Wikipédia

Sedembolestná Panna Mária

titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti

Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária[1] (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra. Liturgickým stupňom slávenia vo svete je spomienka, na Slovensku ako neprikázaný sviatok - slávnosť.[1][2] Na Slovensku je deň navyše podľa zákona č. 241/1993 Z. z o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch dňom pracovného pokoja.[3] Bolesť patrí k hlavným témam znázornenia Panny Márie v katolíckom kresťanskom umení (napr. pieta, či Mária pod krížom).

Matka Božia prebodnutá siedmimi mečmi smútku, socha, Iglesia de la Vera Cruz, Salamanca, Španielsko

Historický vývoj kultu upraviť

 
El Greco, Mater Dolorosa, olej na plátne, 1595 až 1600, dnes Museo del Prado, Madrid, Španielsko

Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe. Medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista.[4] Máriinými bolesťami sa zaoberajú cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Zo 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu. Nachádzajú sa v nej aj verše o bolestiach Panny Márie.[5]

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili sa maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo.[5] V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.[6] V 13. storočí úctu k Bolestnej Matke šírila rehoľa servítov (Rehoľa Služobníkov Panny Márie, založená 1240) a niekedy koncom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).[1]

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. V 15. storočí vzniklo aj Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie.[5] Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX. Pripadal na tretiu nedeľu v septembri.[6] Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou.[5] Pius VII. následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril na celú Katolícku cirkev.[1] Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15. september.[7]

Kult na Slovensku upraviť

 
Bazilika Panny Márie Sedembolestnej, Šaštín-Stráže, Slovensko. Na priečelí sa nachádza nápis: „Sedembolestná Panna Mária – tebe slovenská spieva krajina.“[5]
 
anonymný autor, Obmäkčenie zlých sŕdc, ruská ikona Bohorodičky sedemkrát prebodnutej v duchu Simeonovho proroctva, súkromná zbierka

Chrámy zasvätené Bohorodičke začali na území Slovenska vznikať najmä po odchode Mongolov v polovici 13. storočia. Jej kult v Uhorsku šírili najmä františkáni.[7] Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku.[4] Iné zdroje (Róbert Letz) pripisujú najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467).[7] Kult zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast patrocínií Sedembolestnej na území Slovenska začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol počet 130 patrocínií.[7]

Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie,[4] už pred tým sa na mieste nachádzal menší votívny kostol. V roku 1924 priestory prevzali do správy saleziáni, ktorí na jeho mieste vybudovali pútnické miesto.[1] V roku 1964 pápež Pavol VI. dekrétom Quam pulchra prehlásil chrám za baziliku minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska.[6] Bazilika je dnes národnou svätyňou zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.[4]

 
Jozef Cincík, Virgo Dolorosa Patrona Slovakiae securre nobis, slovenský mozaikový obraz, posvätený v roku 1977 Andrejom Grutkom,Bazilika Zvestovania Panny Márie,Nazaret

Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa[7]) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.[1][4]

Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Slovenský pôvod má aj mozaikový obraz Márie v Bazilike Zvestovania Panny Márie v Nazarete.[1]

Dôraz na kult Sedembolestnej Slováci majú preukazovať najmä preto, že mala slovenskému ľudu dopomáhať v ťažkých historických okamihoch, čo zvýrazňuje aj prefácia eucharistickej modlitby[1] či responzóriový žalm pre liturgiu jej sviatku.[5]

Konkatedrála v Poprade z roku 1942, je taktiež zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

V roku 2014 slovenskí biskupi prehlásili rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie.[4]

 
Filipínska Mater Dolorosa, socha

Bolesti Panny Márie upraviť

Bolesť Panny Márie je vyjadrená siedmimi symbolickými bolesťami. Ide o biblické číslo, ktoré vyjadruje plnosť. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti.[4] Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa jednotlivé momenty. Ide o udalosti jej života spojené s jej synom Ježišom Kristom.

Najskôr sa počítali bolesti, ktoré Mária znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:

  1. keď Ježiša zajali a bičovali,
  2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili,
  3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti,
  4. keď Ježiša pribili na kríž,
  5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži,
  6. keď Ježiša sňali z kríža,
  7. keď Ježiša uložili do hrobu.

Neskôr sa obraz rozšíril aj o Máriine bolesti z Kristovho detstva:[4]

  1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce / Simeonovo proroctvo, ktorý predpovedal osud jej Syna, (Lk 2, 22-35) [8]
  2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka, / Útek Svätej rodiny do Egypta, (Mt 2, 13-15)
  3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme, / Strata dvanásťročného Ježiša v chráme, (Lk 2, 41-50) [9]
  4. keď Ježiša zajali a odsúdili[6], / Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste (Krížová cesta, IV. zastavenie)
  5. keď Ježiš zomieral na kríži, / Ukrižovanie Ježiša Krista (Jn 19, 17-30)
  6. keď Ježiša zložili z kríža, / Prebodnutie boku Ježiša kopijou (alebo sňatie z kríža) (Mk 15, 42-46)
  7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu. / Pochovanie Ježiša do hrobu (Jn 19, 38-42) [10]

Okrem nich sa však objavujú aj iné (rozsiahlejšie) výpočty Máriiných bolestí.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e f g h ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1991. ISBN 80-222-0277-0. S. 497 – 498.
  2. ↑ Liturgický kalendár Rímskokatolíckej cirkvi [online]. Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  3. ↑ 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch [online]. Slov-lex, 20.10.1993, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h Pár faktov o kulte Sedembolestnej Panny Márie, patrónke Slovenska [online]. Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, 11.09.2019, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f História sviatku Sedembolestnej Panny Márie [online]. Farnosť Jánova Lehota, [cit. 2020-09-20]. (spracované podľa textu Mariána Majzla). Dostupné online.
  6. ↑ a b c d TRAVENEC, Boris. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska. Prameň (Bratislava, Staré mesto: Farnosť Najsvätejšej Trojice Bratislava), roč. 2002, čís. 4. Dostupné online [cit. 2020-09-20].
  7. ↑ a b c d e MAJCHRÁK, Jozef. Ako sa Sedembolestná Panna Mária stala našou patrónkou [online]. Postoj, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  8. ↑ Sedembolestná Panna Mária [online]. Farnosť Kvačany, Katarínsky hlas, 2/2013. Dostupné online.
  9. ↑ Sedem bolestí Panny Márie [online]. Saletíni, Farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Dostupné online.
  10. ↑ Sedem bolestí Panny Márie [online]. Farnosť Jánova Lehota. Dostupné online.

Ďalšia literatúra upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sedembolestná_Panna_Mária&oldid=7635257“