozhodol, aby sa v stavbe nepokračovalo. V roku 1234 sa rozhodol architekt Giovanni di Simone v stavbe pokračovať, a postavené boli ďalšie tri poschodia. Celú stavbu dokončil architekt Tommaso Pisano. Sklon sa zväčšoval a na začiatku 20. storočia už bol veľký 4,5 m. V rokoch 1990 - 2001 bol sklon upravený na 3,9 m. Od roku 1987 je v UNESCO ako Piazza del Duomo, Pisa.

InéUpraviť

V niektorých iných zdrojoch sa uvádzajú aj:

Pozri ajUpraviť